vasa reakcia . . . .

Zuzanečka, tvoj manžel je druhý raz ženatý?

Prepáč, že sa pýtam tak priamo a zdanlivo od veci, ale si tu úplne nová, a z tých pár riadkov, čo si napísala, si tvoju situáciu vieme predstaviť len ťažko.
Ak nechceš odpovedať, tak sa nič nedeje, dobre?

a si mu to aj povedala,že plánuješ oslavu? Možno že on sa chystá oslavovať až keď sa vráti. Či ty už mu potom nezablahoželáš?

Píšeš,že išli na chalupu makať a nie oslavovať. On to zrejme vidí uplne inými očami ako ty , možno tam fakt makajú a večer sa bude diviť, prečo sa hneváš. Klíííííd

vobec ho neobhajujem, len skušam iný pohľad. O.K. svokra zrejme mala zámer aj oslavu, ale otázka, je či to synovi aj povedala. Ak pracujú, jasné, že mu aj zagratulujú. Torta by mrzela aj mna, malo by to byť v rodinnom kruhu, ale tu je zas otázka, ako s ňou vychádzate. To vieš len ty.

Aké máte spolu vzťahy?

Jaaaaaj, to vyzera na syndrom "iniciativna mamicka". Poznam take, podotykam nie svokra .
Podla mna je v tom manzel uuuuplne nevinne. Isli pracovat. A mamicka - svokruska natesena jak kamzik, ze ma zas "svojich chlapov" jak za mladi po hromade, vsak si ona pri tom porode hodne vytrpela a po tych 40tich rokoch ju nostalgia prepadla,a tak dalej...
A otazka co by som robila. Dychala. Hodne z hlboka .

Ja by som mu zagratulovala tiež čakala by som vysvetlenie a podľa toho by som reagovala,my sme tiež mali chalupu a vždy sme chodili spolu,ale s nami nechodili rodičia.Takže pevné nervy.

zablahozelala by som mu. Podla mna tiez netusil ako to jeho mamicka vezme. A potom by som mu nad poharikom sampusu (ked uz mala bude spat) v klude vysvetlila a rozobrala s nim vzniknutu situaciu.
Odsunut ta podla mna neodsunul. Len na druhej strane preco by nemohol mat oslavy dve? jednu nostalgicku so svojimi rodicmi, posedia, vypiju, pospominaju na stare casy. Vsak verim tomu, ze aj ty si niekedy rada posedis v kruhu svojej "byvalej" rodiny a pospominate ako bolo.
A v nedelu v den svojich narodenin sa vrati, vobec o nic ta neukracuje. A potom si moze v klude oslavit v tom najuzsom kruhu svojej rodiny - ty a dcera.

No, pekné rady ale asi máloktorá by sa nimi riadila hneď v prvý moment. Takže ako by som reagovala ja? Keďže som niečo podobné zažila viem to povedať presne. Zúrila som, jedovala sa, nadávala som mu najprv v duchu potom aj nahlas (tak aby to syn nepočul,teda aspoň nadávky som viac hltala ako hovorila), potom som si poplakala. A ostalo mi dobre. No a potom som to začala rozoberať, uvažovať nad tým, pozerala som sa na to z každej strany, ale aj tak som bola smutná z toho ako sa zachoval. Nakoniec som povedala že kým si s ním o tom nepohovorím nebudem veľmi múdra tak som si počkala kým sa vráti. A keď mi situáciu ozrejmil zo svojho pohľadu tak sme to predebatovali a povedala som mu ako som sa cítila a ako som to videla ja. Aby vedel že nie vždy máme na všetko rovnaký pohľad a aby sa nabudúce viac zaujímal a pýtal. Ale je potrebné aj zvážiť aký máte medzi sebou vzťah, či podobné veci robieva často, ako si vychádzaš s jeho rodinou, či ty sa k nemu chováš tak ako to vyžaduješ od neho.... je toho veľa ale keď sa vyzúriš tým že poupratuješ celý byt, tak sa ti uľaví a budeš mať poriadok a všeličo ti bude potom jasnejšie

no jednoznacne trebalo v tu nedelu za nim dojst na chatu, spapat tortu, doniest darcek oslavit hodinku, dve a ist domov.