Par krát som už prispievala k iným článkom, ale nikdy som nemala vlastný blog. Dnes som sa rozhodla, že Vám opíšem svoj život za posledných asi desať mesiacov. Mám tridsať a krásneho šesť ročného syna a samozrejme "manžela na odstrel". Sme spolu deväť rokov ako manželia a predtým sme spolu asi rok žili len tak. Nebol nikdy dokonalý, ale bol to môj muž a vždy som ho ľúbila a ešte stále /aj keď sa tomu sama čudujem/ ľúbim. Presne takto pred rokom sa začal správať naozaj čudne, chodil neskoro domov, ku mne sa choval, akokeby som bola vzduch a tak, keď som mu to vyčítala situácia sa ešte zhoršila, napadali ma rôzne veci aj nevera, ale vždy povedal, že žiadna iná žena v tom nie je. Keď sme sa vrátili v auguste z dovolenky už som mala pocit, že sa to všetko urovná, len raz v noci prišiel domov a mal vypité, ženský ani neviem koľký zmysel ma prinútil skontrolovať telefón a našla som tam jedno číslo a on posmelený alkoholom mi povedal, že je to číslo jeho frajerky, bolo to presne 12. 10. 2007, na ten deň nikdy nezabudnem, v ten deň sa mi zrútil svet a začalo sa moje ozajstné utrpenie na tomto svete. Zistila som kto je tá žena má 35, je zabezpečená, vzdelaná, z bohatej rodiny a samozrejme, v ten deň, keď prišiel domov pod parou mu oznámila, že čaká jeho dieťa, ktoré si mieni nechať. Všetko mi povedal, o dieťati, o svojom vzťahu ku nej, aj o tom, že aj ku mne stále niečo cíti. Našu situáciu sme prebrali snáď 100 - krát. Za tie mesiace som schudla 13 kilo a vyplakala more sĺz. Raz bol s nami, potom to s ňou znovu obnovil, potom sa s ňou zase rozišiel a tvrdil, že chce byť s nami a stále dookola. V marci sa narodila jeho nemanželská dcéra a v apríli sa s ňou údajne nadobro rozišiel. O našej situácii vie celá naša rodina, dá sa povedať aj mesto kde žijeme, svet predsa nie je taký veľký. Svoju dcéru videl zatiaľ len raz, chápem ho, že ju chce vídať veď je to jeho dieťa, len sa bojím tej ženy, ktorá ma za tie mesiace presvedčila, že je rozhodnutá mať môjho muža. Včera sme po dlhom rozmýšľaní povedali nášho šesťročnému synovi, že má malú nevlastnú sestričku. Je to strašne zlaté dieťa /snáď len za neho sa môžem Bohu poďakovať/, samozrejme, že chcel sestričku vidieť, strašne chcel vždy súrodenca, povedala som manželovi, že by mal situáciu prebrať aj s tou druhou, údajne nebola nadšená, že ju chce náš syn vidieť, ale potom povedala, že je zrejme jediný súrodenec, ktorého bude malá mať, tak nech prídu. Majú tam ísť dnes večer. Od rána mám zlý pocit, neviem, či sme spravili dobre, keď sme to malému povedali, neviem ako to ďalej bude, mám strašný strach a ani neviem z čoho, či z toho, či to malého nejako nepoznačí alebo z toho, že manžel znovu podľahne tej žene. Nikdy som o takejto situácii v akej sa nachádzam nepočula, neviem, či to všetko nie je postavené na hlavu, mám pocit, že to nie je normálne,ale na druhej strane, malý by sa to aj tak dozvedel a myslím si, že je lepšie, keď tie dve decká, ktoré za nič nemôžu budú pestovať vzťah bez nenávisti už odmala. Nápíšte prosím, čo si o tom myslíte.
alla, no odvaha ti teda nechýba, napíš ako to dopadlo, držím palce.
Tak ja ešte teraz premýšlam či som dobre čítala. No obdivujem akou cestou si sa vybrala. Ja osobne bych mala obavy a určite bych nechcela aby sa moje dieťa stretalo s cudzou ženskou. Ja bych sa bála že si ho drobca získa a ešte keď budú tak pekne pokope budú sa cítiť ako rodinka . Ja osobne bych to takto neriešila. Ale obdivujem tvoju odvahu. Určite daj vedieť ako to dopadlo.
Myslím si že to je to najsprávnejšie čo si mohla urobiť...Raz by sa to syn aj tak dozvedel, možno by mu to nejaká dobrá duša vytárala v čase kedy by nebol na to pripravený...a takto si mu to vlastne povedala ty a myslím že je to v pohode....Určite je to v pohode s ohľadom na tvojho syna, aj keď pre teba je to isto stále ťažké...
Alla, uz som tu niekde o sebe pisala, ale v skratke. Moj tatko o 25 rokov mladsia milenka - dieta. Samozrejme ked chcela tatka tak sa pekne tvarila aj voci mne.(ale len tvarila...)
Mama mi dovolila sa s nou stretavat ale mi stale vravela nech si davam pozor a ze nech VZDY viem ze kto je moja mama a ze na svoju mamu sa budem vzdy moct spolahnut.
Podla mna ona Tvojho syna nechcela ani vidiet a nema zaujem Ti ho odlakat.
Jej syn teraz byva s nami lebo ona je totalna neschopacka, doslovne a este aj alkoholik.Okrem toho ma dceru z manzelstva a ta je tiez u svojho otca.
Takze hlavu hore, drzim prsty
a prajem nech to dopadne co najlepsie a podla Tvojich predstav.
Práve odišli, už ani nemali ísť, pretože manžel prišiel neskoro z práce, ale nakoniec vyhlásil, že to už chce mať za sebou a teda šli, je mi hrozne, ale dúfam, že môj malý to zvládne na jednotku.
Alla to, že syn vie, že má sestru je perfektné.
Ja sa držím jedného pravidla. To čo je v mojom živote (na mne) zlé to na seba bonznem sama a úplne dobrovoľne. Potom ma to nestraší a nebojím sa, že to môže niekto zistiť a použiť proti mne.
Teraz sa bojíš a nevieš ako sa to vyvŕbi, ale tiež si myslím, že to bude pre teba i pre syna takto lepšie. Radšej sa so situáciou vyrovnať a zmieriť tak ako je, nie to utajovať, potláčať a tŕpnuť celý čas. Tvoj syn má sestru. Veľmi sa mi páči, že ste to s mužom riešili takto.
A daj vedieť ako to dopadlo, ja som tiež zvedavá. Držím päste.
Alla, máš to veľmi ťažké, ale urobila si najlepšie, čo si urobiť mohla. Tvoj syn by sa o nevlastnej sestre nakoniec aj tak dozvedel - a ktovie, od koho a akým spôsobom. To by mohlo narobiť toľko zla, že radšej ani nedomyslieť...
Deti za svojich rodičov nemôžu, nevyberali si ich. A my, dospelí, sme povinní myslieť a konať hlavne tak, aby boli deti čo najviac spokojné a šťastné, ako je len za daných okolností možné. Tvoj syn teraz ešte nechápe, akú veľkú vec si pre neho spravila - ale neskôr to pochopí a ocení.
Veľmi ti držím palce, aby si cez toto obdobie prešla s čistým štítom - tak, aby si sa nemusela za svoje chovanie nikdy hambiť pred sebou, pred svojím synom, ani pred nikým iným. Si na dobrej ceste, aby sa ti to podarilo.
Posielam 
Drzim palce Alla, nech vsetko dobre dopadne a nech spolu podla moznosti vychadzate v dobrom
Co sa stalo, to sa stalo, to dievcatko ani vas syn nemozu za spravanie ich rodicov 
Tak ...moja zlatá...fakt klobúk dolu. Je to naozaj ohromné gesto a myslím si že to hovorí o tvojom skvelom charaktere. Musí to byť naozaj velmi bolestivé, obavy a strach ako sa to skončí... Ale myslím že ty si tak velmi silná že zvládneš naozaj čokolvek...držím palce. A tvoj syn môže byť na maminu hrdý!!! Vskutku je začo 
Skladam dolu pred tebou klobuk,sineuveritelne silna osobnost a raz tak vychovas i svojho syna. Gratulujem ti k tvojej odvahe a nesebeckosti.A velmi prajem abz to dopadlo stastne pre tvoju rodinku
pripajam sa, je az na neuverenie, ze v takejto situacii niekto dokaze tak spravne zareagovat. ja by som to isto nedokazala. viem, ze to nie je spravne, ale ja by som aj manzelovi branila, aby sa stretaval s dcerou. mas moj obrovsky obdiv.
ahoj Alla, ja som uz niekolko krat napisala svoj pribeh, no nikdy som ho neodoslala. Takze... Mam starsiu sestru o 4 roky. Ked som mala rok a moja sestra 5, nasi sa rozviedli, lebo otec cakal svoje tretie dieta - dceru s inou. Jednoducho povedane, podviedol moju mamu. Takze mame sestru o dva roky odo mna mladsiu. Ked som mala tolko co Tvoj syn, chodili sme k nim raz do mesiaca na navstevu. Nepamatam sa, kedy nam mama povedala, ze mame dalsiu sestru a dovtedy si nepamatam, ze by nas otec navstevoval, alebo ze by sme my chodili k nemu. Fakt, ved doteraz o tom neviem ako to vlastne bolo, musim sa opytat maminy.
