reklama

Už ma to s ním nebaví

Pridal/a Dzeny dňa 30. 07. 2014 - 13:42

reklama

Neviem, čo mi chce vesmír naznačiť, ale už mám toho dosť. Už pol roka neriešime v byte nič iné, len problémy okolo vody a hádky okolo opráv.

Najskôr nám rupla hadica na práčke. OK, má 6 rokov, 6 rokov tadiaľ prúdi odporne tvrdá voda, mala na to chudera zničená plné právo. Aj nižšie uvedené poruchy majú na to právo.

Potom začal tiecť kohútik na batérii v kúpeľni, potom nám začal pretekať záchod. Vyčistili sme nádrž a všetky tesnenia, chvíľu bol pokoj. Potom sa to zas pokazilo, tak sme to všetko vymenili. OK, platí to, čo pri práčke, trochu ma to vykoľajilo, ale dobre.

Myslela som, že to je vybavené, ale nie. Včera nám prestal odtekať drez v kuchyni. Keďže má spoločný odtok s práčkou, tak nám voda vyrazila do drezu. Akože fasa. Naliali sme do odtoku všetky tie chemické svinstvá, ale nič nepomohlo. Tak poďho rozobrať odtok, vyčistiť sifón, skúsiť nájsť tú vec, ktorá bráni vode v prúdení. To, čo bolo v tom sifóne, to nebudem popisovať, žalúdok sa mi dvíha ešte teraz. Namontovali sme to späť, ale voda nielenže neodtekala, ešte aj sifón začal tiecť. Tak som rýchlo utekala kúpiť nové tesnenia, vbehla som do obchodu 5 minút pred záverečnou. Hrdá na to, ako som to parádne stihla som doniesla tesnenia domov, lenže aj tak to nepomohlo.

Takže voláme krtkov, nech nám prídu spojazdniť odpad. Nič krajšie si už neviem predstaviť.

No a tak sa pýtam, či je toto normálne, že sa všetko kazí naraz, alebo je to nejaká feng-šuej záležitosť, alebo čo to je. Možno sa vám to zdá ako blbosti, ale mne to ide neskutočne na nervy.

Ono to má ešte iné pozadie, ktoré som si uvedomila včera v obchode blúdiac medzi regálmi s tesneniami a hadicami. Ja som si totiž vždy myslela, že keď budem mať chlapa, tak už v živote nebudem musieť ísť do žiadneho železiarstva, baumaxu, hornbachu a podobných obchodov. Že budem nakupovať len jedlo, topánky, kabelky a kozmetiku. Ale zatiaľ to je tak, že tam musíme vždy spolu, alebo tam idem ja, lebo mladý pán má iné veci na robote (včera to bolo futbal!).
Tak som z toho sklamaná a nahnevaná a pýtam sa, kde je tá pridaná hodnota vzťahu? Kde je ten chlap, ktorý za mňa vybaví tie blbosti, ktoré síce dokážem urobiť aj ja, ale nerobím ich rada.

Keď som kedysi dávnejšie (bývala som sama a rodičia 300 km ďaleko) musela ratovať prasknutú hadicu v byte, tak som to brala ako normálnu vec, ktorú neurobí nikto za mňa. Takže postup bol jednoduchý. Odfotila som problém, poslala tatkovi, tatko sa na to pozrel (veď to montoval on, takže vedel čo a ako), zavolal mi, vysvetlil, čo mám urobiť, čo kúpiť, že si mám tú starú hadicu zobrať so sebou do obchodu a podľa nej kúpiť novú, vysvetlil mi, čo mi treba na odmontovanie a primontovanie atď. Tak som pekne v nedeľu na obed naklusala do obchodu, kúpila som, čo bolo treba (plus niečo navyše pre radosť, lebo nákup hadice žiadne radostné pôžitky neposkytuje). Pri platení sa ma pani pokladníčka opýtala, či ma manžel vyhnal na nákup. No tak to ma pobavilo. Povedala som jej doslova: „Keby som mala manžela, v živote by som sem neprišla.“ A tu to máte. Zariekaného chleba najväčší krajec, ako hovorila moja stará mama.

