has..aj to..co ta nepali..ale po tichu..

aj mne pripadaá porekadlo "nehas čo ťa nepáli" trocha sebecké ved učia nás pomáhať druhým tak sa snažme ked môžeme pomôcť

Pytat sa na nazor ludi, na ktorych mi zalezi a riadit sa svojim vlastnym rozumom su podla mna dve rozdielne veci......ktore sa vobec nedaju porovnat.
Jedno predsa nevylucuje druhe....ci?

Mna zas zivot naucil presny opak....keby som obcas pocuvala alebo dala na rady inych, mohla som sa vyvarovat mnohym neprijemnostiam.....a zilo by sa mi obcas urcite lahsie....
ivet

Polárka, nevyjadrovala som sa k tvojmu blogu, nemám akosi chuť na žiadne reakcie, ale myslím, že reaguješ správne. Veď si sa len chcela poradiť a to mi pripadá celkom rozumné. Ak by som tú rodinku poznala, asi by som sa tiež snažila s tou maminkou skontaktovať a porozprávať sa s ňou. Veď to neznamená, že jej chceš rozbiť rodinu alebo ju pripraviť o deti. Možno aj pomoc potrebuje, ale jednoducho rezignovala. A ak nebude chcieť, tak asi jej nepomôžeš, aj keby si neviem ako chcela.

Keby som pred 4 rokmi nebola hasila, čo ma nepáli, 2 deťúšiky by boli prišli o maminu navždy a nezvratne Vôbec som pri tom nerozmýšľala, bol to obyčajný inštinkt a boj o minúty

No,tyjamy napísala tento blog, lebo som sa jej posťažovala, že mi je z toho nanič, že mám strkať hlavu do piesk, aby som nič nevidela a nepočula. Som radaa že Polarka ten blog o hasení napísala, aspoň sa niečo ujasnilo, pre mňa fakt, že je ešte dosť ľudí, ktorí sa radšej budú tváriť, že sa ich to netýka a tých, ktorí su zainteresovaní nejakým spôsobom a preto to potrebujú riešiť. Teraz z nadhľadu vidím, aké to bolo užitočné. No a teraz to čo sa mi stalo pret týždňom. Mala som dni po úradoch, same vybavovačky a na daňovom som sa cítila ako hrôza, ktorá nič nevie, tak mi to úradnička dala pocítiť a išla som na živnostenský a odrazu pani nešla ani na obed, ale so mnou kecala. No a hovorila presne o tom čo aj Ivet. Sťažovala sa, že všetci prídu ked je problém za nimi, lebo sú nielen staršie, ale aj slúžobne staršie, ale popritom už všetci noví zamestnanci sú s vysokou školou, väčšinou sociálna práca. No a to bolo to čo nevedela prežuť, nechápala ako môže niekto s takým cítením robiť vôbec sociálnu prácu, lebo ked ma ísť na obed, je jej úplne jedno či tam ľudia stoja alebo nie, jednoducho povie, že ma na to nárok a ide a oni aj ked so strednou školou, za nich potom vybavia stránky a idú na obed neskôr. Na všetko vraj maju odpoved, no a ja to viem lepšie mám vysokú školu.
No a išla som na sociálku a tam som sa stretla s úžasnou ústretovosťou /pozor - sociálna poisťovňa/ no a z ničoho nič sa mi začali dve panie sťažovať a presne v tom istom duchu a viete čo bolo zvláštné aj tie dotyčné mali sociálnu prácu vyštudované. No a presne aj ich veta znela, viete načo ma vyštudovaný taký obor, ved oni vôbec nevedia z ľudmi robiť, ved aj šef ich radšej stihol iba medzi papiere, lebo boli stále sťažnosti, no a ich odpoved vždy je, no a čo ja mám predsa vyštudovanú sociálnu prácu.
Čo mi z toho vychádza? nuž iba to, že niečo nie je správne, ked univerzum tak pretlača do popredia túto otázku. Je vysoká škola, ktorá je vraj najľahšia a pritom by mala patriť medzi najťažšie, myslím že tu ide skôr o poslanie ako prácu a ja poznám viacere žienky a nielen ženy, ktoré to maju ako poslanie a zaujímavé na tom je, že ani neviem aké maju vzdelanie.
Som rada, že je tento blog. Ďakujem

Viem, poznám tvoje cítenie a viem, že patríš k tým, ktorý maju vzťah k ľudskostí blízky. Nechcela som svojím príspevkom rozbúriť hladinu, je to citlivá téma. No a hlavne nám všetkým tu išlo o to ako niekomu pomôcť aj ked iní nechcú. Išlo tu iba o nepochopenie, slovička sú zradné - potvory