Možno ani netušíte, že dnes máme štátny sviatok a pred osemnástimi rokmi sa u nás začali prevratné zmeny, pre niekoho k lepšiemu, pre niekoho naopak, ale nie o tom by som rada. Ako ten čas rýchlo lerí, akoby to včera bolo. Poďme si spolu zaspomínať v akej životnej fáze nás zastihol tento čas.
Moje spomienky sú celkom príjemné. Bola som relatívne čerstvo zamilovaná, mala som krásnych dvadsať a na výške sme sa neučili, lebo sme štrajkovali. Vďaka tomu nám zrušili škaredú skúšku z materialov. A keďže s mojím drahým sme oslavovali okrúhle narodeniny skoro naraz, som o týždeň staršia 
, boli sme ich spolu "zapiť" v Košickom Slovane. Pretancovali sme celý večer, zvládli fľašu vína a pešo sme sa vracali na inťáky. Bola mrazivá noc a sniežik krásne poletoval. Bože ako ten čas rýchlo letí, a kam sme sa dopracovali za dlhých, či krátkych osemnásť rokov? Na zlaté študentské časy spomínam s nostalgiou.
Devy krásne, čo ste vy vystrájali v v novembri 1989?
Ja som v tom období bola asi v 8-mesiaci tehotenstva a nastúpila som na MD. Ako stará štruktúra som okrikovala môjho muža a 5-ročného syna, ktorí len vysedávali pred telkou a opakovali všetky tie aktuálne heslá. Doteraz mi to pripomínajú a radi nato spomínajú. Veru, nejak rýchlo to ubehlo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a ja som mala pubertálnych 15 rokov, práve čerstvo na strednej .....jasné, že sme počas vyučka chodili na námestie a štrngali....priznám sa, ani som nevedela prečo, ale čo mi úplne utkvelo v hlave je.....ako naši aj so susedovcami sedeli v obývačke a plakali šťastím....ako sme večer chodili na námestie, podávalo sa čosi varené a všetci, a všetci vyzerali inak...neboli to tie povinné stretnutia pred tribúnami, ale stretli sme sa len tak...akoby ich všetkých niekto vyslobodil a dovolil im stretnúť sa....akoby boli dovtedy všetci v base....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja som mala osemnast a bola som treti mesiac zamestnana vo svojej prvej praci....mala som otrasnu sefku a vtedy mala zrazu zaujem o nase nazory a prvykrat sa zacala zaoberat nasimi poziadavkami ....napr. ze po nej nikto nebude umyvat riady ked sa naje a podobne vtedy ma prvykrat bral niekto vazne
nasi zvykli spominat na casy ked boli mali a nanuk stal 50 halierov....a ze sa na hodoch predaval cukrkandel....teraz my rozpravame lucii ze mlieko stalo dve koruny, bolo sackove, cervene plnotucne a modre polotucne....ze bompari boli podpultovy tovar a co to bol tuzex
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...tak jááá,...chcete to počuť?... aj tak vám to poviem!
Mala som presne 2 roky a dva mesiace a moc si toto obdobie nepamätám. Ale myslím, že štrajky ma nijak zvlášť nezaujímali...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...bola som ôsmacka, s jednou perfektnou ucitelkov sme sa rozpravali, ze co sa to deje... taký decký pohľad na politiku (alebo opakovanie toho, co povedali rodicia doma)...
Pamatám si ako sme za komančov vyplňovali dotazníky v škole, že čo všetko máme v domácnosti...mama musela vstupiť do strany, lebo 2x odmietla a vzdy ju prelozili kdesi do zapadakova (na zeleznici). Chcela som chodiť na nabozenstvo (vlastná aktivita) a nemohla, ale stacil mi aj kostolík s bandou decák co tam chodili... kamosky (o generáciu staršie) nam rozpravali neskor ako pasovali nabozenske knihy cez Rohace... ako ich ŠTB brala na ulici, vypocuvali, ako robili domovu prehliadku jednemu kňazovi... panečku, vtedy som mala pocit, že mi hovoria o nejakých kovbojkách zo života...