To ze si to povedala synovi je od Teba ferove, nam mama nic netajila a od mala s nami otvorene komunikovala, sme v inej situacii, lebo nasi boli rozvedeni, ale s otcom a jehou druhou manzelkou mama vychadzala na kamaratskej urovni - v ramci moznosti. Ked otec pre nas prisiel, dnu na kavu prisla aj nevl. sestra s mamou a spolu normalne komunikovali, my sme sa zatial hrali v izbe. Je to o pristupe dospelych. Co sa stalo, stalo sa, to nezmesnis, ale ani klamat a tajit to nie je spravne.
Otec sa potom druhy krat rozviedol, ked mala nevl. sestra asi 15 r. a ozenil sa treti krat. Jeho tretiu manzelku mam velmi rada, je mi ako druha mamina, aj ked otec uz bohuzial zomrel, sme stale s nou v kontakte. Nakoniec sme chodili vsetky tri k nim raz do mesiaca a ked sme uz boli dospele tak sme sa stretavali, ako sme chceli. Takze vztahy boli fajn, az na nejake problemy zo strany nevlastnej dcery, lebo mam pocit, ze bola mamou stvana proti tete a aj otcovi. Teraz mame kazda vlastnu rodinu a deti narodene v rovnaky rok s mesacnym odstupom.
Dakujem mame, ze nam nic netajila a bola k nam uprimna.
Jedine co ma len mrzelo, bolo ked som videla nevlastnu dceru v stastnej harmonickej rodine, mala vsetko co potrebovala a mala aj nasho otca. Zato nas, vzdy odviezol po navsteve u nich, domov. Trosku som ziarlila na tu ich rodinnu atmosferu, aj napriek tomu, ze sa mamina vsemozne snazila nam vsetko vynahradit.
Sme uz dospele a chapeme co sa stalo ked sme boli deti a som vdacna, ze sa s nami komunikovalo otvorene.
Drzim palceky aby to Tvoj syn zvladol a prijal, a aby ste to spolocne poriesili aj ako rodina.
Ďakujem za všetky povzbudivé príspevky, ale teraz keď je už po tom mám pocit, že to bola chyba. Manžel a syn boli na návšteve asi hodinu. Malý sa vrátil celý nadšený a opisoval mi to malé dievčatko, keď sme však ostali sami so smútkom v malých očkách mi povedal, že jeho tatík povedal v jednej chvíli dievčatku "Poď ku ockovi" a potom ho celý čas varoval až kým nešli domov. S manželom sme ešte večer všetko preberali a povedal mi, že malý evidentne celý čas žiarlil. Nakoniec náš rozhovor ukončil tým, že sa chce rozviesť, pretože nevie, čo povie svojej dcére o 20 rokov, keď sa ho spýta, prečo nebýval s nimi, ale s nami. V prvej chvíli som mu šplechla do tváre, že čo povie svojmu synovi o 20 rokov, keď sa ho spýta to isté, on mi povedal, že mu za tých šesť rokov dal dosť a mal by dať to isté aj tomu druhému dieťaťu. Nechce vraj žiť ani s jednou z nás, pretože keď nemôže byť s jedným dieťaťom nebude ani s druhým, vraj aby boli na tom rovnako. Ďalej povedal, že sme obidve rovnaké a myslíme len na seba, že každá od neho niečo chceme, ale čo chce on to nikoho nezaujíma. Včera v noci sme po prvýkrát za nášho manželstva spali oddelene, odišla som zo spálne do detskej izby k malému a celú noc som sa k nemu túlila s pocitom, že ho ochránim pred všetkým a pred všetkými. Ráno som manželovi povedala, že keď nás nechce, nebudeme sa mu vnucovať a ešte dnes odídeme z bytu a on nech si robí, čo chce. Samozrejme, že tváril, že ten včerajší večer ani nebol. Tak strašne ma zranil tými slovami, že malému už dal dosť, ako môže mať niekto pocit, že už dal dosť svojmu dieťaťu. Som úplne zúfalá, teraz som doma, pretože malý išiel k starým rodičom a manžel do práce, od rána na to myslím a plačem a mám pocit, že na hrudi mi sedí jeden velký slon a v žalúdku mám asi tonovú skalu. Takže takto to dopadlo.
no alla ťažká, smutná situácia, ale niečo mi je veeeeľmi povedomé...Tvoj muž povedal zaujímavé slová: že ste rovnaké, každá od neho niečo chcete a nezaujíma ani jednu čo chce on...keby si sa necítila taká veeeeľmi ranená tak tieto slová by mohli byť to od čoho by si sa vo v zťahu k manželovi mohla odraziť...toto ale dokáže len málokto...On potrebuje uniknúť lebo naňho vytvárate nátlak, nátlak cez deti a on chce byť tak príšerne spravodlivý, že radšej odíde od rodiny ako by mal zase ubližovať aj keď tým vlastne ublíži ešte viac...Je to blbé, on zišiel akoby z cesty, on pochybil, on skomplikoval vaše životy, ale paradoxne on je v tých najväčších sračkách, vo väčších ako ty, vo väčších ako dotyčná matka jeho dcéry...Buď ho môžeš ešte hlbšie pochopiť, alebo sa rozídete, alebo sa budete dlho predlho trápiť...U nás to bolo pocitovo niečo podobné- akurát nešlo o ďalšie manželovo dieťa...Svojho muža asi nezískaš späť cez vaše dieťa, ale cez pochopenie jeho samotného...cítim a vnímam aké je to strašne ťažké a držím palčeky
Prepac, ale ja si myslim, ze to nie je o "pochopeni" manzela. Je to velky zbabelec. Navaril si a nevie, ako to ma vsetko zjest, aby nepraskol, tak prosto uteka kade lahsie. A oni - dve zeny, ktore ho milovali - starajte sa o decka, ktore som Vam narobil. Paradoxne to byva tak, ze to najlepsie, co takyto "samci" v zivote narobia, su ich potomkovia. Ale nie ich zasluhou, ale zasluhou zien, ktorym tie deti zostanu a ich aj vychovaju.
Narobi spust a urobi bodku za vsetkym. Utecie a ide si uzivat kade lahsie s krasnou vyhovorkou, aby nikomu neukrivdil. Je to obrovska zbabelost, zbavovanie sa zodpovednosti. Tam nie je spravodlivost a nech spravi cokolvek, nikdy to nebude spravodlive ku vsetkym rovnako. JE TO LEN VYHOVORKA a mna ide porazit, ked niekto napise, ze ich treba pochopit. Najprv by mali oni pochopit, co svojim spravanim robia tym, ktori ich miluju!!!!
A co este viac svedci o jeho sebectve je jeho vyhlasenie, ze ste obe rovnake a myslite len na seba a nie na to, co chce on. Tak to je naozaj skevele, narobli problemy vsetkym okolo a on je ten chudacik, ktoreho treba lutovat, riesit to, co chce on a bla,bla, bla. Takeho pseudochlapa poslat kadelahsie...
Pekny den:-}
??? nechápem a dúfam len že ťa napokon z mojich slov neporazilo...nech si o mne myslí kto chce čo chce, zažila som, prežila som, pochopila som a neľutujem...posunulo ma to ďalej...
Pre mňa takéto situácie majú dve polohy- jedna je tá ako sa zachová "vinník" a druhá ako sa zachovám ja...O tom ako sa zachová "vinník" ťažko rozhodnem ja, alebo ktorákoľvek podvedená žena, ale o tom ako sa zachovám ja o tom môžem svojou slobodnou vôľou rozhodnúť...u mňa keď pominul stav hnevu, zlosti prišiel jednoducho na rad pocit, otázka čo by som chcela ja ak by som takto ublížila? Chcela by som aby ma najbližší odsúdili, alebo by som chcela pochopenie? Bolo by to tu asi nadlho písania, ale psychológovia by vedeli dlho rozprávať o tom aké pocity- najhlbšie pocity môže mať človek ktorý ublíži, aké trýznivé a mučivé môžu byť tieto pocity...Môj chlap nebol schopný urobiť ku mne jediný pozitívny krok, ale zároveň sa stávalo také že prišiel domov a len plakal a plakal, bol úplne mimo ale nevedel zmobilizovať svoje psychické sily na to aby napravil čo spôsobil...Nikomu neberiem ak to rieši rozchodom, rozvodom- aj to je riešenie...a niekedy som si priala mať takú povahu aby som to takto dokázala aj riešiť, ale nie som taká vo svojom vnútri a nikdy by som sa s takýmto riešením nezmierila...napríklad aj preto lebo viem aké detstvo mal manžel, ako sa u nich riešili- neriešili v rodine problémy a preto si myslím, že nie vždy treba hodiť flintu do žita a basta...
a neboj- nedopadlo to zle- myslím tým to stretnutie...aspoň vyšlo najavo, že dotyčná tvojho muža nemiluje tak aby k nej utekal, aby pri nej cítil, že ona je tá ktorá ho chápe a pri ktorej môže naplno hovoriť o vlastných pocitoch...a tu je vlastne priestor pre teba aby si ty mohla byť tou ktorá ho pochopí...ak si na to trúfaš, ak si na to dosť silná...
A hlavne, hlavne sa musí nájsť tvoj manžel sám, nie je to len a len o tvojej láske k nemu je to aj o ňom samotnom a o priestore ktorý on teraz potrebuje...Je to blbé, ale je to tak, že ten kto v živote ublíži ten akoby potreboval viac lásky a pochopenia...
Alla, nedopadlo to zle.
Len vypichnem, čo napísala Klódik: nerob naňho nátlak cez vaše dieťa. Aj keď ti ide o veľa a je to fakt neskutočne ťažké.
Ono by to prišlo možno o pol roka, alebo o rok neskôr, ale myslíš, že by to bolo lepšie? Že si syn mohol užiť otca aspoň o pár dní dlhšie? Bolelo by to úplne rovnako. Nebola to chyba, že k nej muž so synom išiel.
Ach jo dievča, veľa veľa síl ti prajem.
klodik ma pravdu, alla.
je to velmi hlupe, on ublizil vam obom a ublizil vedome, pretoze vo chvili, ked urobil to druhe dieta (co vtedy sice netusil), tak myslel iba na seba a na nic ine. ani ho nenapadlo, ako sa budete citit vy dve zeny a jeho deti. zaujimal ho iba on sam, ako mu je dobre zamilovanemu.
a teraz iba dostal naspat, co si zasial. a nevie, kam z konopi, lebo konecne mu dosla vsetka ta zodpovednost, co ho dovtedy nezaujimala. aspon, ze mu to doslo.
ale ak ho mas este rada, nedovol, aby si nasiel tretie plece na plakanie. pretoze je to paradox, ale najviac pomoci potrebuje teraz on (ako povedala klodik), hoci by ju mal poskytovat on.
nemas zaruku, ze navzdy ostane a nakoniec neodide. ani ze si bude vobec niekedy vazit, ako si sa dokazala zachovat napriek vlastnej bolesti. ani to, ze to nebude brat ako samozrejmost od teba.
ale ak to pre neho urobis a jemu nedojde, co v tebe ma... tak nech ide. ocividne sa nepoucil a hoci chape svoju zodpovednost, stale vidi iba seba a svoju "krivdu" na prvom mieste.
Klódik, Filipka, Magic - súhlasím s vami vo všetkých bodoch.
Alla, pochybuješ, že si konala správne a ja sa ti ani moc nečudujem. Teraz to vyzerá tak, že vlastne škodíš sama sebe. Ale z dlhodobého hľadiska získavaš.
To, že tvoj syn žiarli na svoju nevlastnú sestru nie je nič prekvapujúce. Staršie deti predsa žiarlia na svojich mladších súrodencov aj v tých najharmonickejších rodinách. Veľa sa so synom rozprávaj, vysvetľuj mu veci tak, aby ich svojim detským rozumom pochopil a pokús sa ho nezaťažovať vašimi dospeláckymi spormi a trápeniami viac, ako je nevyhnutné.
Čo sa týka tvojho vzťahu s manželom - ak ho budeš nútiť, aby s vami zostal, tým skôr bude chcieť odísť. Určite si je plne vedomý, že za celú túto situáciu nesie najväčšiu zodpovednosť on. A kedže je to neľahké bremeno, pokúša sa zrejme zvaliť vinu na druhého. To tiež nie je veľmi prekvapivé.
Hovor s ním pokojne a dôstojne, neponižuj sa pred ním. Snaž sa o rozumnú dohodu, ako ďalej fungovať tak, aby to v rámci možností bolo pre všetkých čo najmenej bolestivé.
Veľmi, veľmi ti držím palce a posielam
Ešte raz ďakujem za všetky povzbudivé príspevky. Dnes sme s manželom komunikovali minimum, nie preto, že by sme obaja trucovali, ale ani sme nemali čas a aj keď sme spolu hovorili bolo o úplne bežných, obyčajných veciach, len raz som mu spomenula náš problém, ale zjavne to nemá chuť rozoberať a v podstate ani ja. Teraz mám pocit, že už nemám viac čo spraviť, všetko, čo som mohla urobiť som už urobila. Rozhodla som sa, že najbližšie dni to s ním vôbec nebudem riešiť, len ak by sám chcel, nechám tomu voľný priebeh a počkám čo urobí on. Malému som vysvetlila, že sestričku zrejme tak skoro neuvidí, že musíme nechať tatíkovi nejaký čas na rozmýšlanie. Na to aký je malý je veľmi chápavý. Myslím, že bolo správne, že sa o nej dozvedel a že ju videl a ostatné ukáže až čas. Neviem ako vydržím najbližšie dni, ktoré budú určite zase plné neistoty a strachu, ale budem sa snažiť. Za posledné mesiace som si už na podobné situácie zvykla, ale skoro celý máj bol kľud a ja som znovu začala veriť, že všetko dobre dopadne, teraz som znovu na pochybám a nášmu manželstvu veľké šance nedávam.
Alla, ideš na to najlepšie, ako sa v tejto situácii dá 
. Vydrž, určite bude časom lepšie a ty nájdeš pokoj v srdci aj duši. Veľmi ti to želám!
Alla,si velmi statočná,držim Ti palce.Hlavne netlac,myslim že je spravne že si sa rozhodla dat tomu volny priebeh.Nebudes si musiet vycitat,ze si nieco riesila unahlene a v afekte.A tvoj manzel ma sancu na navrat,lepsie sa mu bude uvazovat o navrate k tebe ked budes mila a nie nie hystericka a ukricana.Velmi ti drzim palce.
Tak teda odchádzame, dlho, dlho som aj včera v noci rozmýšľala o našej situácii a myslím si, že je to posledné východisko. Odchádzame k babke, neviem ako nadlho. Doteraz som tu bola vždy len pre neho, vždy pripravená urobiť čo chcel, postarať sa o domácnosť, o dieťa, pomôcť mu vo firme, hneď keď zavolal bola som ochotná vždy všetko plesnúť o zem a vyhovieť mu. Snažila som sa zmieriť s jeho neverou, povedala som mu, že mu nebudem brániť, keď sa chce stretávať so svojou dcérou a naďalej ak keď som sa cítila strašne nedocenená som robila všetko bez slova a hlavne neprestala som ho ľúbiť, lepšie povedané nezačala som ho za to všetko čo mi urobil nenávidieť. Ale jeho neprestávajúce reči o rozvode už počúvať jednoducho nemôžem, mám pocit, že to, že o nás nechce bojovať ma bolí viac ako tá jeho nevera. Tak nech to teda skúsi bez nás, nebudem na neho naliehať a ak bude mať pocit, že bez nás je to lepšie, tak nech teda podá žiadosť o rozvod, len dúfam, že neostane len pri slovách, tak ako už veľa krát, keď začal hovoriť o rozvode. Mám pocit, že on sám teraz nevie, čo vlastne chce. Ja si teraz chcem hlavne oddýchnuť a začať myslieť aj na iné veci, začína krásne leto a u babky na dedine nám bolo vždy fajn, dúfam, že tam prídem na iné myšlienky. Nebalím sa v afekte a nie som ani rozčúlená, robím to s kľudom, našťastie je v práci, tak sa nemusím ponáhľať a baliť ako nejaký utečenec a nerobím to ani poza jeho chrbát, keď ráno odchádzal povedala som mu to, ale asi neveril, že to ozaj spravím.
Alla, zase jedno dobré rozhodnutie. Naozaj si potrebuješ trochu oddýchnuť, venovať sa sebe, synovi, prísť na iné myšlienky. A ďalší dôvod - tvoj manžel si môže v praxi vyskúšať, aký by mal život bez vás. Tiež mu to môže v mnohom pomôcť.
Drž sa, dievča a ozvi sa, ako sa ti vodí.
hrozne nemam rada tieto "silacke" reci, ked niekto nevie, ako von z toho, co si narobil. robis dobre. drzim palce nech manzel konecne naberie dajaky smer a drzi sa ho, aby si sa ty nemusela dalej trapit cakanim.
...ja skúsim z iného súdka....alla, si správne dievča, dobrá mamina a tolerantná manželka....nechápem však jedno, ako môžeš po tom všetkom, čo sa stalo uvažovať o ďaľšom spolužití s tým nezodpovedným chlapíkom, čo je otcom Tvojho synka...veď ten Tvoj neverník je vlastne veľmi ponížený chlap a ponížili ho dve ženy naraz...je to neuveriteľný narcistický jedinec....má rád seba, seba a ešte raz seba....to čo urobil sa nedá ospravedlniť, to sa dá iba s veľkým úsilím odpustiť a to by On musel veľmi ale naozaj veľmi chcieť...ale podľa toho, čo píšeš, On vlastne nič nechce....aha, vlastne chce, vycúvať ako zbabelec a tváriť sa, že je neutrál....nenašla som tu vhodný emotikon na vyjadrenie môjho rozhorčenia...nesúhlasím s tým, čo Ti radia diskutérky....neponižuj sa už, nedoprosuj sa,aj keby si začala chodiť po vode, aj tak ho nezmeníš na zodpovedného partnera a otca....je mi to ľúto, ale bude Vám lepšie samím....nechaj ho ísť za "svetlejším" zajtrajškom....pod chvíľou príde na svet ďalšie nemanželské dieťatko....je to trend a môžu si zato ženy, že líhajú so ženatými v nádeji, že sa rozvedú ....
....a odporúčam jeden blog na Sme.sk...Rozchodológia od blogerky Adriany Markovičovej...je to úžasná žena s úplne rovnakým problémom, ako máš Ty...akurát s tým rozdielom, že má dve deti a manželovi sa nedávno narodil nemanželský synček...drž sa a prajem Ti len to najlepšie , aj Tvojmu synkovi, si taktiež úžasná žena...
Ellynca, ešte raz som si prečítala celý blog. Kde, prosím ťa, si čítala, že radíme Alle, aby sa ponižovala, prosila a podobne, aby si manžela udržala doma? Ja som NIČ také nenašla. Ale možno neviem poriadne čítať...
...to je môj dojem, že sa ponižuje a doprosuje...nenapísala som , že Ste jej to radili, ale možno to z kontextu napísaného takto vyznelo...myslela som to inak....s Vašim názorom by sa dalo súhlasiť, pokiaľ by neverník žiadal o odpustenie a snažil by sa všetko ,čo pokazil napraviť, vtedy je naozaj dobré,počkať, netlačiť na pílu a byť trochu nad vecou....
Ellynca, žiadna kaša sa nesŕka taká horúca, ako sa navarí. Počkať, netlačiť na pílu a byť aspoň trochu nad vecou sa oplatí za každej situácie... (teda okrem toho, keď ide o život).
Postoj a správanie Allinho manžela nutká k tomu, aby ho Alla poslala do čerta a treskla za ním dverami - to je fakt. Len čo by sa tým asi tak vyriešilo? Nie je lepšie snažiť sa o aspoň trochu ľudské nažívanie? Keď pre nič iné, tak preto, že Allin manžel stále zostáva otcom ich syna. A pre synove dobro je rozhodne prijateľnejšie, ak mama s otcom komunikujú ako dvaja dospelí a nevyrábajú talianske scény so všetkým, čo k tomu patrí.
To, čo sa stalo, sa už neodstane. Nič na tom nezmení ani krik, urážky, rozbíjenie tanierov... Či Alla chce zostať s manželom, alebo nie - to je len na jej rozhodnutí. Jej manžel sa môže plaziť v prachu - ak ona už nebude chcieť s ním žiť, tak nebude. A opačne - ak mu bude chcieť odpustiť a zostať s ním za každú cenu - manžel môže vyskakovať, ako sa mu zachce. Ale myslím, že Alla je veľmi rozumná a rozvážna žena a teraz chce len trochu času a pokoja, aby sa veci trochu utriasli a ona sama si zrovnala v hlave, ako ďalej. A to sa dá tiež bez kriku...
Veľmi obdivujem Allin postoj. Premýšľala som nad tým - neviem, či by som bola ochotná a schopná niečo také predýchať. Verím, že Alla nájde spôsob, ako spokojne a dôstojne ďalej žiť - či už s manželom, alebo bez neho.
Allin príbeh sa neustále vyvíja...myslím si, že podstatné je momentálne to, že jej manžel dáva dostatočne jasne najavo, že o klasické spolužitie s ňou a synkom nestojí ...chce sa rozviesť ....je na Alle, či sa rozhodne a počká, ako bude jej manžel ďalej režírovať aj jej život, alebo si ho zariadi podľa seba....ja som za tú druhú možnosť a spôsob, ako to dosiahnuť nevidím rovnako, ako Ty, v trieskaní dverami a rozbíjaní tanierov na taliansky spôsob....nakoniec Alla je človek, ktorý by sa k týmto praktikám sotva znížil...vždy sa snažím postaviť na stranu toho, kto je v problémoch nevinne...a tu je to jednoznačne Alla a jej syn....k tomu, aby sa situácia zmenila je nevyhnutná zmena allynho manžela a tu som značný skeptik, lebo s takýmito typmi ľudí mám už čosi odžité a ich nezodpovednosť trvalo zasahuje životy ľudí žijúcich v ich blízkosti...je dobré si to skoro uvedomiť a zariadiť sa....ako otec môže byť celkom fajn, preto je namieste dodržiavať primeranú komunikáciu vo veciach rodičovstva a výchovy....bolo by dobre, keby Alla dokázala nájsť v sebe silu a postaviť sa nepriazni osudu a začať njúlajf podľa svojej réžie...k tomu jej prajem veľa síl a len to najlepšie
plne suhlasim
Pekny den:-}
nebolo tam pisane o doprosovani a ponizovani, ale o tom, aby sa ho snazila pochopit a pomoct mu. A tiez nesuhlasim. On si ju (vlastne) ich nezasluzi! O takeho "chlapa" ruky prec!!!
Pekny den:-}
Siza, mne osobne tiež nie je jednanie Allinho manžela sympatické - ale ja nie som jeho žena, ani milenka, nemám s ním dieťa, ani ho neľúbim... Ja ho vlastne vôbec nepoznám - ale Alla je v trochu inej situácii, nemyslíš?
Alla sa pokúša nájsť nejaké riešenie, ktoré by bolo pre ňu prijateľné. Možno chce dať manželovi ešte šancu - a možno nie. To je na jej rozhodnutí...
A k tomu, čo napísala Klódik...
Ľudia robia chyby dnes a denne - malé, veľké, aj obrovské. Niekedy sa to dá napraviť, niekedy nie. Niekedy treba tomu, kto chybil, pomôcť. Aj keď si to chybujúci trebárs z nášho pohľadu nezaslúži. Možno Allin manžel z jej pohľadu potrebuje čas a pomoc.
Nedá sa proste jednoducho zovšeobecniť - je to chrapúň, poďme si hodiť kameňom!
Po svete chodia aj napravení hriešnici a navrátení marnotratní synovia. Vieš, ono to nie je veľmi časté, ale stáva sa to....
Ano, s tym sa da suhlasit, ale len s castou. Pretoze aj ja si myslim, ze druha sanca by sa mala davat (z vlastnej skusenosti), ale ak ten druhy o tu sancu stoji! A nie ak dava najavo, ze vlastne ani nevie, co chce a nech mu len daju vsetci svaty pokoj, lebo ho nikto nechape, nikto mu nerozumie a vsetci su taki sebecki, ze chcu dobre pre svoje deti, ale pri tom vobec nemyslia na neho.
O to viac ju obdivujem, ze to tak zvlada - tak s prehladom. Ja by som vrazdila pohladom!
Neznasam, ked mi moj muz na jasnu otazku, kolko rozkov chce na ranajky povie dva alebo tri. Tak dva - alebo tri? A to je len trivialna otazka. Ak by sa mal zachovat tak nerozhodne v takej dolezitej chvili... Ine by bolo, keby rovno povedal, ze potrebuje cas, aby si to cele premyslel a prisiel s jasnym - podotykam JASNYM- stanoviskom.
