Na bylinkách

Raz tak pred dvomi rokmi som sa vybrala do blízkej prírody na bylinky, reku, nebudem stále kupovať alebo žobrať od mamy, nazbieram si niečo aj sama. Vzala som so sebou aj dcéru. Slniečko svietilo, nádherný deň, potôčik žblnkotal, a zrejme sme neboli jediné výletníčky. Ako sme tak chodili po lúkach, stále sme v tráve niekoho vyrušili - asi viete, pri čom. Dcéra to už nemohla vydržať a prosila ma, aby sme radšej išli domov. A aké poučenie pre mňa z toho vyplynulo? Na Suchý vrch sa chodí súložiť, iba ja blbaňa blbá som sa tam vybrala na bylinky...no, blondína. A v tejto súvislosti mi ešte napadá jeden rozhovor o sexe, nechtiac vypočutý z vedľajšej kancelárie, kde sedával môj šéf. Prišla za ním jeho neter, a zároveň aj ekonómka a s úsmevom sa ho pýtala, s kýmže to bol včera v meste, či zasa nejaká nová, čo ju zbalil...Ako áno, ako nie, došlo na také, že on by si to rozdal aj v prírode bez problémov (a to mal už cez 50, človek by povedal, že taký chlap má rád už pohodlie), a tak sa vyjadril, že tak by dáku mladú do tej trávy zvalil... Nato neter podotkla, že snáď by jej dal aspoň nejakú deku na zem..."Načo deku," ozval sa jeho hrubý hlas, "keď ju pichá do zadku, lepšie priráža..."