fakt pekné si zaspomínať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
:) ked som to prvy raz zbadala som si povedala ze asi nemam cim prispiet ... ale som si spomenula co mi z tohto obdobia najviac utkvelo v pamati, nad cim som sa cudovala :) ja som chodila do 2 tiedy na zakladnej. si pamatam sudruzky ucitelky a ako sme sa zdravili cest praci ... sedenie pred televizorom s ocom a kricanie aby ludia spravili koridor ze pani v rokoch odpadla a ide k nej sanitka ... a ... a potom nic. jedine nad cim som sa cudovala ze sme viac v skole nekreslili olympiady a majstrovstva sveta - kde vzdy povinne na stupni vitazov bola sovietska vlajka 
, alebo kubanska ... ako dobre, nikdy som tu sovietsku nevedela poriadne nakreslit, nech si kto chce mysli ze je jednoducha. som rada ze momentalne fungujeme ako fungujeme aj vdaka a aj napriek snaham politikov 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
inak musim povedat ze je to celkom zaujimavy pohlad na to co ktora z nas robila :) riadny kus nostalgie
Kamila fajn napad :)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak ja si na ten deň pamätám presen, s kopou detailov... Bola som už vydatá a spolu s manželom sme šli do Prešova k priateľom. Na víkend.
V pamätný večer sme sa vychytili na diskotéku, tuším hotel Šariš. Bol tam papuľnatý a neschopný čašník, arogantná šatnárka (vtedy boli neuveriteľne odutí ľudia v takýchto podnikoch). Juchali sme až do rána, vybláznili sa ... nič netušiac, čo sa deje.
Keď sme po príchode domov pozerali správy, len sme oči a ústa otvárali, ČO VŠETKO sa to zomlelo. Doteraz sa smejeme, že sme odflámovali takú dôležitú záležitosť.
Mimochodom, bola som "ľahúčko" tehotná ... možno tak 2 týždne ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
pekne ze lahuuucko tehotna, to sa mi paci to spojenie, xixi
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a ja už riadne tehotna... syn sa narodil 28.2.1990... takže som sa už guuuuuuľala
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Joj, november 89 - krásne časy. 16.11. sme mali stužkovú, takže ten pamätný 17. november som dospávala prehýrenú noc.
My sme asi boli ten najšťastnejší ročník, lebo vďaka revolúcii nám zrušili povinné politické otázky zo slovenského jazyka, (aj keď Kultúrnu politiku KSČ som už bola nadupaná, lebo to bola prvá otázka, ktorú sme sa povinne drilovali už od septembra 
), ruština zrazu nebola povinná ako maturitný predmet a celkovo maturity boli plné chaosu a preto asi aj jednoduchšie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja som bola siedmačka a tiež si pamätám, že sme to kukali v telke a dokonca som bola s kámoškami raz aj v meste (no u nás v Snine - hahaha) na ômíting", chceli sme vedieť ako to vypadá...
Keď spomínate kvbojky, tak ja mám v čerstvej pamäti ako som chodila potajmä v nedeľu na prvú omšu do kostola, a ko som bola potajomky na 1. sv. prijímanie na druhom konci Slovenska (u krstnej mamy pri Leviciach) a cítila som sa prinajmenšom ako tajný agend james Bond v akcii...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no,ja som mala 8 rokov a taky si pamatam len to z televizie.Strngotanie klucikmy,spev K.Kryla...a maminu ako place v obyvaku na kresle.Asi len tolko.
A este v skole to oslovovanie "sudruzky",nemohla som si na to navyknut.Viem ze ma za to potom "pani" ucitelky karali,v tedy som to nechapala.
Ale fajn tema,aj ked si z toho moc nepamatam,ale aspon nieco.