Ale mas pravdu aj v tom, ze nie som ona, v takej situacii a nemusim to riesit.
Preto jej este raz vzdavam hold.
Pekny den:-}
Tak Alla, mas jedno moje obrovske WOW. Za cele zvladnutie situacie, za nazory, za to, ako vsetko robis - bez emocii, s kludnou hlavou, prezieravo a hlavne mudro. Zelam Ti, aby si mala aj so synom krasne leto u babky na dedine a tam stretla niekoho, kto si Ta naozaj zasluzi. Si silna a mudra zena, akych je naozaj malo. Tvoj syn ma stastie, ze ma taku mamu.
Pekny den:-}
jáááááj dievča zlaté keď máš takéto pocity tak si riadne zanedbala samú seba, svoje potreby, svoje túžby...Je na čase to riešiť a dobehnúť čo si zameškala...a časom uvidíte...v takejto situácii keď treba aby sme boli veľkorysé je najhoršie ak má žena pocit že mužovi dávala všetko najlepšie zo seba a po nevere cíti len tú obrovskú nespravodlivosť...to by bolo len a len na výčitky pre neverníka a vo vzťahu by vám to nepomohlo...
A veľmi dobre poznám ten pocit keď ťa štve a bolí viac to že o vás nechce bojovať ako samotná nevera...Mne tiež môj chlap príde ako "slaboch", ktorý nevie zabojovať...aj keď má množstvo krásnych vlastností, ale bojovnosť mu teda fak nič nehovorí...radšej rozvod ako bojovať...
Skladám pred tebou klobúk ako si dokázala povedať synovi, že má súrodenca. To čo tvoj muž povedal, že dal vašmu synovi za tých 6 rokov dosť je BLBOSŤ.
Veď dieťa je závislé na rodičoch a je jedno do akého veku. Ja mám 27 a ešte stále potrebujem rodičov. Teda keď mám nejaký problém a neviem ho riešiť tak volám rodičom. Keď sme doma chorý tak tiež volám. Rodičia sú tu na to, aby pomohli,poradili, pohladili.
Keď som bola malá a bola vonku búrka vedela som,že je mama a oco, ktorý majú neviditeľný ochranný plášť do ktorého keď "vleziem" tak sa mi nič nestane.
PS: Otec a mama sú jedinečný a sú tu na to, aby splnili svoju misiu dať deťom čo najviac. Tvoria rodinu, bezpečie, istotu...
betty - "Rodičia sú tu na to, aby pomohli,poradili, pohladili." - suhlasim, tak by to malo byt a v idealnom svete mozno je. Ale vzhladom na to, ze nezijeme v idealnom svete, tak to tak nefunguje vzdy.
"Otec a mama sú jedinečný a sú tu na to, aby splnili svoju misiu dať deťom čo najviac. Tvoria rodinu, bezpečie, istotu..." - castokrat davaju detom viac, ak netvoria rodinu, pretoze ak ju tvoria, tak vytvaraju take prostredie, ze to tazko nazvat bezpecim a istotou. Preto nie som zastancom nazoru, aby rodicia zostavali spolu kvoli detom za kazdu cenu. Nie som zastancom rozvodov - aby sme sa spravne pochopili. Aj podla mna je fungujuca rodina to najlepsie, co moze dieta mat v zivote pre spravny vyvoj a preto, aby raz v zivote bolo stastne, uspesne...
Ale myslim si, ze nie vzdy je zostat spolu to nastastnejsie riesenie.
Pekny den:-}
Ani ja nie som zástancom rozvodu, pretože najviac trpí dieťa. No nútiť niekoho, aby ostal a tvoril rodinu pre dieťa tiež nie je dobré.
Mám takého kolegu, ktorý je záletník a bol to aj jeho otec. Vlastne to po ňom zdedil len s tým, že jeho otec sa rozviedol zo ženou kôli inej. A keď sa pýtam prečo to aj on neurobí tak povie, že kôli deťom.
Takže ani z voza a ani na voz.
Ďakujem ešte raz za všetky Vaše príspevky. Sme preč tretí deň a zatiaľ sa to dá. Manželovi som napísala SMS, že telefóny od neho nebudem dvíhať, takže komunikujeme cez SMS. Nechcela som mu tým urobiť nejako napriek, len proste viem, že keby som počula v telefóne jeho hlas, hneď by som zmäkla a možno aj pobežala domov a myslím si, že to by nebolo najmúdrejšie. Nechcem ho nijako trestať, chcem len aby skúsil život bez nás a sám prišiel na to, čo je lepšie. Zajtra by mal ísť po malého do škôlky a asi ho vezme niekde na zmrzlinu a potom mi ho dovezie. Už teraz cez tie jeho SMS vidím, že ho to mrzí, ale takých pesničiek už bolo. A ani ešte vlastne neviem, čo budem ďalej robiť, keď som odchádzala tak som mala taký plán, že už nebudem uvažovať o návrate domov a dokonca som si v niektorých chvíľach začala predstavovať ako budeme žiť bez neho, potom ale začal vypisovať a tak som zase myslela na to ako sa vrátime. V tomto príbehu som vlastne slabochom ja, keby som mala aspoň trochu hrdosti a dokázala ho poslať kade - ľahšie, neviem ako je možné, že aj keď som v podstate vzdelaná a inteligentná, správam sa ako husička, ktorá si myslí, že on je jediný na svete.
Ale nie, Alla - nesprávaš sa ako husička, práve naopak! Aj keby bol tvoj manžel najhorší chlap pod slnkom (a to asi nie je), aj tak nie je jednoduché len tak hodiť za hlavu všetky tie spoločne prežité roky a vôbec všetko, čo vás spája. Daj si čas - toľko času, koľko budeš potrebovať. Upokojíš sa, aj srdiečko, aj myseľ - a potom uvidíš, čo ďalej. Veľmi ti držím palce!
ma pravdu, kvietok jeden georginovity. Nie je to jednoduche. Uz to, co si urobilo, chcelo kus odvahy.
Velmi Ti drzim palce, nech sa rozhodnes akokolvek. Bude to Tvoje rozhodnutie a ja verim, ze spravne.
Pekny den:-}
alla, ani nevieš ako Ti držím palce! Javíš sa mi akko statočná, rozvážna mladá dáma! Podľa mňa si situáciu perfektne zvládla. Ak budeš s manželom SMS-kovať, kľudne mu napíš, nech mu operie druhá žena jeho dieťaťa, veď Ty si predsa prvá......a ak máš možnosť, zostať z domu čo najdlhšie - neber to tragicky, uvidíš, časom sa všetko vyrieši. Ale mladý pán nech si je vedomý svojho "pošmyknutia", Ty budeš tá, čo bude určovať pravidlá.
Držím Ti palce, prajem pevné nervy-o čom nepochybujem, pozeráš na všetko vééééľmi triezvo a určite to doriešiť správne!
Alla, prečo odchádzaš ty? Prečo nejde on? Vy (ty a syn) ste predsa dvaja. Keď je taký hrdina a má taký ohromný zmysel pre spravodlivosť (keď sa nestarám o jedno decko, nebudem ani o druhé), nech si zráta, kto je v práve. Prečo by sa mal váš synček zmierovať nielen s tým, že henten kus chrapúňa (jeho otec) vás opúšťa, ale si má ešte zvykať na nový domov?!
Podľa mňa je to vyslovene zlý človek. Vidím, že jej gratulujete k tomu, že mu nebráni stretávať sa so synom a pod (to samozrejme súhlasím), ale on o to predsa nestojí. Mne sa pri čítaní tohoto tu mozog zastavuje. Ona má byť tá chápavá a trpezlivá a čakať, kým sa mu uráči rozhodnúť sa, akým dielom sa bude o ktoré dieťa starať?!?!?!
Poslala by som ho do čerta už pri prvom priznaní sa k nevere a nechala na súd, nech rozhodne zvyšok. A ako to tu čitam, urobila by som správne. Ušetrila by som sebe i synovi kopec nervov.
Som prekvapená, aké ste všetky megatolerantné. Avšak, keď pozorne čítate každý jeden smutný príbeh o manželstve na tejto stránke, musíte predsa vidieť, že tadiaľ cesta nevedie. Ja myslím, že chyba je práve tam, že sme príliš tolerantné (no ja ani nie 
, myslím tým ženy všeobecne). Keby sme neboli také veľkoryso odpúšťajúce, takéto správanie by si voči nám nedovolili. Keď mu necháš otvorenú náruč po tom, čo ťa "odkopne" a ide si za tehotnou milenkou; keď sa s ňou poháda, prijmeš ho späť a toto sa zopakuje niekoľko ráz, nečuduj sa, že ťa má za handru. Nesvedčí to ani o jeho charaktere, ale to ty (resp vy - ty a milenka) mu dávaš na výber a on milosťpán sa od toľkých núkajúcich náručí nevie odtrhnúť. Ktorúže si vyberiem dnes? A na ktoré chutné dieťa sa pri tom budem pozerať?
