O sedacích svaloch

Úžasne sa mi čul hodila kategória "My, skoro dokonalé", ako to tak píšem. Po prvý krát, kedy neváham, čo tam vlastne patrí.

Jedným z posledných trendov internetu je fotenie zadkov. Neni som si celkom úplne istá, či tento fenomén začali Kardashianky a Nicki Minaj (aj vám sa to meno zamieňa za príznačné "míňaj!" ), alebo to boli tie "follow me" foto, kde máte záber na devu s rukou vytočenou dozadu s pocit, ktorý vám ponúka myšlienka "poď, vezmem ťa tam za ručičku". V obmenenom prípade vidíte aj ruku fotografa, čo tú dievčenskú ruku drží.

Potom prišli iné fotky - "výhľadové". Niekedy fakt neviem, na čo sa má akože človek kukať. Napr. končiare hôr, deva s víťazoslávne zdvihnutými rukami nad hlavu. A vy vidíte len chrbát a vlasy. Obmena fotiek (teda jako to fakt chce občas dávku aspoň otužilosti) je sporo odetá - čítaj bez vrchnej časti odevu. Odvážne tie dievčence sú. Fakt.

A tie menej odvážne teda začali fotiť aspoň fotky oblečené. Horšie je, že sa s nimi roztrhlo vrece a bez nejakej súdnosti má asi už každá instagramerka fotku svojho vlastného zadku - tu sa pozerá na kopce, tam na vinohrad, západ slnka, rieka, kamienky, mačka, pes, kultúrna pamiatka.

Pravdu povediac, odfotiť človeka "od chrbta" je jednoduchšie, ako zachytiť ako taký výraz tváre, s ktorým je aj fotený spokojný , netvári sa "na blbečka", nemrká. A tak sa ani nečudujem, že sa prikladá taký veľký význam zadkom. Už tá spomínaná Kardashianka x rokov dozadu vymýšľala cviky extra na zadok. Ja som asi 100 rokov zaspala, lebo "za mojich mladých čias", sme chceli mať tú "riť" malú. Teraz ju netreba mať malú, treba ju mať pekne tvarovanú a pevnú. A tak počas blackoutu a zatvorených fitiek sa to len tak hemžilo internetom domácimi videjkami na cvičenie, kde prekvapivo sa cvičilo brucho, nohy ale hlavne ZADOK.

Ale tak existujú ešte aj ženy pohodlné. Alebo také, čo cvičiť hodiny zadok nohy nemajú kedy. A tu nastupuje iné odvetvie. Nemyslím tým plastiku zadku, silikónové výplne, stačí si kúpiť push up naň. Ako som sa 10 rokov dozadu uchechtávala na gelových vankúšikoch, čo sa nalepia na zadok, aby vyplnili to, čo nepoužívaním, či vekom spľaslo, tak celkom reálne som sa zamyslela, ako strih nohavíc vie urobiť docela dobre svoje. A tak máme nielen push up podprsenky, ale už aj rifle, elasťáky a nohavice. Čo si budeme hovoriť - neodolala som. Jedny som zo zvedavosti ( a v márnivej nádeji ) si kúpila. Súčasne som si objednala ešte aj jedny obyčajného strihu. Tak som sa narvala do jedných, kukám ... hmmmm. Dala som druhé ... hmmmm. Nejak som rozdiel nevidela. Prirovnávala som, porovnávala , primeriavala jedny nohavice k druhým, dokonca urobila fotodokumentáciu, aby som tú since fiction mala zdokumentovanú a či investícia do tohoto kúska oblečenia sa vyplatila. Čo budem vravieť - fotila som si zadok jak puberťáčka (docela kumšt), lebo moji chlapi na otázku, či je v tom rozdiel len oči prevrátili a veľavravne si zaťukali na čelo. Záver je taký, ak by ste chceli investovať do takéhoto kúsku šatníka, že pred kúpou si to poriadne vyskúšajte. A tak prinajhoršom budete mať nové obyčajné džíny ako ja .

A ja si idem dať zopár drepov. A ešte výpady a mŕtve ťahy.

Lebo mať poriadny základ, je pri sedavom zamestnaní velice dôležité.