PA.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kedze Adenka bola siedmacka, ja som musela byt siestacka 
Kedze som v tom case mala obe segry na vyske, v epicentre strajkov na vychode, tak si hlavne pamatam ich vymeny nazorov s rodicmi, dodnes su odlisne 
Netusim ako Kamila, ale Majas poctivo strngala klucmi, a zrazu mi zacala nosit nemecke jogurty a ryzu v mlieku, ktore som dovtedy nevidela a nepoznala.A kazdy vikend iny.A neuverite, dodnes mam tu zazracnu chut na jazyku a nikdy nezabudnem 
. Ja patrim asi k tej zmetenej generacii, ktora zazila, videla no nepochopila 
No hovorim si, ze hned ako sa vratim zo zahranicia, tak sa do tej nedalekej historie pustim, a snad si urobim svoju predstavu a vytvorim vlastny nazor. Skola mi v tom akosi nepomohla, a ze som stratena v historii, to sa radsej ani nechvalim Este mam v pamati toho mne nesympatickeho herca, s tou srandovnou ciapkou na hlave, ak si to s niecim neplietiem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som mala 8 rokov, ale pamatam si, ze este cez letne prazdniny, bol u nas na navsteve stary otec a ten mi hovoril, ze sa budume ucit o Masarykovi, a oslovavat budeme pan a pani, a zdravit sa " dobry den " namiesto cest praci sa mi to vtedy zdalo neuveritelne, ale ako povedal , tak sa aj stalo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
V tom case som bol este male dieta svojich rodicov. Boli sme vtedy v Prahe na vylete. Odstali sme si s rodicmi nas prvy walkman, kupili do neho vaznu hudbu a pocuvali az sa nam z usi parilo(teda mne). Co sa tyka revolucie, nic nas nepostretlo, akurat raz nas blok policajtov presmeroval inym smerom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som bola šiestačka a vrátili sme sa akurát zo školy v prírode. A stala som sa ženou - dostala som prvý menzes . Tak toto mi evokuje 17.11.1989. A ešte si spomínam, ako sme sedeli pred telkou a sledovali všetko čo sa dialo, spoznávali susedov, ktorí vystúpili na tribúne. Dokonca aj naši vybehli na námestie SNP a potom sa nás pýtali: Videli ste nás? Vedľa nás sa jedných pýtali s kamerou, určite sme boli v zábere aj my A ešte: Sľúbili sme si lásku, sľúbili vravieť pravdu len..... Presne o 6 rokov, 17.11.1995 som mala stužkovú, a presne v tento deň, ale ešte o pár rokov neskôr mi zomrela babička.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A mna by skor zaujimalo, ako vnimate situacia po tych 18-tich rokoch na Slovensku ? Viem, velmi nebezpecna tema na diskutovanie, ale mozno nezaskodi si to tak aspon sam pre seba prebrat, kym zas budu nejake tie volby.
Moje info siaha je povascinou tvrorene len tym, co mi "manzel precita".
Na nejakom sme blogu som citala prekrasnu paralelu:
Viete, co urobi zaba, ked ju hodite do vriacej vody ? Vraj vyskoci ...
A ked ju hodite do studenej vody, kt. zacnete zohrievat ?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To o zabe poznam . Len neviem, ci je to naozaj tak, nemal som 
to skusat.
Ak by niekto nevedel, co ta druha zaba. Tak si tam sedi, prisposobuje sa jej telicko k teplote vody az nakoniec zisti, ze je z nej polievka.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
dobra otazka....nakolko som mala vtedy osemnast tak som to nevnimala nejak tragicky, nejak bolo, nejak bude....neviem ci by som sa chcela vratit a zit v tej dobe....pre mna to bolo obdobie pod rodicovskymi kridlami....pre mojich rodicov to bolo najlepsie co zazili.....ocina sme nahovarali aby zacal podnikat v tom co vedel najlepsie....bal sa , jeho kamarati sa nebali a teraz su tzv. zahojeni. Tato cely zivot na niekoho makal a mal ledva pre seba....maminu tesne pred dochodkom prepustili.....to by sa jej za komunistov nestalo....s nasimi som sa nikdy nepustala do diskusii co nam rezim dal a co nam novy rezim dal...ci naopak vzal....ja som sa naucila zit v tomto svete, ine mi ani neostava a snazim sa z minima vytazit maximum a vidiet aj to dobre....skratka viem |je to klise| ale nikdy nebolo tak zle aby nemohlo byt este