Načože by bol tvojmu synovi takýto mužský vzor? Aby z neho vyrástol podobný chrapúň?
Opica ja zase necápem ako ty môžeš nechať kývať so sebou, keď tvoj muž neumýva riady ale ti nakázal AKO ich máš správne umývať (vybrať odkvapkávač, umyť, odložiť odkvapkávač... 3x denne). Tiež ti to pripadalo normálne a robila si to (neviem prečo, asi preto že ho ľúbiš?). Alebo nastala v tomto zmena? (to bola len faktická poznámka, ináč ťa mám celkom rada).
No áno, Filipka, presne tak Ibaže mne to trvá tri dni, kým si uvedomím, kde je problém, pomenujem ho (príp. vás požiadam o pomoc) a prenesiem to do skutočného života. Ani v takejto drobnosti sa snažím nenechať sebou mávať, len mi chvíľu trvá nájsť štýlový spôsob, ako to zmeniť Zo začiatku som to brala v pohode, pretože som robila len 6 hod denne a stíhala; situácia sa zmenila, pri novej práci nevládzem a následne som to začala riešiť.
Vidím súvislosť i nevidím súvislosť
Alla, neber to, že som útočila. Len sa mi zdalo priveľa hlasov, čo ťa vyzývali k pasivite, tak som sa chcela prikloniť na opačnú stranu, kde skôr vidím rozumné dôstojné riešenie.
tvoj nazor mi je tak dost nablizsi opi mojmu zmyslaniu
Alla tiež ti veľmi držím palce.
Nie si slaboch, si jednoducho žena. Jemná, citlivá, múdra, vzdelaná.
Ja zase nesúhlasím s názorom, že radšej budem tá hrdá a pošlem ho kade ľahšie. Ak muž chce žiť s tebou a ty o neho ešte stojíš, jednoznačne by som mu najprv dala šancu. Prečo? Lebo ste si už niečo spolu odžili, poznáte sa dlhší čas, stále tam sú nejaké city a aj keď máte spolu len jedno dieťa stojí to za pokus. Chlap čo za niečo stojí sa neprechádza len tak za rohom (ale stáva sa aj to).
Ak vidíš, že ho to mrzí, nechaj ho nech o teba bojuje. Možno mu povedz, že má šancu, aby to zase najak moc skoro nevzdal, no nech sa rozhodne trochu ponamáha.
A hlavne si to uži na dedine a venuj sa teraz sebe.
No dievčence pochopiť toho kto ranil prredsa jednoznačne neznamená nechať si zo sebou manipulovať...To predsa môžu byť dve odlišné veci, aj keď zdanlivo so sebou vzájomne veľmi súvisia...s manželom nežijeme spolu lebo uznal svoju chybu a odišiel s tým, že nech sa to medzi nami vyjasní...Ale chceme sa vzájomne pochopiť, ale nechceme sa len jeden druhému prispôsobiť...on sa nechce prispôsobiť mojím "nervičkám" a citovým výbuchom keďže síce pochybil, ale to už je za nami a ja sa zas nechcem len tak prispôsobiť tomu, že aby som mu vyhovela tak budem ticho len preto lebo jemu to nerobí dobre...všetko to musí ísť von a za tým všetkých chceme porozumenie, odpustenie, prepáčenie...Lenže to sa nečiní a nekoná za deň, ani za týždeň, ani za mesiac, možno nie ani za rok...U nás to trvá už 5 rokov a dúfam že sa blížime do cieľa...Pochopiť neznamená nechať si so sebou manipulovať...Ten kto pochopí sa stáva krajším, lepším, zrelším- aspoň ja to tak vnímam...
Opica, tiež to tak vidím, ako Ty....hlavne preto, že Alla prejavila voči svojmu manželovi maximálnu tolerantnosť, vytvorila mu časový priestor na uvedomenie si svojej chyby a tak mu tú šancu na zmenu už vlastne viackrát ponúkla, ale on ju odmietol...aké nové šance má dať takáto žena nevernému mužovi?....myslím si, že žiadne, musí sa začať chrániť pred citovým chladom a ďalšími urážkami a komplikáciami života...
Alla,chápem Tvoju situáciu....si ako na húpačke...po milej sms od manžela Ťa chytá nádej, že sa všetko k lepšiemu obráti a ostanete spolu....v zápätí si uvedomíš realitu a absurditu Vašej situácie....a vtedy zisťuješ, že nezáleží na Tebe, či budete spolu....záleží to len na ňom., na jeho rozhodnutí....a táto Tvoja "bezmocnosť" vyvoláva "húpačkové" stavy....môj názor som Ti už napísala, vlastne sme si o tom pokecali s georgínou...vzásade si myslím, že si svoj život "obetovala" nesprávnemu chlapovi... čím skôr svoj osud vezmeš opäť do svojich rúk, tým skôr nastane v Tvojom živote rovnováha a pokoj...a život jedným zakopnutím predsa nekončí ....drž sa
Klodika, ty vsetko vidis cez tu tvoju skusenost. Ale da sa to porovnavat? Tvoj drahý je zodpovedný otec, dlhodobo dobrý manžel, máte blízky vzťah, porozprávate sa, vidíš mu aj do duše, vieš, že sa na neho môžeš spoľahnúť, že mu záleží na rodine i na tebe, že by vás nikdy "nezradil", vieš, že bude za vami stáť, nech by sa dialo čokoľvek.
A čo ten druhý?
"Raz bol s nami, potom to s ňou znovu obnovil, potom sa s ňou zase rozišiel a tvrdil, že chce byť s nami a stále dookola. V marci sa narodila jeho nemanželská dcéra a v apríli sa s ňou údajne nadobro rozišiel... Svoju dcéru videl zatiaľ len raz... Nakoniec náš rozhovor ukončil tým, že sa chce rozviesť, pretože nevie, čo povie svojej dcére o 20 rokov, keď sa ho spýta, prečo nebýval s nimi, ale s nami... povedal, že mu za tých šesť rokov dal dosť a mal by dať to isté aj tomu druhému dieťaťu. Nechce vraj žiť ani s jednou z nás, pretože keď nemôže byť s jedným dieťaťom nebude ani s druhým, vraj aby boli na tom rovnako. Ďalej povedal, že sme obidve rovnaké a myslíme len na seba, že každá od neho niečo chceme, ale čo chce on to nikoho nezaujíma."
atď atď
Čo porovnávaš? Veď ten chlap sa v tom vyžíva. Toto nie je nevinné naviazanie sa prostredníctom dlhých platonických stretnutí a následná obrovská ľútosť, ospravedlňovanie. Toto je niečo celkom iné. Čo môže na tomto chápať? Kde sa mu páči, tam si pobudne; keď sa vyskytnú problémy, ide k druhej otvorenej náruči; zahráva sa nielen s oboma ženami, ale aj deťmi a ešte ju obviní, že vôbec na neho nemyslí?!?!?! Takáto arogantnosť a narcisizmus - do toho sa predsa normálny (v poriadku po psychickej stránke) človek nemôže vžiť a teda pochopiť. Čo sa dá na tomto postoji chápať???
Myslíte to skutočne vážne, že s takýmto nevyzretým zbabelým chudákom by ste ostávali?! (som už pridrsná, ja viem. snáď to prežijete. mne je zle, keď sa musím dívať, ako niekto dobrovoľne trpí v takomto chorom vzťahu, zúfalý sa obráti o nejakú radu a tu sa mu dostane takejto podivnej reakcie)
Opica, už som vyššie napísala, že si skutočne neviem predstaviť, že by som niečo také bola ochotná a schopná predýchať. Ale to je môj názor. A v tomto bode aj tvoj. Nie však Allin.
Alla si pýtala radu ohľadom svojho syna. Nepýtala si radu ohľadom manžela. Tak to ostáva na nej, nemyslíš? Môžeme ju podporiť, vyjadriť pochopenie pre jej duševné pochody... Ale čo a ako ďalej s manželom - či s ním chce, alebo nechce zostať - to je proste na nej. Lebo to nie je tak, ako to tu píšete - že Alla len pasívne čaká, ako sa jej manžel rozhodne. Ona rozhoduje za seba a svojho syna. A robí to zodpovedne a uvážlivo, aj keď to má veľmi ťažké... Samozrejme, keď Allin manžel podá žiadosť o rozvod, bude situácia trošku iná. Ale zatiaľ to neurobil. A zdá sa, že to ani nemá v úmysle. Takže mne to vychádza tak, že v skutočnosti o ďalšom vývoji vzťahu rozhoduje Alla.
