Keď otváraš plnoletosť

Tak moje staršie babatko sa vyklubalo a dostalo konečne status plnoletosti a plnej trestnoprávnej zodpovednosti. A keďže ani na ten slávnostný obed nebolo kam ísť a mater lenivá ho doma sama kuchtiť, resp prežratí sme boli aj tak a do chladničky sa nemestili už ani kvasnice, tak sme si povedali, že ideme do Tatier.

To by nebolo nič výnimočné, lebo medzi sviatkami bol v Tatrách skutočne KAŽDÝ.

Lenže my sme si sľúbili, že to otočíme len tak na doobedie - skontrolujeme vlaky, kukneme nového Stadlera (to tá nová zubačka najmodernejšia, kde ma zlosť ide uchytiť rolety dodáva niekto iný, nie naša firma), podporíme tatranský krachujúci gastroservis nejakou lakocinkou "tu gou" (čítaj na stojáka), ťukneme si tatranským čajom - lebo už môže a 12,47 už čučíme z okna R608 smer domov.

Tak som to moje rozkošné decko zobudila ráno o 4,30, manžela 4,40 (lebo však nadšene nás viezol na stanicu), mladšie decko tiež, lebo Zet chcela vyprevádzať až k bránke a keďže my sme cez tieto sviatky ešte aj sterilizáciu stihli a bolo pod nulou, keby zostala dlhšie vonku mohlo byť na iný problém zarobené.

Zhrniem to do jednej vety. Dali sme to.

V Poprade nás čakalo luxusné počasie a náš "dvorný" fotograf, resp fotograf ŽSSR. Zistila som, že sú to normálne "lovci vlakov" a ono to švácať vlaky na instáč neni len tak - že to normálka kompletka zložitá výbava technická. Kdeže cvakať na telefón a zdieľať. Že to chce ešte potom úpravy, retuše, mazanie, spájanie fotiek - čo fotošop - to bol pre mňa normálne fotošok, že spájať 2 električky do 1 fotky, lebo sa minuli o pol minúty na zábere. Veľký úsmev A keď vravím, tam a tam som videla normálne konkurenciu fotiť náš vlak - že noooo - to viem, ktoré je miesto, to všetci tam stoja a majú rovnaký záber. Váľam sa od smiechu po podlahe Takže ono to je ešte aj o miestach, uhloch, výškach, poveternostných podmienkach a neviem o čom ešte.

V Smokovci sme sa vytrepali s tlupou nadšencov - turistov. Lenže Lenočka išla za lejdy, lebo však jeden rýchlik tam - TEŽka - lanovka - kukuk na Ľadový dom - zase TEŽka - autobus do Štrby a zasa rýchlik na 9 hodín cestovania sa síce nerovnalo sukni (ale mala som ráno ju v ruke, len nebola vyžehlená a nestíhala som), ale rovnalo sa bielym rifliam a koženým čižmám na miernom opätku Váľam sa od smiechu po podlahe. Na lanovku stál frontu každý. Aj bez 2 metrových rozostupov som to videla tak cez 150 ľudí (keby dodržiavali tie rozostupy asi by aj v Poprade boli Váľam sa od smiechu po podlahe). Náš úžasný sprievodca - lovec vlakov - nás nasmeroval pekne na chodníček a mašíroval rezkým krokom do kopca. Výhoda štekiel je, že do kopca sa vám ide luxusne. Máte menší sklon chodidla. V podstate ako na skialpoch Váľam sa od smiechu po podlahe. A tak stíhať nebol problém, kráčalo sa fajn. Obiehali sme skupinky s palicami, vyžierali proteinovú tyčinku a keď dochádzal dych prichádzali k slovám fotoaparáty a Mariannine legendárne "ale je tu kráááááásne". V polke cesty sme sa rozlúčili s "novým" známym a motivačne "hore si dáme Tatranský" sme to ťapkali ďalej. No a aký krásny pohľad sa nám naskytol na Hrebienku?! Fronta na Ľadový dom, fronta na Tatranský čaj. Váľam sa od smiechu po podlahe

Tak sme sa poprepletali medzi ľudí, pokochali sa pohľadom donekonečna, lebo fakt počasie si neobjednáš, to si musíš vymodliť (niekto sa riadne modlil za nás).Mrkám A davaj dolu tak netypicky - lanovkou - našťastie tak chodí málokto, tak tam nebola ani fronta na lístky a aj málo ľudí.

