Zeby kriza?

na toto mam vzdy jednu radu, pride domov, spolocna vecera, pri stole sa da dobre pokecat a s detmi , ak mas pocit ze sa ti nevenuje, prinutit ho nemozes, nechaj ho tak a sup za kamaratkou alebo na zumbu alebo cokolvek co ta bude tesit a nech on sa deti spat, hotovo. Ak nebudes doma, venovat sa im bude musiet tak ci tak

co robite cez vikendy? velmi dobre padne plavaren - to by sa hadam dalo do mesta alebo na nejaky hotel pobliz vybehnut. raz za cas na navstevu - kamosi, rodina. vies, ja som doma tiez cez tyzden nemozna (z pohladu zvysku rodiny urcite), ale vikendy casto planujem ja a na vyzitie a odreagovanie sa mi to staci. drzte sa

Fúúúú, magdarka, čo tak mu oznámiť: "Zajtra brnknem do manželskej poradne a bola by som rada, keby si šiel so mnou.... Potrebujem počuť od inej osoby ako od teba, že som si "krízu" v manželstve vymyslela sama. A riešiť to za tvojím chrbtom nemienim".

A potom počas víkendu, keď bude zrejmé, že je sobota a on je doma, vytiahnúť ho na tú - trebárs plaváreň. Samozrejme, že s dvomi deťmi sama byť v bazéne nemôžeš, takže automaticky potrebuješ jeho pomoc. A ešte keď to povieš pekne, že: prosím ťa, potrebovala by som pomôcť s deťmi na plavárni.... - myslíš, že by celkom odmietol? Možno by hundral, ale nakoniec by hádam šiel, či nie? Alebo sauna - chceš deťom zvýšiť imunitu.... Alebo teraz prichádzajú Vianoce - a po večeroch sa ešte dá vyraziť do mesta na nejaký ten nákup alebo prehliadku darčekov - nech to nemáš na poslednú chvíľu a nestresuješ spolu s davom ľudí...
Len ho vyslovene zapojiť a to keď napr. v tom bazéne bude dcérka vrešťať od radosti: "Tato, tato, poriadne ma drž a nepusti ma!" - ver tomu, že ani hundrať nestihne, tak ju bude varovať.

Magdarka.Nebude to vzduchom? Môj chodí už štyri dni taký,ako opisuješ.Nerozpráva ani somnou,ani s detmi.Sme manželia takmer 22 rokov.Toto jeho nevysvetlitelné správanie je sila.Treba len vydržať.Ja si začínam robiť vlastný program.

A ja so si dneska odišla ku kamarátke.Deti mi naznačujú,že prečo je taký.Asi si sedím na vedení.Nechápem.Magdarka.Rob si svoj program a teš sa zo života.Ved ono sa ti chlap snád spamätá.

Neviem, ci ti to pomoze, ale my sme mali pred par rokmi s manzelom podobny problem. Spraval sa podobne ako ten tvoj. Nezaujimal sa o maleho, chcel len vediet, co je na obed a potom chcel mat svaty pokoj. Ziadne spolocne aktivity, nic. Citila som sa hrozne. Nevedela som, ako to riesit. Mala som pocit, ze sme pre neho vzduch. Dlho ma to trapilo, az raz....som totalne vybuchla
Povedala som mu pekne od srdca /aj ked so zvysenym hlasom, ale co uz/, co si o nasom spoluziti myslim, ze dieta nie je len moje, ale aj jeho a teda sa musi o jeho vychovu starat aj on.
Az tento moj krik otvoril manzelovi oci. Vsetko sa zmenilo. Sice nie naraz, ale postupne. Sam sa mi priznal, ze sa spraval ako idiot, a ze si to uvedomil az ked som mu to vsetko vykricala. Dnes je z neho ukazkovy ocinko.

ked boli deti mensie, casto som sa takto citila, a ten poci sa znasobival tym, ze manzel chodil na tyzdnovky, takze cely tyzden s nimi a cez vykend mal casto svoje vlastve aktivity{pomoc rodicom na chalupe , sport} a pod. uvedomila som si, ze to je stereotyp. si doma uz 4 roky, ten cas nieco zanecha na nasej nalade. riesila som to prihlasenim sa do skoly. je to tazke, ked namas nokoho v okoli, ale co takto sa aspon prejst po vonku, alebo si ist zabehat.