Mohla by som sa na to vykašľať. Mohla by som tieto veci ignorovať a nechať na neho. Lenže to by trvalo pol roka kým by som sa niečoho dočkala. Urobí veľa vecí, je šikovný, zručný. Ale prečo mám nakupovať ja? Prečo mám ja volať krtkov? Prečo som ja tá, ktorá musí iniciovať zmeny, opravy, vylepšenia, zveľadenia? Ja viem, že preto, lebo to chcem vyriešiť hneď a nečakať. Som unavená a vyčerpaná z toho neustáleho dokopávania ho k aktivite. Lenže bez toho by sme mali figu a žili v rozpadnutom byte. On má pocit, že ho stále naháňam, ja že nič neurobí dostatočne promptne. V tomto sa nevieme nijako zladiť a je to strašne únavné.
Tož, vypľula som sa, môžem ísť pracovať:)


reklama

reklama

Kamila, St, 30. 07. 2014 - 14:08

Joj moja, Objímam Objímam Objímam Problémy s "vodou" sú nepríjemné, hlavne ak sa donekonečna opakujú, tečie to, smrdí to .... To ostané, tažko povedat, Môj drahý je tiež zručný šikovný, ale hlavného zásobovača a nahánanie ľudí som dlho riešila ja. Nema rad nakupovanie, nerad komunikuje ... Ale už nevládzem nič, tak mu doslo, ze musi zohnat sam. Tiez teraz riesime rury, kolena ..., dokonca ja majstrovi volal. A to som robila celu stavbu hlavneho zasobovaca od kamena, betonu, strku, tehal, klince, zeleza, nakladala cement .... vsetko.

Dzeny, St, 30. 07. 2014 - 14:12

Môj tiež nerád komunikuje a preto sa asi nehrnie medzi ľudí do obchodu, ale, do kelu, je dospelý, tak nech sa prekoná. Kamila, ja ťa obdivujem. Ideme prerábať byt. Ak mám nakupovať betóny a itongy ja, tak ďakujem pekne:D Zamurujem ho a budem pokoj.:D

gueva, St, 30. 07. 2014 - 14:19

Kamarátka s manželom takto postavila rodinný dom, on šikovný a pracovitý ale ona kupovala komplet všetko od tehly až po interiér a niektoré materiály vliekla dokonca až z Poľska. Tiež je jej manžel taký nemý partizán. U nich je ona tá, čo vybavuje komplet všetko, čo sa týka domu, detí, dovoleniek a on je v podstate len na tie hrubé práce. Ale funguje im to a domček je veľmi pekný aj deti. Takže je takýchto žien viac. Môj muž s obľubou hovorí, že 1 žena je za dvoch chlapov. A keď to tak sledujem okolo asi to fakt tak je.

Kamila, St, 30. 07. 2014 - 14:20

Na byt ti toho tolko nebude treba. Mrkám Ytong bude tenky, lepidlo no to bude tazsie ..., treba nosica. Úsmev Ty si tiez sikovna, zvladnes to a snad aj mladym najdete volajaky kompromis. drzim palce.

gueva, St, 30. 07. 2014 - 14:13

Ale si aspoň vo VLASTNOM byte.
To ja si môžem trhať vlasy pre iné, ale nebudem sa rozpisovať. Čo by som ja dala za poruchu vo svojom vlastníctve.
To som ti len chcela napísať, že vo všetkom negatívnom je možno aj niečo pozitívne. Inak chápem, môj muž zas kúpi a vybaví všetko čo sa porúch týka ale iné obchody ho neinteresujú.

Dzeny, St, 30. 07. 2014 - 14:23

gueva, ďakujem:) Asi som málo vďačná. Mala by som si spísať všetky pozitíva a trochu sa upokojiť.

priskaa, St, 30. 07. 2014 - 14:36

samonasierací-samoupokojujúci príspevok... prosto - dokonalá žena, ktorá všetko dá :)

Dzeny, St, 30. 07. 2014 - 14:52

priska, len si rob srandu:))) keby si včera prišla k nám domov, tak by si videla len tú samonasieraciu osobu a to teda nie je sranda. Taký amok som už dávno nemala. A to nemám ani PMS:))

priskaa, Pi, 01. 08. 2014 - 19:35

... no a ako sa Ti uľavilo? :)... Ja viem, všetko dočasu. A potom výčitky. Ale netráp sa, Dženy. Všetko v živote má svoje miesto. Určite ani Tvoj hnev nebol bez príčiny.

crystall, St, 30. 07. 2014 - 14:56

ja by som ti aj niečo napísala tak kvalitne dobre od pľúc, čo sa mladého týka, z toho čo som mala možnosť čítať, ale by ti to prišlo ľúto a to nechcem.

