Gaudeamus repete

Milé dievčatá, včera som zažila krásny prvý prázdninový deň , dovoľte, aby som sa s vami podelila o moju radosť:

Významný bol včera deň, pre tú moju rodinku ,
veď na slávnosť cestujeme 5 -krát jednu hodinku .
Najskôr Trenčín, Žilina, zadok trochu omína .
Potom Liptov, Tatry, pokochať sa patrí ,
poteší sa každý rád, pohľadom na Spišský hrad .
Cieľ cesty sa zdá už blízko,
keď frčíme cez Branisko.
Pred nami sa neschová ani kúsok Prešova .
Keď zbadáme Košice, tešíme sa velice.
Parkovisko našli sme až na pokus tretí ,
treba sa nám nahodiť, čas tak rýchlo letí .
Na Lekárskej fakulte, v aule je aj klíma,
tak sa pekne usadíme, cítime sa príma .
Zaznie hudba, treba vstať,
príchodzím tak úctu vzdať.
Tento pohľad sa mi ráta, veď tam mám aj svojho chlapa .
Svedčí mu to, srdce búcha, čo som zase "zabuchnutá" ?
Deti majú narážky na "dojemné" slová ,
svokra moja dojatá po celý čas bola .
U mňa zase dojatie s hrdosťou sa spája,
nie je iba fešák veľký , no aj múdra hlava .
Urobil si popri práci ešte druhú výšku ,
musel veru preštudovať nejednu tú knižku.
Po slávnosti rýchle foto, pusu sme si stihli dať
a ideme miesto dobré na papanie pohľadať.
Od hladu by deti zjedli možno suchú kôrku ,
chvíľu ešte vydržíme, až po Krásnu Hôrku .
Ešte bola pred nami riadne dlhá cesta,
južnou trasou videli sme ďalšie pekné mestá .
Už je koniec výletu, aj sme zmokli, aj sme tu!

Sláva, sláva, sláva,
mám magistra práva!