Bolo skvele. Dolu sme podporili nejaký bar bez ľudí, dali sme si nejaké tatranské ovocie či čo to bolo Chichocem sa, aj bagetu - na trdelník bolo zas veľa ľudí a zabehli si na električku. V Hágoch sme špekulovali s presadaním, ale nebola som taká odvážna, lebo električka na Poprad tam už stála a riskovať, že odpichne skôr ako stihneme obehnúť ju a nastúpiť sa mi v ten deň už nechcelo. Tak sme si pofotili viadukty a serpentínky  a skalnatých velikánov až na Štrbské, sadli do náhradnej dopravy a banovala som, že som si nedala 2 tie tatranské ovocia, lebo čo tí autobusári dokážu v snehu, ľade, zákrutách - no .... myslím, že stopy po mojich nechtoch nájdete aj dnes po vyše týždni v tom operadle pred mojím miestom zaryté. A asi tam bude aj jama v dlážke od môjho "brzdenia". Veľký úsmev

Vlak nesklamal, uspal ma ešte pred Žilinou. Pokecala som so stevardom, ktorý mi ráno robil kávu a už sme aj boli doma.

Oslava 18tky vyšla ako sme plánovali. Jaj nového Stadlera sme videli, dokonca odfotili sa aj s ním, Profi fotku ešte čakám. A mne sa podaril raritný záber - však sme kvôli nemu skoro zmeškali spoj. Keď sa 2 generácie električiek stretli. Najnovší so 100 ročnou dámou.

A tak to nejak aj má byť. Generácie sa striedajú, mladí dospievajú - len ja zrejem do krásy.

Čus bus - a nebojte sa cestovať. Lepšie to asi nebude a v respirátory vyzerá človek tak záhadne ... a mlado . Veľký úsmev

Komentáre

Ta to bola ozaj parádna rýchlovka a topánočky hore Hrebienkom, ale keď na spoločenskú udalosť sa vyberie športovkyňa.  Hambím sa Takže Tatry stále plné. Prekvapenie

Tie respirátory asi na tom niečo bude, minule som nemenovanú športovú redaktorku videla bez respirátora a ostala som úplne vyjavená, čo sa stalo s tou krásnou ženou... 

Vieš si predstaviť, ako som nadávala hore tým kopcom si v duchu a modlila sa, nech nohu nevyvrtnem? To by bola ostuda Horských chlapcov si volať. Jako tak slávna v novinách zas byť netúžim. Váľam sa od smiechu po podlahe

 

Krásne ste to vymysleli ÁnoÁno

Blahoželám veľkáčovi Srdce​​​​​​

...štvrť na jedenásť večer, Silvester, topiaci sa sneh pod váhou hustého dažďa, vystúpili sme z áut do 10 centimetrovej člapkanice, mokrí behom jednej cigaretky, nikde nič len nebo nad nad nami a člapkanica pod nami a ja : "Ale je tu krásne!" SrdceSrdceSrdce​​​​​​

Všetci, komplet všetci na mňa pozreli či som normálna Slnkoveď hej, hladinku už som mala ale proste miesta kde som a kde chcem byť, sú proste krásne Srdce​​​​​​Stačilo pár pesniciek a už bolo krásne všetkým na tri hodinky Slnko

Váľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlaheMrkám

Ďakujeme.

Ono je vždy krásne, keď človek si uvedomí, že môže byť SrdceSrdceSrdce. Ďakujem za tú frázu. Často fakt veľa zachraňuje.

Sezónne recepty

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok