A prečo mu hovoríš "že som nešťastná, že si ma nevšíma, že to nie je on-ľúbiaci a spokojný macko, ale protivný nabručaný medveď"
Lebo ke´d to dlhšie opakuješ, celkom kľudne aj on do takejto polohy prepne.
Skús niečo pozitívne, ale jemne pozitívne, žiadne nasilnosti :)
Proste sa pokús ho aj vo vlastných očiach vidieť inak. Aj ke´d ti je ťažko. Veď si predstav, ako sa on musí báť - o teba, o dieťa, o to, či vás uživí, či sa dokáže postarať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
/
Ahojte, dievčatá.
Potrebujem názor kohosi nestranného. S priateľom sme spolu dva a pol roka, z toho dva roky spolu žijeme, momentálne som vo štvrtom mesiaci tehotenstva, priateľ mal od januára zmeniť zamestnanie, ale nevyšlo mu to a mám pocit, že tu sa to všetko začalo kaziť...
Vždy som bývala v milovaní aktívnejšia ja, ale v živote sa nestalo, že by sme nemilovali takmer dva týždne a ja som mu ani sexuálne nechýbala... Viem, že sa vnútorne stále trýzni tým, že potrebuje novú prácu, aby nás za pár mesiacov dokázal uživiť, ale nechce o tom so mnou hovoriť. Dokonca som mu po známom vybavila odporúčanie do inej firmy, miesto radosti po mne vyštekol všetky negatíva takej práce... Nečakala som taký prejav mužského ega.
Už mu takmer dva mesiace hovorím, že som nešťastná, že si ma nevšíma, že to nie je on-ľúbiaci a spokojný macko, ale protivný nabručaný medveď, ktorý trávi večery v inej miestnosti ako ja pri inom PC. Na otázku, či si spolu pozrieme film, mi odpovie, že jeho nebavia filmy, ktoré bavia mňa (zrazu).
Nemám pocit, že by som trpela akousi formou tehotenskej depresie, alebo čoho... Pretože inak je všetko v poriadku, nie som inak podráždená, ani nič...
Ja už skutočne neviem, ako dlho budem schopná v takomto rozpoložení ostať.
Rozhovory s ním evidentne nefungujú.