Niekedy už nevládzem

no ako u nás, keď to spelo k rozvodu kvôli jeho chovaniu sa k nám, tak jednoducho povedal, že je niekedy podráždený a nedokáže sa ovládať, tak preto vrieska a kričí a všetko ho otravuje, občas sa ovláda občas nie, knaposledy som mu povedala aby sa takto choval ku svojim kamarátom a bpotom uvidí ako dlho budú ešte jeho kamarátmi, je jednoduchšie niekoho nechať tak, nestretávať sa sním ked sa k tebe takto chová ale iné je, ked sa takto chová k manželke, rozvod nie je taký jednoduchý a hlavne ked sa ludia majú radi, ale ja som mu povedala že nemám problém sa rozviesť kvôli jeho chovaniu sa k nám a trošku to zabralo, nebola to vyhrážka, aj ked ho mám rada, jednoducho už som dlhšie nevydržala znášať jeho chovanie, kričanie a vlastne pre nič za nič, preňho nie je prípustné ked mám iný názor, len ten jeho je správny, čo považujem za dôležité ja nie je preňho dôležité tak sa na to vykašle, ale trošku sa ukludnil po poslednej kríze, ked videl, že to myslím vážne a nechcem ďalej žiť v takomto vzťahu
ja si tiež kopu vecí robím sama, som dosť samostatná ale na niektoré veci treba aby sa pozrel muž, v technických sa veľmi nevyznám

treba sa ho spýtať na rovinu prečo je taký, nech je úprimný sám k sebe a k tebe a nech to povie na rovinu, potom sa to dá ajriešiť, držím palce

ale takto sa to nevyrieši, cholerici sú cholerici a musia sa nejako ovládať, chová sa tak aj k iným ľudom, alebo iba k tebe? pretože môj muž sa tak chová iba ku mne, takže sa vie ovládať, ked sa naštve, inde sa ovláda a doma nie? dobre tak má výbušnú povahu ale ja nie som povinná ju znášať, ked viem že sa dokáže ovládať, alebo ked sa potrebuje odventilovať OK, nech sa zatvorí do izby a nech tam nervačí ale ja nie som fackovací panák ktorý to musí znášať,

u nás to ešte doriešené nie je, ráno mal zase taký výbuch, možno to nakoniec aj skončí rozvodom, čo ma bude na jednej strane mrzieť, ale každý má právo na kludný život bez stresu, strachu, a každý ho ma taký ako si zariadi, aspoň pokiaľ to je možné, tak som to začala riešiť, nikto nevie ako to skončí ale rozhodne už v takomto vzťahu za takýchto podmienok žiť nechcem, zaujímavé, že ked hrozil rozvod tak sa trošku skludnil, ale ked ,,nebezpečie,, pominulo zase bolo všetko v starých kolajách,

Minule som čítala článok, že manželia sú ako dve spojené nádoby. Ak to v jednej vrie, v druhej vznikne pretlak a vybuchne. Mám to vyskúšané na sebe, skutočne to platí. Skús si rozobrať túto Vašu situáciu na drobné. Možno si Ty nervózna, niečo Ťa trápi a nič nepovieš, iba to v sebe dusíš a v duchu hundreš a Tvoj manžel na to reaguje tak, že vybuchne a niečo škaredé Ti povie. Myslím si, že každý problém, ktorý nás trápi treba povedať a riešiť, nedusiť v sebe a v duchu nadávať na celú situáciu, ktorá vznikla a hlavne sa nebáť komunikovať.

Podľa jednej knižky o manželstve na takýchto cholerikov zaberá - ty úžasný, šikovný, nenahraditeľný, pomôž mi prosím ťa s tým a tým, ja to nezvládnem a pre takého šikovného muža ako ty je to maličkosť. Samozrejme nepodať to takto priehľadne Neviem, nikdy som to nevyskúšala, manžel je síce tiež riadny cholerik, ale doma dobrovoľne robí všetko. Je pravda, že pri hádkach odchádzam - nie len do vedľajšej miestnosti, ale aj z domu . Neviem ako tvoj manžel, ale môj síce vybuchne pre každú hluposť, ale zároveň aj veľmi rýchlo vychladne, takže pri návrate ma už čaká iný človek

ved práve, tiež máme dcérku a vidím že to pre ňu nie je dobré, pretože koľkokrát zničoho nič začne aj po nej kričať, stačí že má nejakú hračku na zemi, v obývačke a už je krik, vyhráža sa že jej hu vyhodí a pod., ked je muž doma nevie sa tak uvolniť ako ked sme samé dve, ale to iba občas, ja tiež ked sa schyluje k hádke, poviem si svoje a ked neprestáva s krikom tak odídem, bud do vedlajšej miestonosti alebo jednoducho z bytu, poviem mu že nech sa ovláda a nie som povinná toto trpieť a prídem niekedy aj o 2 hod. ked sa s kámoškou zakecáme, niekedy len tak chodím po uliciach nie vždy je niekto poruke ku komu ísť, alebo idem do tesca a s pravím si radosť niečim menším a vytešujem sa , ked prídem domov, už je kludný
na niektoré veci som rezignovala, mám svoje záujmy, svoje kamarátky a robím si vlastný program, viem že niektoré moje kamarátky a činnosti nemusí ale to je jeho problém, tak ako má aj on svojich kamarátov mám aj ja svoje kamarátky s ktorými sa chodím ,,odreagovávať,, cvičiť, občas na kávu, na grilovačku, plávať a tak, keby som bola doma asi by som sa z toho zbláznila