horsie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak ako bolo vyššie spomenuté bola som prváčka na výške v Prešove, v piatok Imatrikulácia a v pondelok ma čakala písomka z Náuky o materiáloch, ale keď som dorazila v nedeľu na internát, všetko bolo zrazu inak, nastal šum, zgrupili sme sa niekde pred videom a pustili nám zábery z Pražskej manifestácie a zásahu policajtov, dostali sme info o tom čo sa deje a čo sa môže asi diať ďalej. Na druhý deň bolo stretnutie študentov, vedenia školy a niekoho zo štrajkového výboru v aule. Zúčastnila som sa niekoľkých štrajkov bola poriadna zima, snežilo, ale nikomu to nevadilo. Vyrábali sme na inťáku letáky a po nociach nimi oblepovali mesto, neskôr, keď už bolo "vyhrané" ich stredoškoláci zoškrabovali z výkladov a stĺpov. Ako zvyknem hovoriť vďaka skrátenému semestru, minula ma skúška z deskriptívnej geometrie, bol len zápočet a skúška z MRH-čka (už ani neviem ako sa to presne volalo) bola zrušená, som výšku šťastne dokončila. Och ako rýchlo čas ubieha, ani mi nepríde, že je to už 18 rokov, v podstate som necítila žiadne tlaky socializmu, asi vďaka mamke, ktorá vstúpila do KSČ a bola klasickým radovým členom. Napriek tomu, že problém dostať sa na výšku vďaka dobrým známkam sme nemali, susedia nás ohovárali, že to vďaka jej angažovanosti. Rada si spomínam na Pioniersky semafór, Pioniersky samopal, Beh smeny a mladej fronty, prvé máje v teplákoch za atletický oddiel, aj možnosť nakuknúť do fabriky, keď sme boli menší a prvý máj sme absolvovali s našimi. Nehovoriac o hrdosti, ktorú vo mne vyvolavalo cvičenie na troch spartakiádach. Reálne ale porovnať by to musel ešte niekto o kúsok starší .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
spartakiáda bola super, neviem či si pamätáš na tú keď ja som bola asi prváčka, ta asi siedmačka a keď sme u nás v snine vybehli na štadión, tak strašne pršalo a boli sme všetci od mokrej antuky....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veru, niekedy to tak vypálilo, ale mne sa dodnes strašne páči ako vojaci vyšprintovali na Strahov, to bola podľa mňa sila.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
CHI-CHI Maji, aj ja som nežnú strávila v Prešove. Ale už som bola vyše roka po škole a bola som vydatá a muža som mala na vojne 
, ale vďaka nežnej mu o 3mesiace skrátili povinnú vojenskú službu
A moje MÍINUS- z nežnej, dávali mi z podniku 3izbový stabilizačný byt, ale som odmietla(muž je na vojne), že na budúci rok určite dostanem , už nikdyyyyyyyyyyyy som nijaký byt nedostala
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
17.november sa mne osobne spája s velmi príjemnými spomienkami.Bola som 23-ročná a moj syn mal práve 4 mesiace,chodila som s ním v rámci prechádzok na námestie sledovat celú tú atmosféru štrajkov a prejavov,zaujímavé je,že vždy všetko prespal...Teraz má 18 a pol roka a často mu spomínam,aké bol " revolučné dieta.Bývali sme v tom čase na jednej bytovke,kde 90% obyvatelov boli mladí manželia s detmi,tá bytovka bola kedysi slobodáren,mala dlhé chodby s asi 9-timi jednoizbovými bytíkmi.Na naše chodbe sme bývali velmi dobrá partia mladých manželov,navzájom sme sa navštevovali a spolu sledovali naprikl.aj u nás celé dianie v PRAHE ,v Bratislave a v iných mestách.A poviem vám,tie prenosy sme sledovali v malilinkom televízoriku,ako pohladnica,,,ale vtedy sme to nevnímali,ten prevrat vtedy na mna velmi silno emotívne posobil,viem,že som sa neraz neubránila ani slzám,bolo to odvážne,napaté,silne emočne naladené,cítili sme hrdost,chut niečo zmenit k lepšiemu...už ako to dopadlo,tak to dopadlo,,,tento prevrat zanechal navždy v mojich spomienkach istú etapu mojho života....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Poniektore devy krasne ledva na svete boli
Ja som bola prvacka na gympli a jedine, co si z toho obdobia pamatam bolo, ze sme v kuse sedeli pred telkou
A naviac som zila na dedine a v malom mestecku som chodila do skoly, takze tam sa ani strajky moc nenosili.