Keď sa na to pozrieš opica takto tak to budeš takto aj vidieť...No keby som bola svojho manžela vnímala tak ako mi to v prvom momente prišlo nebol by ani dostal šancu byť dobrým otcom...nedá sa to sem všetko napísať,to sa musí len prežiť...Veľa krát som sa poučila, že človek sa snaží niekedy vysvetliť veci nepolapiteľné a ono to nejde...áno môj chlap je fajn a zodpovedný tatino- pretože vo svojom jadre taký bol, kdesi som to v ňom tušila a dala som mu šancu aby taký naďalej mohol byť...a ťažko povedať aký v skutočnosti je Allin manžel...pretože asi nie je len "hnusný", "nezodpovedný", "blbec" ktorý ublížil dvom ženám a dvom deťom...
Mne to príde tak, že keďže som zabojovala za seba, svojho muža, svoje deti tak sa to dá vnímať akože čo vlastne porovnávam, lebo ja fakt na manželovi vidím, snažím sa vidieť hlavne to dobré...ale keby som sa s tým nevyrovnala, nesnažila sa už by si asi taký dojem z môjho manžela ani ty nemala...keby nedostal šancu tak pravdepodobne skončí na psychiatrii, alebo podľa vzoru svojho otca možno ako alkoholik,alebo minimálne ako zatrpknutý chlap ktorý vo svojom vnútri síce svoje deti ľúbi ale nikdy im to nepovie, lebo nikdy na to nenaberie odvahu...možno to niekomu príde choré, ale konám tak lebo to tak cítim...Vieš opica mne kedysi švagriná, keď sa to prevalilo povedala, že ale to môže trvať aj niekoľko rokov takýto stav, že ona by do toho nešla, neriešila to, že by nemala na to to riešiť...A videla celú situáciu okolo manžela priamo v ohnisku, priamo vo firme...jej sa to vtedy zdalo minimálne tak čudné ako sa to zdá čudné teraz tebe...
opica a ešte jedna taká maličkosť- svojmu manželovi možno vidím do duše ale nie preto lebo to tak on chce, nie preto lebo by sa on o to nejako snažil, ale hlavne , hlavne preto lebo to tak ja chcem, lebo sa nesnažím len posudzovať, odsudzovať, ale hlavne, hlavne chápať...mne je v podstate jedno či ho budem chápať ako svojho manžela, alebo sa so mnou rozvedie- ale pochopiť ho chcem...tak ako chcem pochopiť a poznať samú seba, tak rovnako chcem pochopiť a poznať tohto človeka ktorý "prijal"úlohu byť mojím manželom a cítim istú zodpovednosť za jeho pochopenie...A on sám vraví, že mi niekedy proste nerozumie- ako to vlastne môžem, keď on sám si nerozumie, keď on sám sa v sebe celkom nevie zorientovať...Možno som zrelá na psychiatriu
a možno sa mi len veľmi, veľmi páči napríklad ako ľudí a dobro vnímal taký Mahátma Gándhí- teda to bol človek- ani som "nedýchala" keď som čítala jeho životopis...
A v pohode za správne riešenie môžem považovať aj to keď žena v takejto situácii nechce chápať, chce, odchod, rozvod...pretože aj to môže byť práve tým správnym riešním konkrétneho prípadu-ale to je predsa vždy o konkrétnych ľuďoch...Ale neradím tak- lebo mi to nie je vlastné- nekonala som tak, necítila som to tak, takže nemám sklon takto radiť a zaujímať takýto postoj...a každej žene by som povedala, že ak na to nemá nervy nech sa do pochopenia a odpúšťania ani nepúšťa, lebo niekedy je možno lepšie urobiť hrubú čiaru, koniec, vymazať, zabudnúť a snáď nájsť silu veriť ešte v lásku a nájsť si partnera ktorý nás bude milovať...nerozumiem prečo ti vadí ak napíšem ako to vnímam ja...Veď Alla sa aj tak bude musieť napokon rozhodnúť sama a sama bude žiť s dôsledkami svojho rozhodnutia...A keby zrovna napísala, že sa rozhodla pre rozvod, a definitívny koniec tak jej akurát zaželám veľa, veľa sily a lásky do budúcnosti a budem to naozaj myslieť úprimne...
Opicka, najlepsie je nezazit Tak na to moc nemysli .... 
Alla, vela sil ti prajem
Ježííííííííííš,baby,nikdy,ale nikdy ste neľúbili????????????????To ma normálne prekvapujete,ako reagujete.Koľko človek ľúbi,toľko odpúšťa.Predsa čítate,že so sebou bojuje,ale asi to nedokáže.To je také ťažké pochopiť?Aj horšie ubližujú a sú spolu,niekedey je to ťažšie,ako sa zdá,dieťa sa pýta,kde je otec,človek chce mať všetko ako pred tým,kým sa nič nestalo.....Veľmi Ti držím palce,aby si to zvládla a a obdivujem Ťa,aká si silná.Lebo odpúšťať dokáže len veľmi silný človek.Veľa lásky.
Opica...pohoda -klídek ...vonku zúri horúčava...
bodlo by chladené pivko...škoda, že mám tu blbú dietu a dnes zrovna ovocný deň...
Tiež si myslím, podľa toho, čo Alla napísala o svojom manželovi, že je narcis...a od takého treba utekať, čo Ti sily stačia/vid´moje horné príspevky/...slušný človek to nie je ,na rozdiel od Ally...ale to si musí vyriešiť v sebe Alla sama....musí nájsť spôsob, ako ísť ďalej...mne a Tebe je to jasné...ona na to ešte musí prísť...nezvyknem súdiť a už vonkoncom radiť,snažím sa povedať svoj názor na nejaký problém.... len na okraj: narcizmus sa prejavuje podobnými myšlienkovými postupmi, aké prejavil Allin manžel..
Ja som kludna, to len cez monitor sa to zobrazuje tak bojovne (chyba bude vo vasom prijimaci )
Georgi, ved ja tiez len svoj nazor pisem. V davnych casoch, ked sa voda sypala a moj ex si sypal popol na hlavu tiez len vtedy, ked mu vyhovovalo (v uplne inej veci, ale aj tak), bola by som privitala, keby mi niekto povedal, ze: áno, nie je normálne, čo ten človek robí. Ale okolo mňa bolo samé: dieťa potrebuje otca; nebud hrda; pokor sa trochu; lepsie s chlapom ako bez; z coho ho budes zivit; divaj sa na svet z praktickeho hladiska; nezi si v svojich idealoch a pod. Čo je kravina, pokiaľ ide o indivíduá tohoto druhu (a to môj ex bol oproti tomuto tiežotcovi otec roka). Tak som si musela na to prísť sama a zbytočne stresovať kadekoho.
Opica, ja ti tvoj názor neberiem. Len znova opakujem - nikto tu neradil Alle, aby sa pokorila, nežila v ideáloch atď.
Opis správania Allinho manžela v posledných mesiacoch skutočne nevyznieva pozitívne. Ale je to správanie v poslednej dobe. Dobre vieme, čo vie popáchať zamilovaný človek. Nemám z Ally dojem, že by si uviazala na krk totálneho magora, žila s ním cca 10 rokov a neprišla na to. Myslím si, že Allin manžel nie je až taký zlý, ako tu o ňom píšete - inak by predsa Alla so svojím triezvym a rozumným pohľadom na svet nezvažovala, že s ním zostane.
Mne sa napríklad zdá, že keď nič iné, Allin manžel sa cíti zodpovedný za svoju nemanželskú dcéru, aj keď asi jej splodenie nemal v úmysle. Myslím, že sa zúfalo snaží nájsť nejaké rozumné východisko z tejto situácie, do ktorej sa vlastnou vinou dostal a s ním aj dve ženy a dve deti. A, samozrejme, nedarí sa mu. Nie som si vôbec istá, či nejaké rozumné a pre všetkých spravodlivé východisko vôbec existuje. V takom psychickom vypätí, s výčitkami svedomia, hanbou a opovrhnutím okolia - no, nečudujem sa, že z neho vypadávajú rôzne perly.
Aby som nebola nesprávne pochopená - ja Allinho manžela a jeho správanie neospravedlňujem. Len sa snažím pochopiť, čo všetko je ešte asi za tým...
to s tými perlami bolo georgina super...aj ten môj teda niekedy riadne perlil, aj keď ako by povedala opica asi porovnávam neporovnateľné...ale toto je fakt vypätá situácia a ťažko očakávať od chlapa ktorý splodil nemanželské dieťa že vo všetkom zrazu bude mať jasno...
