Celkom nedávno som si to vlastne začala uvedomovať.
Ako pekne nás tie maminky vychovali.
Poprosiť.
Poďakovať.
I odpovedať - nie je zač.
A že občas veru zač poďakovať je!
U nás sa stalo to "Nie je zač" proste slovným spojením, frázou, akousi poloautomatickou odpoveďou na poďakovanie. Akoby to bola samozrejmosť, že ak niečo darujeme/ pomôžeme/ spravíme ... proste že to za čo nám poďakujú ohodnotíme "nie je zač". A tým - aspoň v poslednej dobe - ja mám dojem, že ten svoj čin / úsilie akosi znehodnocujeme, či podhodnocujeme.
A tak som začala používať "rado sa stalo". Lebo to je také môjmu srdcu bližšie. Teda ak sa jedná o niečo, z čoho tú radosť teda v skutočnosti mám 
.
Keď tú radosť nemám, tak poviem "prosím" 
.
Nedávno som dostala dar. Veľmi, skutočne veľmi sa mi páči. Ani som nevedela ako poďakovať. A dostala som odpoveď - "však aj máš za čo" 
... a ja viem, že to tak JE! Vôbec mi to neprišlo tak nejak ako vyhodenie na oči, alebo niečo také. Ja viem, že ten človek si s tým darom dal prácu. Koľko ho to stálo úsilia. Viem, že ten dar dal úprimne a mohol s ním naložiť inak. A vtedy som dostala druhý dar - " však máš za čo" - lebo vtedy som si uvedomila, že netreba svoju prácu podhodnocovať. Hlavne nie medzi priateľmi.
... a záverom?
Na ďakujem existuje mnoho odpovedí.
Treba sa asi skôr ako otvoríme pusu zamyslieť, čo odpovieme. Použiť empatiu je určite na mieste. Ale - ja si asi viac budem ceniť úprimné "máš za čo" ako falošnú skromnosť, že nie je zač.
Oooo ... ja som ten dar teda úprimne z celého srdca prijala. Ja ti nejak začínam tie dary vedieť prijímať. Na druhej strane, začínam dostávať dary, ktoré sú pre mňa fakt darmi a túžim po nich. Niekto tam hore ma má rád 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Niekedy je fakt dobré nechať veci plynúť. Len príjmať, to čo príde. Hore je to dobre vymyslené. Len my dosť často do toho chceme zasahovať... A potom treba naprávať ....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
"Rado sa stalo", aj mne celkom pasuje. ;)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vieš že to "ďakujem" a "nie je zač" vnímam úplne inak?
Neďakujem za darček.Ďakujem za chuť, čas, za to celé okolo neho ale nie za tú vec.Tú konkrétnu vec mi niekto chcel dať.Urobil to preto, lebo mi to chcel dať on.Ja ďakujem za jeho vôľu.
Tak isto odpoviem, nie je zač, pretože tak ako ja vnímam to "ďakujem", tak to beriem aj od seba - nie je zač - nemáš mi prečo ďakovať za moju chuť obdarovať ťa.Keby som išla do krajností - poďakuj sebe, že si taký človek, že ja mám chuť/potrebu ťa obdarovať...
Neviem ako to vysvetliť aby to bolo pochopené
Ďakujem za pocity, ktoré boli vo mne vyvolané.Nie je zač - som moc rada že som v tebe fajn pocit vyvolala a preto, nie je zač.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ukázala si mi nový uhol pohľadu na totok.
Ďakujem. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Super slová. Fakt. Netreba sa podceňovať.
A treba vedieť ten dar aj prijať. Úprimne.