A čo keby si mu tú pusu dala sama? Ja si myslím, že keď sa takto správal na začiatku Vášho vzťahu, určite to môže aj teraz, ale pracovať na vzťahu treba stále, ale to určite vieš, nechcem ti tu robiť kázanie, sama som to prežila, určite sa veľa vecí pre ženu aj pre muža zmení príchodom detí do rodiny. Ja napr. už nepotrebujem toľko bozkať manžela ako predtým, kým som nemala synčeka ani stískať, ale je to chyba, ktorú si uvedomujem a snažím sa ju aj naprávať. . Tiež som mu vyčítala, že sa nám nevenuje. Teraz to vidím inak, on to proste s maličkým bábätkom nevedel. Až teraz, malý má 4 roky, postupne spolu robia pri dome "chlapské roboty", a niekedy až zíram, čo sa vlastne stalo. Držím palce

Magdarka,držím palce.
S tým,že sa o nás naši chlapi nestarajú podľa naších predstáv,asi z času na čas bojuje každá z nás.
S priateľom žijeme spolu 8rokov a máme 6-ročnú dcérku.Taktiež pracuje od rána do večera,niekedy aj cez víkend..Celá domácnosť a samozrejme starostlivosť o malú je na mojích pleciach..k tomu treba podať patričný výkon v práci.Ale kde brať na to každý deň energiu?
Čo sa musí naším chlapom "nechať"je to,že sa snažia zarobiť peniaze pre svoju rodinu.Myslím,že majú právo byť aj unavení,ale namali by zabúdať,že sú aj otcovia a manželovia,a z toho im vyplývajú aj nejaké tie povinnosti..neboj,nie si sama,ktorú to trápi
Vieš,čo urobím občas ja,keď príde domov bez pozdravu a bez nálady?Predstieram skvelú náladičku,hrám s malou pexeso,kreslíme,pustíme si hudbu a bláznime sa-nech v kútiku duše ľutuje,ak sa k nám nepridá.
Držme si palce navzájom.

magdarka,tak tie pusinky mame doma vyriesene , tiez ked neboli deti a bola obrovska laska islo to same az do otravovania, ale potom to odznelo a zacalo mi to chybat tak, ako tebe a rovno som to drahemu povedala a dohodli sme sa, ze pri odchodoch a prichodoch si vzdy dame pusu a ak nie, bude pokuta 2 eura inak v pokladnicke za 2 roky uz mame cez 150 eur

Aj ked sa hovorí, že "stereotyp zabíja", predsalen je dobré mať pár vecí, ktoré sa opakujú a považujú za samozrejmé, ako napr. spoločná večera, cez víkend aj ranajky a obed, pusa pri odchode aj príchode z práce, alebo ked sa nevidíme... krátky rozhovor pred spaním a už aj náš dvojročný synček pri vítaní dáva tatikovi pusu, maminke pusu

a ešte citát z jednej pesničky, aby stereotyp naozaj nezabil " zakaždým dňom urobme pár prekvapení, veď je to ľahké, ty zmeň parfém, a ja vodu po holení..... "

...môj mužík tiež odpadáva, keď dojde z práce a tak. a sám od seba sa deťom nejak zvlášť nevenuje. najprv som sa sama so sebou rozčuľovala teraz mu už deti pribaľujem kedykoľvek mi to príde vhod ideš si po cigarety? tu máš kočík, zlatík ideš ku kamošovi na niečom sa dohodnúť? to je ten, čo má veľa psíkov? nezoberieš aj kubka? a už mu chystám tenisky a vetrovečku...
večery ale neriešim. verím, že je unavený z práce. no naše deti chodia spať o pol 7 malá a pol 8 väčší a to je akurát tak, že aj keby chcel, tak sa deťom nemá nejak veľa priestoru venovať. občas ho požiadam o pomoc napr pri kúpaní a ešte sa nestalo, že by odmietol (!!skúsil by !!). kedysi sa zvykol tváriť otrávene (asi aj teraz... ale už si nevšímam; mám dosť iných starostí ako riešiť jeho odutý fejs)... to bola jeho najlepšia páka na mňa. poprosím ho niečo, on prevráti očami akože čo zas od neho chcem a ja sa naštvem a radšej si to urobím sama. dobre tušíš, že som si potom ozaj robila všetko sama ...
inak - mužov dosť často treba naučiť čo a ako s detičkami. nevedia to samy od seba a neštudujú to na webe a táák (niektorí možno )