...ale toto je fakt vypätá situácia a ťažko očakávať od chlapa ktorý splodil nemanželské dieťa že vo všetkom zrazu bude mať jasno...
Klódik, plný súhlas!
Hm a keby sa aj Allin manžel rozhodol pre rozvod z pocitu falošnej zodpovednosti a spravodlivosti tak to ešte neznamená, že o dvadsať rokov bude so svojím terajším rozhodnutím spokojný...A Alla ja silná a rozumná žena,a myslím si že má v sebe ešte ten zdravý kúsok lásky k svojmu manželovi, že ho nechce nechať spraviť takúto blbosť...možno zachraňuje svoje manželstvo, svoje šťastie, ale určitým spôsobom predsa bojuje nielen o mužovu lásku, ale bojuje aj za jeho šťastie, aby neurobil ešte väčšiu kravinu-aj o tom je láska...nedovoliť tomu truhlíkovi aby urobil ďalšiu sprostosť a jemu sa potom v hlave rozsvieti žiarovka až o niekoľko rokov...aj keď ak to on bude veeeeľmi chcieť urobiť nezabráni mu v tom...len mám pocit, že ho ľúbi a nechce aby robil ďalšie a ďalšie kraviny...
Fajn a co takto situacia, ked sa rozhodne, ze s nou zostane a o 5 rokov bude mat ona na tanieri, co vsetko pre nu obetoval a co by bolo, keby ...?
Stoji to za to?
Pekny den:-}
Siza a čo takto situácia, že s ňou zostane a o 5 rokov jej bude nohy bozkávať za to, že s ním zostala? To za to stojí, nie?
Vieš my tu môžme rozvádzať úplne hociaké hypotézy a možné sú všetky, ale čo je pre Allu správne a vhodné vie len a len ona. A ona si aj vyberie, čo urobí.
Mne sa celkom páčilo to čo si písala, že nie len žena by mala donekonečna chápať chlapa ale aj on by mal pochopiť, čo svojim správaním spôsobuje dvom ženám.
Ak si vyberie hrdosť, rozvedie sa, zariadi život bez neho, nemusí jej byť zle (ale takisto si môže neskôr otrepávať hlavu o stenu, prečo to urobila a že ten pocit hrdosti vôbec za to nestál). Ak si vyberie chvíľu čakať a dať mu šancu, môžu byť sťastní ak budú OBAJA na tom šťastí pracovať (a tak isto šťastní byť nemusia a oni sa rozvedú len o pár rokov neskôr).
filipka
Ale ja predsa nepisem o hrdosti za kazdu cenu (tiez som musela svoju odhodit a v mojom pripade to stalo za to), ja len chcem povedat, ze ak to maju spolu tiahnut dalej, tak musia chciet OBAJA. Nie len jeden z nich bojuje a druhy nerozhodne caka, co sa z toho vyvinie a kam ho niekto posunie a dotlaci.
Pekny den:-}
No slovíčka sú slovíčka a asi si nerozumieme...Ja nevravím o obetovaní sa, ale o pochopení...to je rozdiel
toto malo byť pod príspevkom sizy
K tomu, aby muži začali chápať svoje ženy, ako sa cítia, keď ich podvádzajú s inou, zrejme nikdy nedôjde...muži majú iný spôsob myslenia a nepociťujú to, čo ženy...preto sú iní, vo všobecnosti racionálnejší....ale sú aj muži/s narcistickou úchylkou/, ktorí majú svoje cítiace centrum odstrihnuté a emócie prijímajú sprostredkovane, cez správanie sa niekoho iného....a to je kameň úrazu...k tomu, aby Allyn muž cítil, že zradil ich lásku, aby cítil, že Alle a jej synkovi hrozne ubližuje, že ju v podstate psychicky týra, pretože očakáva jej tolerantný prístup k nenormálnemu sexuálnemu správaniu....tak k tomuto zrejme nikdy nedôjde, lebo to neumožní jeho ego ...sú prípady, keď sa s takýmto mužom dá výjsť, ale vyžadje to v podstate obetavú a skôr flegmatickú osobnosť ženy...zminimalizovanú citovú zložku vzťahu...niekomu môže takýto vzťah vyhovovať, ale väčšina ľudí sa rozhodne pre zdravší a plnohodnotnejší vzťah...každý človek má právo na plnohodnotný vzťah, je to len na ňom, ako vyhodnotí svoje schopnosti a možnosti....vzťah je o tolerancii, ale keď dochádza k zneužívaniu "dobroty" jedného partnera na úkor druhého, treba sa rozhodnúť a konať...
...nemyslím si, že iba hrdosť je stimulátor rozchodov a rozvodov...podľa mňa je v hre oveľa viac...napr.ľudská dôstojnosť ... prajem Vám všetkým pekný deň
Ellynca, ja mám pocit akoby ten chlap nepodviedol Allu, ale teba.
Žiadny vzťah neni plnohodnotný na 100 percent ani na 90. Vzťah je plný natoľko, nakoľko to vyhovuje alebo neobližuje dvom zúčastneným ľuďom. A Alla raz spomenula, že ju nebolí ani tak mužova nevera, ako to, že o ňu so synom nebojuje.
V tvojich očiach muž Allu týra psychicky (lebo očakáva jej tolerantný prístup k nevere) - silné slová, podľa mňa preháňaš.
V tvojich očiacj je nevera nenormálne sexuálne správanie - pre mňa je nevera normálna, ale zatiaľ ani ja ani môj muž sme nemali potrebu takéto "normálnosti" robiť. Pre mňa sú napr. vulgarizmi nenormálne, nepoužívam ich a predsa sú úplne obyčajnou súčasťou ľudského slovníka.
Vieš, podľa mňa neni dobré veci vždy zovšeobecňovať. Bavíme sa o konkrétnom chlapovi a o Alle. To aký je on a čo je správne pre Allu, vedia oni dvaja. Dobré riešenie pre nich, nie je dobré pre niekoho druhého. Len preto lebo narcisti fakt existujú a správajú sa ako si napísala, nemusí sa tak naozaj správať aj jej manžel (a kľudne nech je i ten narcis).
...priznám sa Ti, Filipka, že mi nevyhovuje tento druh komunikácie...snažím sa o dialóg, nie o konfrontáciu...ak máš pocit, že preháňam, je to naozaj len Tvoj pocit a nič viac , ani menej...a svoj názor, že nevera nie je normálna súčasť partnerského života, že je to z hľadiska psychologického agresívne sexuálne správanie neverného partnera nemám dôvod meniť...ak sa dakedy vyjadrujem vo všeobecnej rovine, nie je to samoúčelné, ale snažím sa sprostredkovať informácie v širších súvislostiach k danému špecifickému problému....myslím si, že je to k dobru veci, ak prispievateľky komunikujú slobodne, tak, ako vidia veci ony a slobodne vyjadrujú svoj názor k aktuálnemu problému....ja osobne nemám problém s Tvojími postojmi...vyjadruješ sa k veci tak,ako to cítiš...nemám potrebu korigovať Tvoje vyjadrenia a názory....snažila som sa Tvoj príspevok iba doplniť o svoje skúsenosti a svoj pohľad na vec...ak si tam našla veci, o ktorých je Tvoj posledný príspevok, potom mi je ľúto, ak moje príspevky evokujú v čitateľoch podobné pocity...som tu nová a myslela som si, že je tu sloboda slova...
...Alla taktiež napísala...v ten deň sa mi zrútil celý svet a začalo sa moje ozajstne utrpenie na tomto svete ....schudla som 13 kg, vyplakala more slz......nemám však ambíciu Ti dokazovať, že nepreháňam, o to mi v tejto diskusii naozaj nejde... chcela som Alle naznačiť, že je tu aj takéto riziko, že jej partner môže byť narcis....ale to by mohol s istotou povedať len psychológ....prajem Ti pekný deň
prepáč, ellynca, ak si mala pocit, že chcem korigovať tvoje názory.
Mala som chuť si podiskutovať. Už mlčím.
A určite je dobré, že je to tu poobracané zo všetkých možných strán.
...na diskusiu som vždy pripravená a nemlč, prosím Ťa,ako budeme potom komunikovať?
Neboj, vyjadrím sa, ak je k čomu a mám chuť diskutovať.
alla, podla mna ste silni, krasne ste to zvladli. ked bude syn starsi, urcite mu dojde, s akymi obavami ste mu to vraveli a bude rad, ze sa to nedozvedel od cudzich. drzim palce a zelam pokoj v dusi