Objímam Objímam Objímam Objímam

A keď budeš bilancovať, tak si napíš veľkým prečo ho ľúbiš. Aby si si to pripomenula.

Pozri, ja vlastne ani neviem, ako žijú dvaja slobodní ľudia po 35 so samostatnou kariérou v hlavnom meste. Tak nejak si myslím, že by tam mal byť nejaký rešpekt a zodpovednosť nielen jeden k druhému, ale aj voči spoločnému bývaniu.

Nie je dobré štádium, keď si začínaš uvedomovať, že samej by sa ti žilo jednoduchšie. Sorry, google pracuje, si mladá, nezávislá s vlastným bývaním, nakoľko ti je oporou partner, s ktorým sa musíš naťahovať o maličkosti. Prečo tak šikovná baba bez záväzkov upratuje po partnerovi zvratky, ktoré narobil vo vchode. (lebo je to tvoj byt? lebo sú to tvoji susedia? ) Prečo, keď niečo slušne potrebuješ, musíš si to minimálne vyargumentovať a prinajhoršom zariadiť sama?
Nakoľko ti je oporou, čo ti dáva? Pýtaj sa sama seba, nemusíš odpovedať tu. My to nevieme, ja to neviem, ale môže ti byť veľkou oporou v inej oblasti, ktorú teraz prehliadaš, tak si ju pripomeň. Si vzdelaná, si inteligentná, tak porozmýšľaj o tom všetkom , ako žijete, pokiaľ je to v poriadku a pokiaľ si schopná zájsť a dokedy to utiahneš.

Zober si partnera, doma ťahanice a má ešte zveľaďovať niečo, čo ani nie je jeho vlastníctvo. Neviem ako to máte zariadené, ale väčšinou sa ľudia do toho netlačia. Tvoje vlastníctvo, tvoj byt, zveľaďuj si, pokiaľ nemá na papieri, že je to jeho domov, nemá prečo ho zhodnocovať. Prečo by sa mal snažiť?

...alebo ho to jednoducho nebaví, ale pomôže ti v inom. Možno finančne zastreší všetky tvoje potreby.

...tam je toľko možností...

Uprac najprv v sebe, žiadne prerábky pred tým nerob, lebo si to zhoršíš, skúste vypadnúť na pár dní a starosti nechajte doma a buďte sami pre seba, bude to fungovať,možno máte iba ponorku.

Ja viem, že som samozvaný radca, ale chcem iba, aby si porozmýšľala, nielen na súčasnosťou, ale ako môžete ovplyvniť vlastnú budúcnosť.
Najlepšie spoločne.

Zlomené srdce

Dzeny, St, 30. 07. 2014 - 15:09

crystall, dobre si to napísala:) ja to riešim a musím si často pripomínať čo chcem, čo očakávam a hodnotiť čo dostávam a či to, čo dostávam je aj to, čo fakt chcem a či to čo dávam je to, čo dávať musím, alebo chcem. Ono to nie je jednoduché v žiadnom vzťahu a už vôbec nie v mojom prípade, keďže ja si viem zariadiť všetko rýchlejšie a lepšie ako hocikto iný (to si myslím ja, netvrdím, že je to pravda:)). Čiže, skôr tu vyvstáva otázka, či vôbec dám šancu partnerovi aby sa prejavil. Podľa mňa áno, ale možno nie, toto je dosť diskutabilná téma. V mojom prípade je obrovský posun už to, že som s niekým vydržala dlhšie ako pol roka. To je teda dosť otrasné, viem, ale čo sa budem tváriť, že je to inak, však:))))

anjeli, Št, 31. 07. 2014 - 00:35

Áno Áno Áno do bodky súhlasím s crystall

Klaudia17, St, 30. 07. 2014 - 22:28

no neviem či vás poteším?!ale ja MM zakazujem robiť!!!!on by robil od rána do večera a mne to lezie na nervy,to ked chcem ,aby sme išli dosť dlho sa dohadujeme čo a ako.Apropo čo hovoríte na hodinového manžela? Úsmev Úsmev Úsmev MM takto robí cca od 50-tky,takže dievčatá kto si počká ten sa dočká.

Dzeny, Št, 31. 07. 2014 - 09:36

U nás je to naopak, ja stále niečo robím, lebo mám vrtuľu v zadku:)) S tým idem zas na nervy ja jemu Veľký úsmev

crystall, Št, 31. 07. 2014 - 10:16

aha, takže ten, čo maká do 50 má obmedzenú životnosť, či jakošto? Chichocem sa

Čiže do 50 to šetriť a potom sa to nakopne samo? Vyplazený jazyk

No, to mi je perspektíva. Chichocem sa

Klaudia17, Št, 31. 07. 2014 - 20:34

No však polstoročie,to sa asi prehupuje, ked robil potom nerobí a ked nerobil dobieha Úsmev Úsmev

ne - mozna (bez overenia), Št, 31. 07. 2014 - 00:09

MM je veľmi šikovný, urobí všetko, v živote som nemusela ani vymeniť žiarovku. Všetky elektrospotrebiče kupuje on, niekedy ma s tým síce štve, ale všetko funguje. Čo sa týka auta, ja sa len vozím, netuším čo a koľko doň treba.
Má však iné chyby, pre ktoré by som sa s ním kľudne rozviedla, tiež mám pocit, že samej by mi bolo lepšie, neviem.
Tiež mu všetko dlho trvá, neurobí hneď, keď ho o to požiadam, tiež ma štve, že keď niečo poviem ja, tak zásadne nemám pravdu a je to úplne inak.
Neodnáša si tanier spred seba, keď som chorá, mohla by som aj skapať a ani by si to nevšimol, keď on niečo potrebuje, tak už aj hneď, ale ja zásadne nič nepotrebujem. Nechváli, nehovorí pekné veci, ja som tiež komunikátor, keď začal, že som to vybavila zle, už sa cielene niektorým veciam vyhýbam a nechávam naňho. Môžem písať do rána. A koľko mám možností riešenia? Dve. Rozvod alebo pracovať s materiálom aký je. Niekedy už nemám síl, vtedy vybuchnem. Prehrmí, a všimla som si, že jeho vôbec nenapadne niečo zmeniť, on si skrátka myslí, však to bola len nejaká búrka a sme v pohode. On sa skrátka neplánuje vôbec zmeniť a ja si pomaly zvykám, zvykám a zvykám. Lenže naozaj neviem na čo si ešte budem musieť zvyknúť. Prepáč mi, asi si chcela počuť nejakú radu, ale ja som po 25 rokoch ešte stále na nič neprišla. Hambím sa

Klaudia17, Št, 31. 07. 2014 - 08:21

ne-mozna:pracovať s materiálom aký je?! Jana už neprerobíš ako sa to hovorilo ohýbaj ma mamko pokiaľ som ja Janko,ked už budem Jano neohneš ma mamo.Niekedy sa to podarí ale to trvá a trvá. Pohoda

ne - mozna (bez overenia), Št, 31. 07. 2014 - 13:59

Ja som klasický prípad, keď si zaláskovaný tak nevidíš a nevidíš, alebo sa Ti zdá to zlatučké, ale po 25 tich rokoch Ti to ide riadne na nervy. Takže to bolo vždy, len ja som bola slepá, slepá a ešte raz slepá. Niečo sa veru ohlo, to nemôžem povedať ale mojej dcére vravím: dobre sa pozeraj a otvor oči.
Som momentálen v depresívnom štádiu, že nevidím žiadne svetlo na konci tunela. Tak prepáčte mi to prosím. Slnko

púpavienka, Št, 31. 07. 2014 - 08:47

Prečítala som si to včera, ale nepísala som komentár, lebo som si to chcela premyslieť, ale nič v mojom myslení sa nezmenilo.

Za prvé: veľmi mi vadí ak niekto svojho partnera či partnerku oslovuje mladý či mladá - je to ekvivalent predtým používaného starý - stará. Jednoducho na tomto základe sa nedá vybudovať plnohodnotný vzťah, mne v tom chýba úcta a toto pre mňa hovorí skôr o vzťahu iba na chvíľu. Viem sú to iba slová, ale vypovedajú o kvalite toho čo chcem, ak chcem skutočný vzťah tak pre svojho partnera budem mať aj primerané miesto v mojom srdci a aj v hlave. No možno si poviete že som staromodná, ale toto nie brrr.

Za druhé: Možno si ešte nenašla toho svojho a preto to nemá trvanie,alebo si na to ešte nepripravená.
Tento vzťah sa mne nejaví ako budúcnosť v tej forme ako je.

Za tretie: Celý život som túžila po tom, aby po mojom boku bol muž ktorý všetko zabezpečí, lenže nič také sa nestalo. Nikdy mi nerobilo problém ísť vyberať tovar aj stavebný, ale je pre mňa doslova trestom ísť za niekym domov a požiadať ho o to aby mi prišiel niečo urobiť, to znamená že mi robí veľký problém nájsť odborníkov do konca veľmi stresujem ked ich mám v dome, ja ako keby som nevedela ako sa mám chovať alebo?
No zrejme toto chce nebo odo mňa, aby som sa to naučila, lebo vždy bolo všetko na mne, len predtým som sa prinútila a teraz sa radšej prispôsobím okolnostiam čo je veľmi zlé, ale čo už. Takže v tomto neporadím, neviem či skutočne nájdeš takého partnera.

adus, Št, 31. 07. 2014 - 12:43

Dovolím si oponovať v bode 1 - ešte kedysi na začiatku môjho manželstva sme si spolu s MM prečítali článok, ked bolo napísané, že nejakí mudrlanti vyzistili, že vzťahy, kde sa partneri oslovujú "starý-stará" sú podstatne trvácnejšie ako tie, kde si vymýšľajú kadejaké tie "mucinko", "miláčik" a pod. Možno pre to, aby to pomenovanie malo aj opodstatnenie - a to potom skutočne treba, aby takí dvaja spolu vydržali rokyyyyy.
My sme sa toho chytili a zatiaľ to funguje Mrkám - aj keč možno nie len pre to oslovovanie sa Pohoda

ne - mozna (bez overenia), Št, 31. 07. 2014 - 14:02

Pripájam sa k Tvojmu tvrdeniu. Ja som s MM 25 rokov, nikdy sme sa neoslovovali ťuľkavými menami, bársáké sme dakedy zo srandy aj stará, starý.
Len nie je mi jasné jedna vec, čo znamená, že MM ma neoslovuje menom. Nikdy. A dosť mi to vŕta v hlave. Smútok

púpavienka, Št, 31. 07. 2014 - 14:37

Adus gratulujem, lebo ja nepoznám nikoho z takých dvojíc, dokonca som stretla kolegyňu po 26 rokoch a nič sa nezmenilo - starý chcel to či ono vtedy a teraz tiež, akoby bol zastal čas. No nemala na neho jedno pekné slovo.
Určite sa aj mne stalo že som povedala no pod starý môj, ale nie v tom zmysle že je to iba starý.
Mojko zrejme tiež nie je trvacnosť.
Mne dosť vadilo že ma často volal starká - ale to ako stará mama, nakoľko boli v tom čase väčšinou u nás vnúčence.
Ne-možná , ani môj to veľmi s tým menom nepreháňal, ale zas dával mi svoje mena a tak som bola margori, Margarita a pod. Myslím že sa mu moje meno nepáčilo tak ako ani mne a preto mi to neprekážalo.

Dzeny, Št, 31. 07. 2014 - 14:09

margori, plne chápem:)
1. Mladý je len na NM, lebo je odo mňa mladší:) V súkromí, pred priateľmi, teda úplne všade ho volám tak, ako ho pokrstili a niekedy aj krajšie:)
2. Vzhľadom na vek asi nebudem pripravená nikdy:))) Naši hodili latku vzťahu vysoko, snažím sa s tým žiť:)
3. Toto neviem ani ja ani nikto. Mne sa to zatiaľ javí ako najstabilnejší vzťah za celý môj život. Ale možno nie je. To sa uvídí:)

púpavienka, Št, 31. 07. 2014 - 14:40

Objímam tak nerieš, vyčistili ste vzduch a uvidíš čo život prinesie Slnko

Dzeny, Št, 31. 07. 2014 - 09:40

Takto dievčence. Včera som prišla domov nasrdená, lebo som sa samonasrdila cestou z práce pri rozmýšľaní. Našťastie, som sa pred vchodom uvedomila Váľam sa od smiechu po podlahe Tak sme si urobili večeru, porozprávali sme sa, dohodli sme si pravidlá, povedali sme si čo komu vadí, čo očakáva od toho druhého. Otvorili sme si fľašu vína, prebrali situáciu na Ukrajine, ja som sa po dlhom čase poriadne vyrevala a potom prišla búrka a to nás tak pozitívne nabilo, že som sama nechápala. Aj chuť na sex sa mi zrazu vrátila. Takže ďakujem, vám všetkým, že ste ma kopli do zadku Úsmev

val, Št, 31. 07. 2014 - 12:31

Áno obcas je potrebne vycisit vzduch

Dzeny, Št, 31. 07. 2014 - 10:01

Neviem, či happy end, ale niečo sa snáď pohlo. Musím povedať, že aj vo mne Úsmev

Kamila, Št, 31. 07. 2014 - 10:04

Myslela som pre vcerajsi vecer, ostatne chce viac casu. Mozno kus popisem zrekapitulujem, po stvrtstoroci je aj co. Úsmev

crystall, Št, 31. 07. 2014 - 10:30

Uff, mne odľahlo. (stieram si pot z čela)

Som sa zľakla, že som to prehnala.

Držím palce. Áno

Dzeny, Št, 31. 07. 2014 - 11:09

crystall, neboj, ja som už veľká a urážam sa len vo výnimočných prípadoch:D Keby som nechcela počuť iný ako svoj názor, tak by som sa tu nevypľúvala, nie?:)

svetluska13, Št, 31. 07. 2014 - 10:55

Dzeny, precitala som si Tvoje „vypľutie sa“ a akoby som čítala o sebe. Úsmev
Mám po 35ke, vlastný byt kúpený na hypču, a tiež v byte chlapa, ktorý ale na rozdiel od Teba je už mojím mužom. Do 35 rokov som bola single a teraz som 2 mesiace po svadbe. On sa prisťahoval do môjho 1,5 izbáku so všetkými vecami – rozumej kopec kníh, oblečenia, hrncov, panvíc, pribudol aj bicykel, plutvy, počítač so stolíkom, veci na rezbárstvo,... Chichocem sa
Pred svadbou sme spolu nebývali, nechceli sme. Po svadbe tvrdil, že sa musí „rozkukať a rozbývať“ že nevie kde čo mám a čo mám ako zaužívané. To sa dá pochopiť, tiež by som v neznámom bola mierne zmätená. Ale medzitým sa vyskytli situácie, kde bolo potrebné aby niečo chlapsky vybavil. No skončilo to nanajvýš vetou „zohnal som telefónne číslo!“ a spokojný úsmev. Na moju otázku „a na kedy si to dohodol?“ už bol spýtavý pohľad – ja som ešte nevolal. Keďže sa jednalo o tečúci sifón, tak som bola vytočená. Prekvapenie
Potom som si uvedomila, že on ešte nebol v situácii, že mal na starosti komplet byt čo sa týka všetkých poplatkov a údržby a podobne. Preto som zvolila iný postup – ak niečo treba vybaviť/kúpiť/zistiť, poviem priamo, alebo napíšem na papierik – resp. si on napíše do malinkého diára a tam je väčšia šanca že sa to aj podarí vybaviť. Takto fungujeme už pár týždňov a ide to. Už dokonca niektoré veci vybavil aj sám, čo ma nesmierne teší. Napríklad o brúsenie nožov sa vôbec nestarám, po dlhých rokoch tupých nožov máme doma také dýky, že aj vrhač nožov môže závidieť. Váľam sa od smiechu po podlahe
Dala som mu čas a spolu s pokynmi má vždy priestor aby doplnil to svoje k riešeniu. A zatiaľ to vychádza. Zistila som, že fakt potreboval zo začiatku len usmerniť, pretože nebol na také situácie zvyknutý. Slnko

Tak Vám držím palce, rozhodne ale neprestávajte komunikovať a rozprávať si nahlas, čo sa komu páči a nepáči. Aj to víno k tomu patrí Váľam sa od smiechu po podlahe
Lucka

p.s. a k tým veciam čo doniesol do bytu od víkendu patrí aj malý zveráčik a asi 10 ks šmigľového papiera, lebo „to bude určite potrebovať.“ a to ešte u rdičov v garáži poškuľoval po drevenom "ponku" aby si mal ten zverák na čo upevniť Váľam sa od smiechu po podlahe

Dzeny, Št, 31. 07. 2014 - 11:08

svetluska, dobre mi to padlo:) Ja to všetko, čo sa u nás deje na rozumovej úrovni celkom zvládam, akurát mi občas vykypia emócie. Občas som fakt neempatická, viem to o sebe a snažím sa vžívať, čo to dá, ale nie vždy sa mi dá:)) On porobí, čo chcem, dokonca aj čo nechcem Váľam sa od smiechu po podlahe Akurát tá reakčná doba je výrazne odlišná od mojich očakávaní. Až teraz začínam chápať moju mamu, ktorá sa stále sťažovala, že otec urobí úplne všetko od murovania, cez vodu až po elektriku, ale že na to musí pol roka čakať Váľam sa od smiechu po podlahe Viem, že to chce čas a zladiť sa a nejaké tie pokroky sme urobili. Vidím, že ten chlap urobí čo mi na očiach vidí, ale trvá mu to niekedy tak dlho! A ja tak nerada stále niečo riešim, pritom viem, že inak ako rozprávaním sa to nedá. Takže sa učím a učím... Ďakujem:) Aj vám želám, nech sa vám spolu dobre nielen býva ale aj žije:)

