Chladničková teória

Taaaak...
Dnes som ukončila svoj dvojtýždenný pokus hrať sa na vytečenú chladničku... čestne priznávam, že som prehrala kvôli sebe. Dôvod bol jednoduchý - už ma ten bordel v dome sral (s prepáčením za výraz, ale žiadny iný nevystihuje presné pomenovanie mojej nálady, keď som sa rozhliadala okolo seba).
Celý pokus vlastne skončil vo chvíli, keď som sa drahého spýtala, či konečne vidí, čo to znamená "neviditeľná práca" (= domáce práce, robota, čo nie je vidieť, pokiaľ je poriadne urobená) a či si konečne uvedomuje, čo to naozaj znamená SKUTOČNÝ BORDEL?
Pozrel okolo seba, nohou zašuchol chuchvalec prachu spod stolíka pod gauč a spýtal sa úplne nechápavo: "Aký bordel?"
Vyšumela som ako poriadne zatrasená plechovka od Coly (ale iba v duchu). Tak ja tu dva týždne trpím pri pohľade na ten kopiaci sa bordel. Každý deň sa presviedčam, že do zajtra ešte vydržím. A to ani zďaleka nie som prototyp vysavača kríženého s práčkou s malou génovou mutáciou smerom k prachovke a leštidlu na okná.

Možno je tá teória úspešná. Na istý druh mužov. U mňa zaznamela len jeden prínos - pochopenie, že moja predstava bordelu a predstava bordelu v ponímaní môjho manžela sa značne líši v drobných, no o to podstatnejších detailoch.
Kým vydrhnem obývačku, jeho ide poraziť pre CD vytiahnuté z obalu - lebo prach nábytok nezničí, ale CD sa môže poškriabať! Kým ja vyrovnám hračky v policiach (vrátane tých mrňatých tristo autíčok) do krásnych trojradov, jeho rozčúlia pohodené tri kocky z Lega na zemi, lebo na ne zaručene stúpi... a veď poznáte ten pocit, čo nasleduje.

Takže dobudúcna si budem upratovať tým svojím nedoceneným štýlom, ale aspoň budem spokojná. A sem-tam dohliadnem jedným okom aj na tie "podstatné detaily", aby sa nepovedalo.