Ahoj Magdarka,len nedavno som sa zaregistrovala v NM,precitala viac pribehov a vo viacerych som sa nasla.Ako pisala Nini,je to tazke,ale skus predstierat dobru naladicku.Ja som to skusila tiez,az som nakoniec zistila,ze nic nehram,som vesela.Ja som vydata len vyse dvoch rokov,mame 1,5rocnu dcerku,manzel je vyborny otec,stara sa,pomaha,nahana sa v robote..Pytaj sa toho svojho,ako bolo v praci,pocuvaj ho,nechaj ho sediet pred PC,nechaj ho pospat.Toto vsetko robim aj ja.Ked chlap zisti,ze si vies poradit aj sama,po case sa obrati,uvidis.No ja viem,som kratko vydata,aby som radila,tak skusim takto:V jednom roku sme sa vzali,kupili byt/hyp.ako inac/,a ja som hned aj otehotnela.Nestihli sme sa oddat nejakej romantike,uzit si "slobody"bez dietata,hoci sme ho velmi chceli,ja som uz mala svoj vek,tak sme sa poponahlali.Akykolvek prejav lasky sme darovali dcere,manzel sa do nej uplne zamiloval,nic krajsie sa nemohlo stat.Ale pre mna nezostalo NIC.Absolutne nic.Tiez sa so mnou odmietal rozpravat,chlapi o sexe nehovoria.Nechcu.Tiez nechapem,preco zrazu prestanu.Ty mas dve deti,ja jedno a niekedy da zabrat.Ale napriek tomu sa pritulim k manzelovi,ale nic viac sa nestane.Tak sa staram o dceru,chodime von,byvame v malom meste,tak niekedy sadnem do auta a ideme na vyletik,al.k nasim.Uc sa samostatnosti ak mozes,je predsa jedno,ci byvas na dedine,al.v meste.A vies,co robim po veceroch ja?Tiez sadnem k PC,ukazem mu,ze ak nema zaujem,tak sa zaobidem.Tiez mi sex az tak velmi nechyba,ide o to pohladenie a o to,ze stale o mna stoji a ze sa potrebujeme.Ja verim,ze sa to zmeni,aj ked trosku sa obavam,co sa stane,ak pojdem aj ja do roboty.To si asi naspomeniem ani na to pohladenie.
Neviem,aspon trochu som pomohla?

Ahoj baby,som tu nova prave som sa zaregistrovala,a musim vam napisat ze vase prispevky mi pomohli v mojej depke a nanic nalade.Magdarka vsetko bude dobre,len to chce trosku viac casu.U nas to bolo rovnake,z mesta na dedinu kde nikoho nepoznam[pred 10 rokmi]na materskej,najprv so synom,potom s dcerou a uz mi z toho zacinalo sibat,mala som pocit ze celkom zblbnem.Manzel v robote,potom cez vikend polovacky-tam zeny nepatria,a potom zase robota.No vsetko sa to nejako utraslo,teraz chodim do prace aj ja a muzicek si musel zariadit robotu tak,aby bol doma s ratolestami ked ja som prec.A je postarane,venuje sa aj deckam,porobi okolo domu a dokonca ma kolkorazy caka s vecerou.Super nie?Ale dnes by som ho najradsej zabila,no co potom?

tak toto sa trochu tyka aj mna neopisovala som celý moj problem ale tiez mam toto s tím počítačom čo už nas ženy nahradza com