svetluska13, Št, 31. 07. 2014 - 11:25

moja, učím sa aj ja a stále Váľam sa od smiechu po podlahe
emócie tiež nie vždy zvládam - ja som typ "čertík v krabičke"
manžel to už pozná - som na pružinke, ako čertík v krabičke a keď "to na mňa príde" tak sa krabička otvorí a čertík na pružinke vyletí... a to frflem, hundrem, pomaly "plujem síru" Chichocem sa

on hovorí, že už vie odhadnúť, kedy sa čertík objaví, len vraj ešte nevie, ktorým smerom sa uhnúť, aby som ho "na tej pružinke" zasiahla čo najmenej... Váľam sa od smiechu po podlahe po chvíli sa ukludním, čertík sa poskladá do krabičky a hovie si tam pokiaľ zase nevybuchnem Veľký úsmev
aspoň doma nie je stereotyp.

občas treba vypustiť paru, inak to proste nejde.

ne - mozna (bez overenia), Št, 31. 07. 2014 - 14:05

Držím palce a hoooooooooodne trpezlivosti.

J.A.jane, Št, 31. 07. 2014 - 20:19

celkom príjemné zistenie, že to nie je len u nás takto.
Čo chcem, to si vybavím a prerobím a zabezpečím, a čo nechám na neho, to zamrzne vo večnom ľade.
Nooo tak je to predsa len chlap ten ďalší, s ktorým bývame. Najprv futbal, hokej , tenis, potom auto, trávnik......neviem kde v tom rade som ja a dieťa.
Cítiš sa niekedy ako vdova? Máš pocit že pri ňom máš viac povinností a menej času na seba? Si na tej správnej lodi, si za kormidlom a keď si vyčerpaná a chceš si oddýchnuť- máš svoje dve plecia- opri sa o ne a korčuľuj ďalej Úsmev !
Ale teraz vážne.... si čaja, obdivujem ťa a s vyčerpanosťou máš právo aj na výbuch, alebo...? Tomu aby bola žena tak v kľude ako chlap, jej bráni jej praktické zmýšľanie a Ty stojíš nohami pevne na zemi, takže... Budeš to stále robiť takto (poznám to zo svojej skúsenosti) ale asi to bude jednoduchšie keď si k tesneniu a hadici vždy prikúpiš to čo ťa poteší...a vlastne je to výhoda, že tam s tebou nie je Úsmev

púpavienka, Pi, 01. 08. 2014 - 11:31

Myslím že človek by sa mal zobudiť. Ja som sa kvôli tomu rozviedla, lebo už po čase som necítila tu radosť z novej veci či šperku, odrazu som chcela iba normálne žiť. Úsmev no viem že sú aj také, ktorým to stačí na celý život, len po x rokoch už človek nechce počúvať o ich živote Mrkám

motylik, So, 02. 08. 2014 - 10:21

Dzeny svrbia ma prsty od 30.7.2014, čo som si tvoj príspevok prečítala. Pretože naozaj si nevážiš to, čo máš doma. Chcela by si takého chlapa, ako mám doma ja? To by si si musela nielen nakúpiť matroš, ale aj vymyslieť ako opraviť a aj si to sama opraviť / zohnať niekoho, kto to opraví. A po x takýchto rokoch, kedy by si nemala peniaze a ani niekoho šikovného k dispozícii, by si sa naučila robiť kopec mužskej práce sama Veľký úsmev
U nás doma je to tak. Netýka sa to samozrejme iba nutných opráv v domácnosti, u nás doma to funguje tak, že pokiaľ chcem niečo vylepšiť, zmeniť, prestavať atď., musím si vymyslieť ako (a za málo peňazí) a ešte si aj väčšinu z toho sama urobiť, príp. za asistencie rodinných príslušníkov (vrátane manžela). Ale hlavným ťahúňom všetkého som vždy ja.
Pretože môj manžel, typický Býk, vždy keď nadhodím niektorú z hore opísaných alternatív, ktorá už samotná ho zostresuje Chichocem sa povie akurát, že načo, veď je to doma dobré ako to je a tým to pre neho hasne. Nepohne s ním ani skutočnosť, že zmena v byte je naozaj nutná.

