Mám tu nový super recept!

No čo? Koľkokrát ste také našli. A aj ho skúsite, alebo len tak založíte do šuplíčka?
 
Keď som bola malá, mama mala modrý zošit a v ňom všelijaké papiere a papieriky a my sme so sestrou z času na čas povinné a krasopisne prepísali nejaký ten recept doň s názvom ako  "od Irenky", "od Boženky", "od tetky Tejatej", "zo Slovenky".
Receptov to veľa nebolo, ale mali stabilné miesto v naších jedálničkov.
Malé horké od mamy som milovala, zato "na oplátke" mi moc nešmakovali. Pravidelne v zime sa robili oškvarkové pagáčiky a syrové. Na Vianoce nesmeli chýbať medovníky a na Veľkú noc zas marhuľovo - kokosové.
To boli stálice.
Jasné, že sa kupovali aj časopisy, hlavne po revolúcií sa s nimi vrece roztrhlo. A tých receptoooov. Najprv sme ich vystrihovali a vkladali do knihy dozadu - že niekedy odskúšame a možno dostanú aj tú výsadu, že budú prepísané. Nepamätám si, že by ich bolo veľa. Tých časopisových.
Neskôr sa odkladali celé strany do obalu, zopár celých časopisov sa vyhlo zberu papiera.
Keby sme tak robili dodnes, asi by sa kuchyňa premenila na jeden veľký kontajner s receptovými zošitmi a knihami. Vskutku - tých receptov je taaaak veľa.
A dnes je to ešte o to horšie, že globalizácia, cestovanie a celkovo internet a dostupnosť všelijakých surovín otvára možnosť skúšať tie recepty aj od tetky z Afriky či Ázie.
Mám rada čínu. Nielen tú zamrazenú či polotovarovú alebo tú z fast foodu z encéčka.
Mám rada aj "čínu" v receptoch. Vzdychám nad koláčkami zo sakuri a uvažujem, ako asi môže chutiť ružový čaj.
Aj by som ho skúsila urobiť. Aj suroviny toľkokrát nakúpim a .... málokedy vyskúšam. A keď teda vyskúšam, už sa často k receptu nevraciam.
Čím to je netuším. Zväčša mi chutia. Rozhodne sú medzi receptami také, ku ktorým sa rada v spomienkach vraciam.
Ale už nie v kuchyni.
Predsa len - najčastejšie sa vraciam tým zdedeným po naších predkoch.
Tak.
A ja si dnes upečiem jablkový koláč. Klasický. Aký robila moja stará mama.
Alebo žeby som predsa len skúsila nové Cedrikové sneakers tiramisu? Veľký úsmev

Komentáre

My hovor - prepisovali sme aj my. Hlavne, eď sa mama rozhodla, že z toho svojho malého zošita musí prejsť do veľkého. Keď ho teraz občas otvorím, tak je to také milé pripomenutie.

V utorok ráno som zhrozená premýšľala, čo ja vlastne idem celý týždeň variť. Prázdno v hlave. Zato plná špajza. Len také nejaké nekombinovateľné sa mi zdalo.

Ano, často skúšam nové veci. Lenže raz, dva a potom zabudnem. Aj keď to bolo dobré. Čo sa mi veľmi osvečilo - ak to bolo dobré, odfotiť a rovno sem dať recept. Mám to tu po ruke. Ale často sa mi ani len fotiť nechce. A to je potom horšie.

Dočítala som práve knihu CUkráreň v Paríži. A teda, tam sa spomínalo zákuskov. Aj som už googlila. Jakživ som nepočula o zákusku Opitá mníška. Iba ak Izidor. A fakt som našla recept. Vodka tam tuším ide. Aj mám chuť kopec toho vyskpšať, aj ma drží predstave, že kto to bude jesť? Respektíve udržať sa iba pri koštovke.

Mi o tých koštovkách hovor. Skúšala som zákusok. Mne chutil. Chlapovi sa korpus nepozdával (stačil kúsok, viac nebude). Starší také neľúbi sa rozhodol. A mladší ide rysovačku.

Takže po 5 dňoch šla 1/3 plechu v kôš. Ešteže to bol maličký plech.

Takže tak.

A čo varíš? Úsmev

dnes bravčové platky na sušených hubách a ryžu, zajtra špenátové halušky, v piatok obyčajné špagety= iba paradajková omáčka, žiadne mäso a cez víkend segedín. K tomu vždy nejaké polievky, čo najdem v chladničke podľa toho

Segedín sa mi páči. Som inšpirovaná. TlieskamTlieskamTlieskam

A majú aj kare v akcií v obchodoch 2. Hambím sa

asi sa pri segedíne moc nedržím tradičného receptu - dávam tam morčacie stehno. A hlavne kapustu skoro surovú, v podstate ju moc nedusím. A tak si nahováram, že to možno nie je také kalorické ÚsmevÚsmev Aj ked tam asi najhoršia je smotana na záver :)

Segedín je v pohode. Pohroma je tá knedľa k tomu a ten kolotoč - zostala knedľa? pridám segedín - ešte mi knedľa chýba zas - .... a pokračujeme do vyprázdnenia hrnca alebo stavu "prežrala som sa" Chichocem sa

Joj mamkin zošit s receptami. SrdceNa sviatky sa držím klasiky, ktorú nikdy nespravím rovnako. Už len orechová roláda s kakaovým krémom poskytuje toľko možností, že zaručene nebude, nie je nikdy rovnaká.

Keďže pečenie koláčkov bolo a je tak trochu mojou pracovnou náplňou, často zaznela otázka, či nemôžem upiecť dvakrát rovnaký koláč. Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlaheAle momentálne, zväčša pre Tinku točím klasickú bábovku v rôznych verziach, čitaj na plechu, väčšom, menšom, keď sa mi nechce vymazovať formu, alebo lenivú ženu tiež malý, alebo veľký plech. 

Moja receptová kniha je tu na NM. Tiež nie raz sa mi stane, bože veď ja som ja také varila, úplne som na to zabudla. Ono to bude skôr tým, že keď sa Tinke potvrdila histaminova, mne lepok a teraz mlieko a ešte mi vadí ocot, droždie, asi paradajky, čokoláda, ovocie niektoré .., prešla ma chuť úplne aj na varenie a pečenie. A to tej na varenie, bolo aj pretým dosť málo.

No veď to, mama keď pečie, tak je to vždy rovnaké. A ja keď pečiem, furt je to niečo iné. Ešte aj tá polievka chutí vždy trochu inak

Sezónne recepty

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok