Keď každý vidí to, čo chce

Posledné dni sú dosť hektické. Od piatku to v meste vyzeralo ako zvyčajne deň pred Vianocami a to ani advent ešte nezačal.Neočkovaní sa vrhli na posledné vianočné nákupy, pretože správne šípili lockdown. A očkovaní asi sa snažili nezaostať v duchu vianočnom a šírili paniku tiež. Zápcha v meste pod hradom býva v piatok vždy, ale nie od rána ránuceho v oboch smeroch a teda aspoň výpadovka na obchodné centrum bývava v pohode. V piatok tak nebolo.A ani cez víkend, keď som sa robila presuny pre prácu to nebolo inak.Do obchodov ma to neťahalo a ani neťahá. Za vyše roka som si zvykla nakupovať online od gatiek a pančušiek až po topánky pre junákov. Apropo - tie sa zháňajú ľahšie cez net ako v skutočnosti, lebo nájsť 47mičku v kamennom obchode je o chodení hore dolu - hlavne predavačky, keď majú neistú evidenciu.Potom hodne pressu v robote - lebo odberatelia posunuli objednávky na neskôr, čo je horšie ako na skôr, lebo však skôr dodanie je síce práca nadčas, ale aj lowe skôr na účte.A navrch možná pozitivita v pracovnom kolektíve plnom ľudí bez očkovania. A tak variujem, kombinujem a škaredím sa na počítač, keď mi tu pristane spam v pošte. Každý deň je krásny Lenka .... Áno - a dnes u nás rozprávkovo modrá obloha.Treba vypnúť a ísť sa vyluftovať.Hlavu, myšlienky, emócie.A zajtra môžu zas zahlásiť lockdown - aj tak je tu také dusno, ako býva pred búrkou.Všetci už len čakajú, kedy kto zahrmí a povie DOSŤ.