no a paradox je ten , že všetky ženy sa idú z neho zblázniť, aký je on spoločenský, komunikatívny, vtipný a ochotný - lebo ked niekto niečo potrebuje hned skáče, ale čo je doma to nevidí nikto, tak sa radšje ani nesťažujem čo je doma, lebo nikto by mi to neveril, a ja som tá menej oblúbená z dvojice lebo sa nepretvarujem a ked sa mi niečo nepáči aj na nom tak to poviem, nie som vtždy vysmiata, spoločenská a nie vždy ochotná skákať tak ako druhí pískajú,

zobrazilo sa mi to tu viackrát tak mažem

lydusha úplne s tebou súhlasím priamo napísané, ja tiežmusím mať čistý stôl ako sa hovorí veci vyjasnené nestačí mi lem tak s niečím žiť ak som sa aspon párkrát to nepokúsila poriešiť. peritom sam som niekedy nervozna výbušná negativista, ale nevzdávam sa som dospelá mám svoju vôlu budto na sebe pracovať a nie tváriť sa že svšetko o.k aj ked ako píšeš niekedy jeden schod hore a aj dva dolu.

Tabletky nič nevyriešia...psychiater možno ani nie je potrebný. Skúsila by som najskôr etikoterapiu. Jednoznačne mi vychádza, že manžel trpí poruchou správania,neschopnosťou komunikácie a nejakým skrytým komplexom. Nemôže za to. Môže to byť traumatického pôvodu....treba hľadať príčinu a odblokovať ju. Toto etikoterapia zvláda....ak by bol problém vážnejší a hlbší...tak regres. Psychiatra by som volila až keď tieto dve nepomôžu.
Držím palce!

Som bola v situácii, keď sa môj priateľ ku mne tak správal, že som mala z toho psychické ťažkosti, trpela som nespavosťou. Nevedela som sa rozhodnúť, či sa s ním rozísť, lebo mal aj veľa dobrých vlastností a aj som si nebola ochotná priznať, že za mojimi problémami je on. Ked som bola na dne, som sa podujala aspoň riešiť každú aktualnu sytuaciu tak, aby mi neubližovala, proste odsúvať od seba preč všetko, čo ma obťažovalo, robilo mi zle. Zrušila som smskovanie, obmedzila telef.rozhovory, keď mal zlú náladu, ukončila som stretnutie s tým, že sa uvidíme radšej, až bude mať dobrú náladu. Moja situácia sa následne vyriešila dosť rýchlo sama od seba, bez nejakých mojich dalších krokov. Dnes, keď sa za seba obzriem nechápem, že som to neriešila skôr a razantnejšie a stratila rok a pol života uplne zbytočnou nespavosťou. Ale ako sa hovorí, človek uvidí obraz, až keď sa mu podarí vystúpiť z rámu. Prajem teda skoré vystúpenie z rámu, aby si uvidela obraz v ktorom žiješ.

ahoj všem mám 2 dcérky 2.5 ročnou a devíti mesíčni jsou to takové mé sluníčka jen jejich otec se nevyvedl a bohužel jsem to zjistila až po 5 letech společného žití v domácnosti.je mi těžké o tom hovorit,ale už je to dlouho co mě trápí představa,že život je na nic.S mužem bylo vše dobré,ale od jisté doby a nevím proč se zmněnil správáním ke mně nevím či je to tím,že přišli děti a starosti,ale už neni takový jako dřív.žily jsme v harmonii ale teď je neni od nás slyšet nic než jen krik..Driv to byli tak krásné slova když prisel s práce domu a ted bolí u srdce,když slyším jak se ke mně správá( a to nemluvě o tom jak to vždy dopadne,když se něčeho napije je arogantný vuči mé osobě a vždy to skončí,že mě zbije a já se pak po nocích toulám nebo mě vyhodí..Ty noci probděný a toho přemýšlení proč se to tak vsechno stalo bych nikomu nepřála( Nejvic me bolí to.že toto všechno vnímá 2.5 letá dcérka a těžce to nese trhá mi to srdce,když jí vidim jak pláče a ptá se na to proč mi zas ocinko urobil bibinku(Je to těžké pak potom všem přijde na druhý den a omlouvá se,že se to už nestane a je na chvilku pokoj,ale po nějakých dnech se zase zatmí a přijde strašná bouřka je mi do pláče poradte(