Už roky sa ma všetci pýtajú, načo mám takého chlapa, či na ozdobu, nevedia to pochopiť Chichocem sa Všetky tie roky, čo takto ťahám domácnosť sama, v jednej ruke varecha a v druhej kombinačky (kombinačky ma bavia viac Veľký úsmev ) som rada s mojím manželom, nesmierne ho milujem. A vieš prečo? Pretože mi poskytuje obrovskú lásku, spolupatričnosť, chápavosť, nehu, podporu. Okrem toho je veľmi múdry, rozhľadený, s úžasným životným nadhľadom i rozhľadom. Za tie roky sme sa navzájom okresali a naučili sa od seba veľa. Poznáme sa ako staré papuče a máme sa radi aj so svojimi chybami (napriek svojim chybám).
Občas ma prepadne síce únava a aj zlosť na neho (teraz už menej, keď sú deti veľké a samostatné), ale tak čo, trochu si pofrflem a ideme ďalej. Musím mať stále samozrejme na pamäti manželove dobré vlastnosti a často si ich pripomínať Váľam sa od smiechu po podlahe

Dzeny, Ne, 03. 08. 2014 - 08:59

motylik, ďakujem:) Pokojne svoje prsty nabudúce nenechaj svrbieť a napíš hneď Váľam sa od smiechu po podlahe Na tom mojom je kopec výborných vecí, inak by som ho kopla do zadku Veľký úsmev Najlepší je zmysel pre humor. Aby som to celé frflanie odľahčila, tak toto vám musím napísať: včera ma nahováral, aby som upiekla slané tyčinky, také ako robí jeho babka. Opis bol nasledovný: "Sú asi z lístkového cesta, lebo sa mrvia. Potrú sa zrejme vajíčkom a posypú takým tým korením - malé čierne paličky... je to rasca?" Tak som mu povedala, že keď to tak dobre teoreticky ovláda, mohol by to skúsiť upiecť. Na to mi povedal, že on je len teoretik, mám si ho predstaviť ako operačného dôstojník CIA vo Washingtone, ktorý presne vie, čo treba urobiť, ale iba to riadi a potrebuje dostať agenta do akcie - čiže mňa do kuchyne Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Tak idem piecť tie tyčinky:) A mimochodom, rozhovor zabral. Všetko, na čo som mesiac čakala urobil za dva dni a včera bol na nákupe v Baumaxe. Takže tak:)

val, Ne, 03. 08. 2014 - 14:34

Chlap ktory ta vie rozosmiat to je silna deviza Áno Áno ze male cierne palicky Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe

motylik, So, 09. 08. 2014 - 09:32

malé čierne paličky nemajú chybu! Váľam sa od smiechu po podlahe

Pripomenula si mi situáciu, keď počas môjho hektického pobiehania po kuchyni tam manžel nerozvážne vkročil (asi bol hladný alebo čo) a ja hneď na neho od dverí rečiem, utierajúc pot z čela, že čo by som ešte chcela hodiť na plech (lebo ja keď pečiem, tak už pečiem maximálne, čiže minimum sú dva tri plechy naraz Chichocem sa ), ale že nestíham, lebo mám ešte iné v pláne. A on, že veď je to úplne jednoduchý koláč, to je za chvíľu. Anoooo?? no dobre miláčik, tak suroviny vieš kde sú, treskni do misy a vylej na plech, dobre?
Na moje oooobrovské prekvapenie to manžel riskol a výsledkom bol jeho prvý vlastnoručne upečený koláč.... na ktorý bol náležite pyšný ešte dva týždne po tom, ako sa zjedol Veľký úsmev Dcéra nám ešte dlho nechcela veriť, že to naozaj piekol jej tatino Veľký úsmev

priskaa, Ne, 10. 08. 2014 - 17:37

... noooo?? no dobre miláčik, tak suroviny vieš kde sú, treskni!!! do misy ... :)))))))))) .... Ten Ťa musí mať rád. Žiadna nuda s Tebou :)))

motylik, Po, 11. 08. 2014 - 14:19

Treba chytit prilezitost za pačesy! Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe

priskaa, So, 02. 08. 2014 - 11:33

-> Motýlik: to je pekné... :)

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama