Ako som ja piekla s novými formičkami

V júni sme boli so synakom vo Frankfurte. Nebolo by na tom nič zvláštne, my sa vláčime občas hore dolu po celej Európe, keby som si ja v tom Frankfurte nenašla obchod, kde sú Vianoce 365 dní v roku. Teda - keď majú otvorené sú Vianoce viac, ako keď nemajú. Aj keď by som povedala, že to tam môže byť docela strašidelné v noci - si predstavte milión cínových vojačikov, Mikulášov, paneniek, vtáčikov fúkaných zo skla a porcelánu, trpaslíčkov, čo to môže robiť, keď tam nikto neni. Ako to ožije a žije vlastným vianočným životom - buhahaaaaa dobrý námet na horor .

Ešteže sme boli vlakom, lebo ja som bola štonc kúpiť niečo nezmyselne vianočné v prostred začiatku leta a vliecť to 800km či koľko k nám. Na Slovensko. A potom sa na to pol roku tešiť, až to vytiahnem. Ale keďže aspoň synak mal zdravý rozum a vrátil mi to, čo ja som mu robila pred 10 rokmi v hračkárstve - zatrhol mi kúpiť "hračku" a takmer za ruku ma vyviedol - tak som sa ulakomila len na 3D formičky (a dve normálne - ale také na Slovensku som nevidela ešte ). Formička na perníčky je strašne dobrá vec, som si myslela. Je to malé, dám to do kabelky (veľkosti šapitó) a aj to potrebujem, lebo však Vianoce bez medovníkov sú neni Vianoce a musia byť napečené, aj keby stromek nebol ozdobený a darčeky zabalené.

Tak synak len precvičil očný strečing - toho dňa 258 krát - a teda mi povolil nákup 4 formičiek za 32 nemeckých ojro. Pozdieľala som s predavačkou moje nadšenie, aké je to úžasné u nich, ako musí byť dasa pracovať a mať Vianoce celý rok, ona s kyslým úsmevom pritakala, potom som je spolupatrične povedala, že asi jej to vravia všetci platiaci a že jej to asi musí liezť na nervy riadne , ona pravdovravne pritakala a už ma na tej strasse nebolo. Len dvere metra sa za nami vzduchotesne zavreli. Puffffff.

Formičky som slávnostne odovzdala sestre ako danajský dar - že si prosím firemné koláče potom v decembri s nimi vykrojiť. Sestra ich vybalila, pohíkala a slávnostne ich dala na skriňu v kancli, že POTOM ....

Potom bol december a už som len počula, že tých medovníkov už má 20kíl asik napečených a už ani jedné srcco nedovolí vykrojiť. Hmmm. Kukám po plechoch - žiadny vláčik, koník húpací, nieto ešte Baloo medveď a nedaj Bože cínový vojačik.

Tak som si zarobila doma pol dávky medovníkového cesta a šup ho po formičky. Jasné, že boli na skrini a mali ešte aj cenovky.

Doma celá natešená som vytiahla plech, vytlá rúre, čapla po ceste a ide sa na to. Múka na podsypanie, valček pidli mydli, plech, papier, umytá formička aaaaaa .... aaaaaaa..... a celé v keli. Prvý vojačik vyšiel akoby prešiel frontom. Nebudem špecifikuvať radšej ktorým. Hlava odvalená, pol ruky tiež. Oki oki. Vytiahneme zázračnú čínsku paličku (strašne dobrá vec na všetko) a jemnúúúúčko to tam čosi kdesi .... aaaaa . walla! Druhý vojačik. No dobre. Neni perfektný, ale hlavú aspoň medzi pelciami. Noha síce trochu sa musí splastikovať, očká má tri - palička nechala dierku v hlave, ale to dáme . Tretí vojačik bol najkrajší. Ale tiež nie dokonalý a radšej som to vzdala.

Baloo dostal jazvu na brucho - mohol zaskakovať za vlka z Červenej čiapočky. Druhý Baloo bol konečne pohľadný, ale tretieho som radšej premiesila a porobila z neho vláčiky. A koníkov. Aj tým som niektorým, kým som na to došla AKO, kupírovala chvost aj s pol zadkom.

Proste. Drahé úžasné nádherné 3D formičky - úúúplná katastrofa.

Nuž - keď je koze dobre, ide skúšať nové formičky a provokovať nervičky svoje a aj rodiny.

Ale tak nejak som tie 2 plechy dobojovala, lupla do rúry a už čítala instáč, kto čo má napečené. V storkách mi vybehol príspevok od cukrára Maršálka, kde mu písala jedna pani, ako sa jej napriek jej dlhoročným skúsenostiam sa dala piecť vanilkové rožteky podľa jeho a nie svojho receptu a dopadla jedna katastrofa.

Hmmmm.

Som nepoučiteľná.

Vanilkové rožteky ešte nemám. Ale už googlim recept Maršálkovej babičky na rohlíčky. Lebo v tom bude niekde nejaký grif. A do Vianoc ešte času dosť.

PS - a jasné že zarobím ešte aspoň pol dávky medovníkov a vykrojím poriadneho vojačika. Tak! Ja si vianočnú náladu vziať nedám. SNÁĎ!