Je pol dvanastej v noci, v postielke mi oddychuje moje 4 mesacne zlaticko a v posteli clovek s ktorym zijem. Alebo prezivam? ...
Uz dlho uvazujem nad touto vecou... zijem,alebo prezivam?
Kedysi, este v mojom predchadzajucom vztahu (alebo v zivote?) som mala pocit kludu... Takeho toho vnutorneho. Mala som vedla seba cloveka, ktory ma respektoval, chapal a chranil. Z kazdeho jeho pohybu som citila ako velmi ma lubi. Jeho kamarati, moji kamarati ma brali ako osobu s ktoru sa da porozpravat na akukolvek temu. Kedysi som vela citala, pozerala si rozne veci na internete, bavilo ma objavovat nove veci. Bavila ma historia,medicina, psychologia, sport... vsetko.
Kedysi som zo seba mala pocit ze ma ludia maju radi, ze ma respektuju.
Kedysi som si vecer lihala do postele s pocitom ze sa pritulim k niekomu koho neskutocne milujem. Ze sa rano zobudim vedla niekoho koho neskutocne milujem.
Ano mali sme aj cierne dni a nebolo ich malo. Nebola som dobra priatelka,nevazila som si to co mam, mala som aj inych muzov, brala som mojho priatela ako samozrejmost a ktoru nemozem prist. A to bola chyba.
Raz musel prist ten cas ked pretiekol jeho pohar a ja som ostala sama.
Dlho som sa spamatavala s nasho rozchodu a dokonca este teraz sa svojim sposobom s toho spamatavam. Este stale mi chybaju jeho dotyky a bozky. Este stale si viem vybavit jeho vonu, jeho hlas a smiech.
Ano prva laska je len jedna a ta je vecna.
Urobila som potom velmi vela chyb za ktore sa teraz sakramensky hanbim ale cas sa neda vratit spat a ja velmi dobre viem ze mojim spravanim som mu velmi ublizila.
Potom som ale stretla cloveka ktory teraz lezi v nasej posteli. Bol taky odlisny. Samostatny, svojim sposobom sebecky a vedel co chce. Uputal ma svojou nezavislostou a zasadami.
Myslim ze o tom ako som sa do neho zalubila som sem uz pisala.
Pisala som o tom ako ma pocas tehotenstva nechcel, ako sa trapim ako strasne chcem aby bolo vsetko uplne uzasne.
Je pol dvanastej v noci, v postielke spi moje 4 mesacne zlaticko a v posteli clovek s ktorym zijem.
Dobre citate.
Ja snim len zijem. Mam pocit ze medzi nami uz nic nie je. Obcas mam chut sa zbalit a odist.
Moja snaha byt uzasnou a dokonalou zlyhala. Lezie mi ne nervy ze na vsetko odpoveda " je mi to jedno " lezie mi na nervy to ze z nezavisleho cloveka do ktoreho som sa zalubila je odrazu niekto za koho treba vsetko vybavovat.
Lezie mi na nervy to ze sa pri no citim ako menejcenna, tie ejho reci o tom ze zena aj muz by sa mali snazit aby mal kazdy svoj vlastny byt alebo dom a az potom si niekoho najst a rozhodnut sa kde budu zit mi piju krv.
lezie mi na nervy to ze si ma nevazi, ze si nevazi ze o jeho syna je vzdy postarane, ze ma stale navarane, popratane, vyprate, ze mu robim casto ranajky aj do postele ked mal tazku smenu.
Lezie mi na nervy ze nas sex vlastne nie je ani sex, je t len akasi fraska ktoru si musim vyprosit aby som ju mala. To ze si stale len lahne a mam si snim robit co chcem. Ziadny dotyk, bozky, nic. O nasom sexualnom zivote by sa dal napisat roman. Uz sa necitim ako zena, uz davno som sa tak necitila.Uz tak davno som nezazila ten pocit ked sa v zene zobudi jej jesitnost a predvadza sa pred muzom napr. v ciernych pancuchach lebo vie ze je na ne zatazeny. Moj priatel nie ej zatazeny na nic, jemu je vsetko jedno.
Lezie mi na nervy to ze na neho nemozem zvysit hlas lebo je hned urazeny ako taka zena a tresta ma tym ze sa k nemu napr ako teraz nemozem pritulit lebo ma ODSTRCI so slovami ze kym sa nad sebou nezamyslim mam mu dat pokoj.
Lezie mi na nom na nervy pomaly vsetko, to ze sa aj tri dni neumyje aj ked vie ze to neznasam ( ja som na hygienu zatazena ) .
Zijem v chorom vztahu, moja rodina to vidi, citi ako trpim ako sa so samostanej zenskej ktora rada citala, zaujimala sa o vsetko stala okriknuta osoba ktora sa knihy nedotkla mesiace a nebavi ju uz nic.
U mojej obvodnej lekarky som si vybavila sedenia u psychologa. Ano az tak daleko som dosla. Moj priatel mi na to povedal len tolko ze to mame v rodine.
Vypadavaju mi vlasy, som nervozna a vnutorne prazdna a ked pisem tento prispevok a viem ze si mam lahnut k tej osobe ktora kludne spi aj ked ja sa trapim, chce sa mi kricat. Boli ma srdce, boli ma dusa, boli ma vsetko.
Ale aj napriek tomu viem ze v tomto vztahu zotrvam, uz len koli tomu 4 mesacnemu zlaticku, lebo ocka ma velmi rad. UZ len koli tomu ze zas bude lepsi den a ja sa mozno dockam aj nejakej tej pusy.UZ len koli tomu ze niekde hlboko vo mne tu osobu lubim.
Dakujem ze som sa mohla vykecat.
V podstate súhlasím s Lyduškou,len by som dodala ešte jednu vec.
Ak sa rozhodneš zotrvať vo vzťahu kvôli synovi,nikdy mu to nevyhadzuj na oči,že si sa pre neho obetovala.Pretože je to tvoje rozhodnutie,nikoho iného.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ono spolužitie dvoch ľudí nieje ako v telke, kde sa dvaja držia za ruky a okolo sa batolí usmiate dieťa. Na vzťahu treba pracovať a hlavne naň treba dvoch. Sadnúť si a porozprávať sa, ak rozhovor nepovedie k ničomu, a bude sa partnerský život odvíjať podľa popísaného, prehodnotiť zotrvanie. odlúčením partnerov, rodič neprestáva byť rodičom, malý bude mať ocka stále. A samozrejme potrebuje aj vyrovnanú spokojnú maminu. Možno tvoje pocity sú ovplyvnené aj tvojou životnou zmenou. Predsa narodenie dieťaťa nieje maličkosť a vec každodenná (myslím pre teba), je to náročné obdobie, pokývané hormóny, prebdené noci, strach o maličké. možno Ti len dáva priestor na zosúladenie,a inak nevie,. Píšem, treba sa porozprávať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
vlasy ti padaju, ako kazdej zene po porode. nalady pesimizmu, citlivosti a depresii mas ako kazda zena po porode. ak si vo vztahu, ktory ti nevyhovuje, vidis to teraz ovela ciernejsie a bezvychodiskovejsie, nez inokedy. dozadujes sa co najcitlivejsieho pristupu a mas pravdu, tvoja nervova sustava je tak ovplyvnena vyplavujucimi sa hormonmi, ze to potrebuje. problem je, ze si tak precitlivela, ze by to odstavilo aj matku terezu. nehovoriac o zrejme nefunkcnom vztahu, kde chlap naozaj nepocituje potrebu sa snazit znasat tvoje blues.
teraz predosvetkym plati - chce to cas. neries. plavaj s prudom.
prezila som si dvakrat podobne stavy, pri dvoch detoch.
nikto ta nenici. nicis sa sama svojimi predstavami, ako by to malo byt. a nie je. je hadam pravidlom, ze veci, ktore nas na partnerovi kedysi uputali ako to najpritazlivejsie (casto je to doplnenie toho, co nam chyba a chceli by sme take vlastnosti mat), sa po case moze polahky obratit proti nam, ked nastupi stereotyp. a samozrejme, ze tie jeho vlastnosti nezvladame, lebo nie su nase a nevieme s nimi narabat (kto napr. nie je extrovert, moze mat nervy, ze partner-extrovert je stale kdesi prec s kamosmi a nevie, ako s takym niecim dojst ku kompromisu, lebo nevie, co by na extroverta zabralo ako argument a nevie sa tomu ani sam prisposobit. pocity a potreby extroverta su mu cudzie. doplnal si ich cez partnera zvonku, neboli mu vlastne. pominute okuzlenie.).
suhlasim s lydush. nic ta nenici, nicis sa sama. darmo ta vsetci okolo lutuju. lutuju to nespravne. mali by lutovat, ze sa ty len lutujes.
nikto na svete ti nezakazuje skusit zit oddelene a mat s partnerom radsej priatelsky vztah, kde si nebudete robit prieky pri vidani dietatka a vzajomnej starostlivosti on, ako sa pokusat mat za kazdu cenu nefunkcny partnersky vztah pod jednou strechou a v jednej posteli.
myslim, ze odist nechces pre dve moznosti - lubis ho a nechces stratit. alebo pre jesitnost. aby ta neodkopol tak pohodlne, ako to vyzera, zeby to urobil, je to namiesany kokteil lasky a majetnictva, co ta drzi.
vyber si, co z toho.
ak lubis, tak prestanes teraz riesit. nechas tomu cas, kym sa spamatas z dozvukov tehotenstva a vrati sa ti triezvejsi pohlad na svet, s ktorym budes moct viac riesit, nez sa teraz dusevne ubijat. mozno zistis, ze tam laska stale je, len si ju nevidela, kedze si v tych dozvukoch stale cakala viac. mozno zistis, ze treba hladat cestu, ako sa opat stat milujucimi partnermi a budes ju hladat ovela triezvejsie nez teraz pudovejsie. mozno zistis, ze inteligetny rozchod je najlepsie riesenie, hoci to boli.
ak iba nechces byt ta zabudnuta, tak zase nechas tomu cas, kym sa spamatas z dozvukov tehotenstva a vrati sa ti triezvejsi pohlad na svet, s ktorym budes moct viac riesit, nez sa teraz dusevne ubijat. a prehodnotis, ci ti to vlastnictvo niecej telesnej schranky stoji za to. lebo dusou ti patrit nebude.
ale toto ries az potom. mas toho dost - prve dieta, nove starosti, svoje nalady. daj tomu este mesiac, dva. potom zacni riesit aj partnera a vztah. budes vidiet veci lepsie. aj riesenia sa ti budu prijimat lepsie. uvidis.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Prečítaj si Rabaka tento príspevok ešte raz aj v mojom mene,dúfam magic že to takto môžem,lebo sa stotožňujem s pohľadom na tvoj súčasný stav.Neunáhluj sa.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Rabaka, aj ja si myslím, že Tvoje pocity sú možno ovplyvnené zmenou - narodením dieťatka. Možno si teraz trocha precitlivelá a veci vnímaš inak. Možno aj Tvoj partner sa trápi. Držím Ti palce, aby Ti psychologička pomohla
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A ja si myslím, že sa sama trestáš za to, čo si urobila v minulom vzťahu / podvedome./odpusti si a potom Ti bude odpustené, človek robí chyby, to je normálne.A začni žiť, tak ako to chceš Ty a nie niekto iný.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Rabaka, Vyvyka má pravdu. Nesmieš niesť minulosť ako bremeno sebaobviňovania . Minulosť má zmysel pre náš posun vpred len vtedy, ak sa z nej dokážeme poučiť a čerpať múdrosť minulých príučiek. Nič viac. Prítomnosť si máme vychutnať, každý jeden okamih a na budúcnosť sa tešiť. Všetci sme robili v minulosti chyby a je jedno, či väčšie alebo menšie. To nehrá rolu, jednoducho chyby, lebo len poučenie z nich nás formuje správnym smerom.
Prítomnosť si evidentne nevychutnávaš. Viem ťa pochopiť, sama som prežila niečo podobné. Rozhodne sa pokús o konštruktívnu komunikáciu s partnerom. Z toho zistíš, či mu záleží na tebe alebo len na sebe. Každopádne takto dalej netrp, môžeš si tým privodiť vážne zdravotné problémy.
V živote sa netreba báť rozlúčiť sa s tým, čo nefunguje, čo nás ťaží, oberá o životnú energiu, radosť. Oberáme sa tak o šancu nájsť nové, krajšie...
Ale to je len môj názor zaťažený mojou skúsenosťou. Držim palce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Rabaka, ja si myslim ze v momentalnej situacii na teba dolahli hormony po porode. Mozno naozaj zijes v nezdravom vztahu, ale podla mna si to mala riesit predtym nez sa ti male narodilo. ja na tvojom mieste by som tomu dala este zo dva tri mesiace aby sa vo mne uvolnilo to napatie a vyrovnali hormony a potom si znova po sebe precitaj tento svoj prispevok a potom sa rozhodni. ked odides, neznamena to ze dietatu beries otca, otec bude stale a je na nom ako sa bude chovat, ale ty sa oslobodis. ak nebude ine vychodisko.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
V živote sa netreba báť rozlúčiť sa s tým, čo nefunguje, čo nás ťaží, oberá o životnú energiu, radosť. Oberáme sa tak o šancu nájsť nové, krajšie...
aerdna s týmto úplne súhlasím, pekne si to napísala...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
"V živote sa netreba báť rozlúčiť sa s tým, čo nefunguje, čo nás ťaží, oberá o životnú energiu, radosť. Oberáme sa tak o šancu nájsť nové, krajšie..." 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
......Rabaka,cely problem je v Tebe,uz som Ti to raz pisala....pamatas na blog...neistota ma ubija,alebo nieco podobne,uz je to vymazane,nechcem to tu rozpisovat,urcite vies o com bol....myslim,ze to je cely Tvoj problem,kym ho nevyriesis,nenajdes vnutorny pokoj....prajem Ti,aby si nasla pokoj v dusi co najskor
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Myslím, že zotrvávať vo vzťahu iba kvôli dieťatku nedáva zmysel. Ono najviac vycíti, že mamina je nespokojná, že je nešťastná. ak ocko chce, ak naozaj chce byť ockom, tak ani diaľka, ani to, že nebude bývať spolu so svojim dieťatkom , nezabránia tomu, aby z nich bol super "tím". Ak nechce, nemá záujem, nepomôže ani to, že budete pri nom, všetci. NIA to veľmi pekne napísala...u,
Nikto nie je nenahraditeľný, si mladá, môžeš nájsť svoju dalšiu , hádam už poslednú lásku kdekoľvek...
To, že sa nevieš stále spamatať zo vzťahu s bývalým, je (aspon ja myslím) tak trocha normálne. Hlavne ked prechádzaš z jedného vzťahu do druhého... Aspon ja to tak cítim, s bývalým som sa nerozišla v dobrom, nedosiahla som vo vzťahu, čo som chcela, rozišli sme sa po dllllhych hádkach, ktoré ma však bavili.. jeho nie... doteraz na neho často myslím, chýba mi (občas) jeho povaha, že mi vedel aj odporovať, vedels a hádať, vedel ma akosi "ukľúdniť"...
Teraz má m už tri roky milujúceho manžela, ktorého veľmi ľúbim a ktorý ľúbi mna. No hnevá ma jeho postoj ku vačšine vecí, na koooooopu vecí reaguje iba mávnutím ruky alebo kývnutím ramena... Neberiem to však tak, že ma neľúbi.
Možno vášmu vzťahu chýba len rozhovor... LEN... skúšala si sa sním o tom rozprávať, vypnúť PC, telku, uložiť drobca a iba sa rozprávať? Či to cíti rovnako ako ty? A k nemá záujem on, nemá zmysel zotrvávať
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
"Zijem v chorom vztahu, moja rodina to vidi, citi ako trpim ako sa so samostanej zenskej ktora rada citala, zaujimala sa o vsetko stala okriknuta osoba ktora sa knihy nedotkla mesiace a nebavi ju uz nic."
A ako sa to stalo, preco? Preco si sa tak rozhodla? Zijes svoj zivot, nie zivot tvojho priatela a ani zivot svojho dietata. Tak ho prezi tak,aby si nelutovala.
Tvoje dieta nebude stastne, ked budes ty nestastna. Vyhovorka cislo jedna: sme spolu kvoli detom.
Ok, aj tak sa da. Ale nie tak, ze ty si trpitelka a on je ten hajzlik co ti nici zivot. Sama si ho nicis, pretoze to dovolis.
Ked chces ostat vo vztahu, ktory je o nicom, tak si ho aspon urob po svojom. Sprijemni si zivot ako vies a nevalaj vinu na druhych. Za tvoje rozhodnutia nemoze nik iny, iba ty sama. Aj za to, ako vnimas priatela, aj za to, ako stale milujes ineho, aj za to, ze vlastne ani sama nevies co chces....mozno ta prva laska by bola do vztahu este vacsia katastrofa ako to, co mas teraz doma....
No a este mam otazku na zaver- skusila si si predstavit, ze tvoj priatel napise na web toto, co si napisala ty o nom? Aky by si mala pocit?