Finisujem ....

A mam 4 mesiace za sebou. V pondelok mam posledne tri hodiny anglictiny a mozem sa zacat pripravovat na vianocne sviatky! Jeden kolotoc skoncil, zacne druhy
Ziaci si konecne zvykli na moje pracovne tempo, na moj styl vysvetlovania a samozrejme aj na moj prizvuk, ci uz som rozpravala po anglicky alebo po francuzsky.
Som na seba hrda a v neposlednej rade aj na nich. Samozrejme, ze moje vyucovanie nekonci ako v amercikom filme... Ale aj tak mi neda nepochvalit sa V poslednom case, aspon nejake pozitivum...
Co ma asi tesi najviac je fakt, ze aj ziaci, ktori maju problemy, ako vieme, nie kazdy ma kapacitu na ucenie sa cudzich jazykov, ale "tazke" pripady, kde prve pisomky boli bodovo na tom zle, velmi zle od 0.5 po 4 body z 20, pri poslednej pisomke to bolo od 8 hore. Nesmierny uspech, ako pre mna, tak aj pre nich. Dufam, ze ich to povzbudilo a tento fakt im pomoze napredovat dalej. Nie, nie su to ziadne zazraky, ani ich, ani moje. Menej casto sa pytali, co znamena WORK, SLEEP, EAT, RUN, slovnu zasobu sme trochu rozsirili.... samozrejme, nie vsetci, stale su ziaci, ktori sa nechytaju, ale casto su to ziaci, ktori jednoducho nechcu, nemaju absolutny zaujem...
Zo zaciatku boli asi ako vsetky deti. Skusime, co to da a co ucka vydrzi! Ked som sa rozpravala s kolegynou a vysvetlila jej, co s nimi robim, tak len na mna pozrela a skonstatovala: Co sa cudujes, ze su aki su? Ty ich "nutis makat"! Jednoducho cvicenia, vety, gramatika, preklady a sami hladali slovicka, kombinovali, ako je to spravne a nakoniec nasli s trochou mojej pomoci. Casto krat boli hrdi na seba, ze nieco prelozili. Ja na nich tiez. Dokonca ziaci, ktorych som pravidelne "vyhadzovala" z vyucovania za drze spravanie a neustale rusenie hodiny zacali "prekladat". Prekladat je v uvodzovkach, lebo prelozili slovicka vo vete. To je uspech, lebo skola, v ktorej som ucila je priemerovo velmi nizko. Vela deti z nefunkcnych rodin. Deti v 6 a 7 rocniku so zaznamom v policajnom registri. Stale su to vsak DETI! Niekedy som mala chut utiect z triedy a revat ako male decko a viac sa nevratit! Poznate to, z nudze cnost! A tak som "bojovala". Z pociatku som viac prehravala, ako vyhravala...ale...
pred dvomi tyzdnami ukaz, jav nevidany! Ziacka, ktora prekecala cele hodiny, ziadne cvicenia nerobila, vzdy som musela pri nej stat, aby aspon nieco odpisala z tabule, sa pyta, ze ci moze ist urobit jednu vetu na tabulu. Mali sme cvicenia a bolo treba spravne doplnit slovo. Potesila som sa, vravim, ze ano, ale bol piatok, posledna hodina, hovorim jej, o par minut bude zvonit. Ze, nevadi. Tak doplnila spravne slovo. Zazvonilo. Ziaci sa vyrutili z triedy a ona sa ma spytala, ze ci moze tu vetu prelozit... Pozeram, ze ci som dobre pocula. No mozes, ja zatial vypnem pocitac. Tak vetu prelozila... Dalzi ziak klacal na zemi pri katedre a vetu s prekladom opisoval! Ja na nich pozeram a hovorim si, ze snivam! Dalsi dvaja zostali a pozerali, tak som ich poprosila, aby pozbierali tie velke papiere po zemi a vylozili stolicky. Kludne, bez reptania ich vylozili. Podakovala som sa, samozrejme pochvalila ich ochotu a pracu, zazela prijemny vikend...Na to pribehla jedna ziacka a pyta sa dievcata, co bolo pri tabuli, Co tu este robis, podme! Vybehli z triedy. Ja som neverila vlastnym ociam. Pisomka minuly tyzden, dievcina, ktora len podpisala pisomku a nic ine do nej nenapisala mala 8.25 bodu z 20. Konecne sme si na seba zvykli a odchadzam. Aj mi budu chybat, detiska jedny. Ale uprimne, potrebujem si oddychnut, dobehnut zameskane, co sa tyka upratovania, zehlenia a hlavne deti. Mala ma uz nevnima, cely den je s otcom, mamu uz nepotrebuje. V piatok som prisla domov vecer a manzel mi hovori, mala je chora, pyta si mamu
V piatok boli u nas na veceri kolegovci, teda jedna cast z nich. Dali sme si spolocne veceru, porozpravali sme sa. Kolega anglictinar mi po tom, com som mu opisala, ako fungujem, hovori: Klobuk dolu, pri tom vsetkom, co robis este prides ucit s usmevom na perach?! Ja by som sa asi zlozil po dvoch tyzdnoch Mily kompliment. Co uz, ked clovek musi, s radostou urobi (odznelo to tu na NM, nepamatam, kto to tu napisal, ale zda sa mi to velmi vystizne)
Riaditel skoly mi povedal, ze na akademiu poslal odporucania, aby som mohla v pripade potreby suplovat. Neviem, ci este naberem odvahu. Ked clovek nevie, do coho ide, tak sa vrhne bezhlavo do toho. Neviem, ci najdem druhy krat odvahu spravit taky krok. Nebolo to vzdy jednoduche a ruzove, ale ked som sa opytala, ci maju pocit, ze sa pri mne nieco naucili, tak ti co pracovali a ucili sa, tvrdili, ze ano. Neprebrali sme toho vela, ale bolo to do hlbky. Tak dufam, ze ich ucitelka bude spokojna s mojou pracou a bude im to k niecomu raz v zivote.
Dievcata, prajem vam vsetkym pokojne sviatky, oddychujte a uzivajte si chvile stravene v kruhu najblizsej rodiny. vsetkym, ktore mate nejake starosti, vam zo srdca zelam, aby sa vsetko vyriesilo a nikto nemal starosti a problemy, ci uz finacne, existencne ....zelam vam, aby ste boli obklopeni ludmi na ktorych vam zalezi a ktorym zalezi na vas, zelam vam, aby ste sa stretavali s porozumenim a laskavostou, a aby ste dokazali aj vy chapat a byt trpezlivi, laskavi a pokojni v kazdej zivotnej situacii.
Pokojne sviatky