Kúzla upratovania

Prvou ekoaktivistkou v mojom živote bola moja babka.

"To nevyhadzuj, to sa ešte zíde."

A tak sme v dobe, keď som vyrastala odkladali užitočné veci.

Krabice od topánok, kde sa dali mimo sezónu dobre topánky skladovať, poháre od tatárskej, ktoré ešte poslúžili na džem, staré šaty, ktoré bolo možné ešte ponosiť doma - na záhradku. Topánky, čo už neboli vhodné do roboty končili vyčaptané a dobojovali svoj boj pri polievaní hriadok a ponožky z ktorých vykúkal na svet palec skončili na stole, aby ich babka z času na čas poštopkala. Rovnako ako pančušky s večne utekajúcim očkom.

Babka však nebola tá klasická enviro eko aktivistka. Keď sa narodíte v kapitalizme, prežijete 2.svetovú a nástup komunizmu, kedy sa stálo v rade na všetko, tak viete, že veci majú svoju hodnotu. Uskromniť sa a otočiť korunu dvakrát. Kabela sa dá opraviť a topánky tiež šuster zalepí, netreba hneď čo sezóna, to nové. No a čo, že trochu už nedržia tvar. Aspoň neotlačia.

A takto pekne moja babka ma vychovávala.

Lenže babka nevedela, aká doba príde. Že Fordová filozofia - autá masám - zastihne aj ostatné odvetvia a nebude problém si kúpiť blúzku od výmyslu sveta v hociktorý boží deň a hodinu. A ja naočkovaná jak jogurt touto myšlienkou si tak pekne žijem dodnes.

Ale zistila som problém. Lebo keď sme sa pred 2 rokmi sťahovali, bola som nadšená, koľko "prázdneho" priestoru máme. Potom prišlo zrýchlenie a nielen pomalé zariaďovanie, ale predávali sme byt a veci sme rýchlo rýchlo previezli na dom. Niektoré krabice sú nerozbalené doteraz a ja poprovde ani neviem, či ich rovno by nebolo dobré hodiť do kontajnera.

Minulý týždeň v jeden upršaný deň som siahla po knihe od Márie Kondo - Kuzelné upratovanie. A tam píše o tom, že poradne by sme mali upratať naraz. WTF? Naraz? Ako to myslí? Však len upratať jednu izbu tak, že fakt pretriedim veci, ktoré som rok v ruke nepotrebovala držať vydá za úmornú sobotu. A potom som sa dočítala, že NARAZ snamená v priebehu pol roka. No OK! To by snáď šlo. A tak som začala s tými už viackrát spomínanými topánkami. V skrini ich teda nezmyšlienkovite a chaoticky bolo nahádzaných dosť. Skrytých v úhľadných krabiciach sa krčili topánky, ktoré sa síce ešte ponosiť dali, ako by vyhodnotila babka, ale ja som už ich osud dávno spečatila novšími krabicami a novšími topánkami.

A tak som si vyhrnula rukávy a skutočne topánky pretriedila. NIelen moje, ale aj chlapcov. Zistila som, že ich sezónne topánky sa veru odkladať neoplatí. Žiadne - to by mohli ešte ponosiť na záhradu pri nich neplatí, lebo u nich sa jedná o sezónnu záležitosť. Čo 1/4 rok, to zmena čísla. A dediť topánky - to je už veľa aj na mňa. Vyhádzala som z jednej obroskej vstavanej skrine 4 vrecia plené krabíc a topánok. A zistila, že máme zrazu vzdušnejší byt. A že môj pocit, že skutočne si občas nemám čo obuť bol opodstatnený. Topánky a lodičky, ktoré boli síce krásne a málo nosené som posunula do eko kontajnera s oblečením, lebo mať niečo v skrini a len z toho zotierať prach, nemá zmysel.

A chystám sa na ďalšie skrine a zákutia domácnosti.

Popravde. Tohoročná kovid dovolenka prinesie hlavne veľa vetru. Dúfam, že prevzdušní nielen moju domácnosť, ale hlavne hlavu. Lebo nič nevyčistí myšlienky lepšie ako vyhádzať všetko nepotrebné zo života pekne von! Veľký úsmev

Komentáre

Si môj človek ÚsmevÚsmev

Áno prečistiť, vyhádzať, pretriediť. Robíme to už tretí mesiac. Teda blbé, že nie u nás, aj tu by sa všeličo našlo, ale je pravda, že doma vyhadzujem dosť pravidelne. A hlavne už viem, že základné pravidlo je nekupovať.

Naozaj sa aspon chvíľu lepšie potom dýcha.

Áno - nekupovať. Niekedy to ide fakt blbo, hlavne, ak viem, že by som zniesla nejaké nové veci. Hambím sa Aj teraz som pokukovala po slnečných okuliaroch. Jedny, čo nosím majú už asi 4-5 rokov. Ako investícia bola dosť veľká, ale keď si zoberiem, oplatilo sa.

A tak v rozmare, že už by som aj nové zniesla som pozerala na nete a ... a potom si uvedomila, že aj o slnečné okuliare sa treba starať, že musia mať svoje miesto a bla bla bla ... a vypla kartu v prehliadači. Tak! Veľký úsmev

Srdečne blahoželám . TlieskamÁnoTlieskam

Pre mňa klasická otázka, kde si "vyhodila" topánky po synoch ... Hambím sa Furt mám problem kam s tým, a to ma našaťastie zachraňuje Babka Betka, ktorá ma stále rôzne kontakty na rodiny a rôzne komunity ...

Ja si dám ešte chvíľu čas. ale podobnú knižku mám aj ja, ozaj je motivačná ... Koniec leta je moje obdobie osvietenia.Hambím sa

Ďakujem. Ja topánky vyhadzujem doslova. Jedny sme dali do kontajnera na šatstvo - to boli zimné, relatívne málo nosené. Inak, oni sú tak usilovní, že ich vždy zoderú alebo zlikvidujú.Mrkám

K vyhadzovaniu topánok len toľko, že ak sú topánky v stave že už nechcem aby ich ešte niekto nosil tak ich vyhadzujem štýlom - pravú topánku vyhodím v pondelok. Smetiari koše vynesú. Ľavú topánku vyhodím v stredu a vo štvrtok to znovu vysypú do auta lebo jej zvoz. Vyberači nikdy nevezmú len jednu topánku, ak nenájdu pár, neberú nič. Taká moja finta Chichocem sa

Ale ak sú topánky v nositeľnom stave a ešte môžu poslúžiť, tak ich vyložím vedľa kontajnera ako pár a väčšinou zmiznú do hodiny. Mrkám

Presne tá snaha ešte to použiť vedie k tomu, že sa veci doma vyhodia. Možno sa to ešte niekomu alebo k niečomu hodí. To je ešte dobré, za 5 rokov to ešte budeme potrebovať. Tu treba veľký kus odvahy. A pri topánkach neváham vôbec.

s tym problem nemam, pre mna je otazka kde, vyhodit dolezita, na sidlisku by som dala ku kontajnerom ako pise annie a rozoberu sa, lebo niektore su len o jednej sezone a vyrastena noha

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok