O odpúšťaní

Neviem, patrí odpúšťanie ešte do nášho sveta? Vieme druhým odpustiť? Dokážeme naozaj zabudnúť na to, čím sa proti nám previnili? Vieme to pustiť z hlavy? Alebo to nejde? Chceme za každú cenu dosiahnuť spravodlivosť. Teda spravodlivosť podľa nás. Nech to stojí, čo to stojí. Bijeme sa za svoju pravdu. A niekedy zabúdame, že pravda nemusí byť iba jedna.

Čítala som tento týždeň debatu o vrátení daru. Konkrétne peňažného daru, ktorý bol poslaný ťažko chorým deťom. Lebo vraj je ten dar zneužívaný a platia sa aj iné veci z neho. A vlastne, liek zaplatil štát, tak oni už vraj peniaze nepotrebujú. Tak vrátiť. Vraj nejde o veľkú sumu, ale o princíp. A hnevanie sa na celý svet. 

Je to možno zvláštne, ale odpustenie pomôže najviac tomu, čo odpúšťa. Mnohokrát ten "vinník" o tom ani nevie, že sa mal previniť. To len v našej hlave sa to stále  točí. Snujeme plány pomsty, ignorovania toho druhého.

A hlavne, vieme odpustiť sami sebe??? Previnenia, ktoré si nosíme so sebou celý život. Voči najbližším. Vieme povedať prepáč? A nielen povedať, ale aj žiť podľa toho, že sme odpustili?

Komentáre

Ťažká téma, lebo občas môžeš na vedomej úrovni odpustiť a neriešiť, ale podvedomie si robí svoje..., ale zas poniektorí sa tej zlosti na niekoho, všetkých držia ... Hnev a zlosť nie sú dobrými spoločníkmi, vtedy človek ubližuje ozaj hlavne sám sebe.

A keď vieš odpustiť všetkým, len sebe nie ....., pocity viny ..., tiež nedobre

A dnešná doba, akosi prináša veľa zloby, a to vrátenie daru mi príde choré ...

ano, presne, niekto sa tej zlosti drží. Ja tomu hovorím, že furt potrebuje triedneho nepriateľa.

Občas mi to príde ako taká naša typická črta. Mesto sa hnevá (pohrdlivo vyjadruje) o vidieku, vidiek o meste. Dedina bojuje proti susednej dedine, horný koniec proti dolnému koncu, sused proti susedovi......

hovoríme im aj "samonasieracie typy"...alebo počkáme "kým sa dotyčnému voda v zadku ustáli"...

ale vážne.

a sa viem na pár hodím zduť,hnevať..potom to opadne a s dotyčným viem komunikovať akože sa nič nestalo-ten to občas nechápe asi že sa pchám do zadku?!ja sa jednoducho neviem hnevať tak,že sa nezdravím,tváriť sa že nepoznám a pod.

pretože a to ma občas zamrzí ,že čo na srdci to na jazyku-no diplomacia nie je moja silná stránka.a to nie každý vie prijať-hlavne ženský rod..a to som si potom pekne vyžrala!

ale záleží čo a ako bolo povedané-sú veci ktoré ostanú v duši-nie nezožieram sa tým! našťastie pre môj pokoj.Deti aj kamarátky mi neraz povedali,že som mäkká-ale to by som predsa škodila sama sebe!no niekedy to nechápu...

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok