Potrebujeme návyky?

Áno, hovorím rovno. Ja pre svoj život návyky potrebujem. Vďaka nim mám pocit, že svet sa točí tak, ako sa má. Viem, niekto sa môže cítiť ako zošnurovaný. Ja naopak. Mám pocit, že práve návyky mi dávajú slobodu. Nemusím na to myslieť. Viem, že niektoré veci robím automaticky. Urobím a mám pokoj. Dokonca by som pár nových návykov aj pridala. Aj to skúšam. Stále. Ale neviem prečo, niektoré návyky sa mi nedokážu dostať pod kožu. Teda vlastne viem, čo hovorí teória. Aby sa návyk stal návykom, aby sme prešli do autopilota, treba danú činnosť opakovať aspoň 60 dní a vždy v rovnakom čase. Napríklad také umývanie zubov. Mama dohliadala, aby sme si tie zuby umývali ráno a večer. Nie len tak, že povedala, umývaj si zuby 2x denne. Pridala tomu rovnaký čas. Ráno a večer. A dnes ideme fakt automaticky. Nerozmýšľame, či sme si už zuby umyli, koľkokrát sme si ich dnes umyli. Proste ráno a večer.

Podobne krásny návyk je ustielanie postele. Proste vyleziem, upravím. Nedržím v hlave. A jak je večer super prísť do upraveného.

Pár rokov dozadu som pridala jeden veľmi príjemný návyk. S mojimi kamarátkami sa stretáme vždy prvú stredu v mesiaci ráno na kávu. Ani by som nebola povedala, jak to je super. Jasne, medzi tým si aj zavoláme, pošleme mail. Ale to osobné stretnutie je iné. Práve cez koronu som prišla na to, ako mi to chýba. A tým, že to je pravidelné, tak sa vlastne dopredu aj teším, pripravujem si, čo by som rada prebrať.... Nemusíme rozmýšľať, kto koho a kedy. Je to dané.

Viem, že je kopec návykov, ktoré teda nie sú vždy osožné. (Ale jak sú príjemné) Každý máme niečo vo svojej tajnej komnate.

Ale je ešte kopec návykov, ktoré by som doplnila do môjho života. Napríklad obdivujem ľudí, ktorí sa napríklad 15 minút denne venujú nejakému štúdiu - napríklad jazykov.  15 minút ale fakt každý deň. To je môj nedostižný cieľ. Alebo 15 minút denne cvičenia.

Komentáre

Som si povedala, že asi ani návyky nemám Veľký úsmev. Ale tým, že si napísala,že veci sú to samozrejmé, že ich ani nevnímam, tak pridávam:

1/ ako prvé ráno v kuchyni si dám variť šálku čaju

2/ ako druhé hrniec s vodou na čaj pre zvyšok rodiny

3/ posteľ si ustielam pred odchodom zo spálne - výdem z kúpeľne a oči mi padnú rovno na ňu a už natriasam paplón

4/ cvičím 3* týždenne - sila to bola keď bol zákaz vychádzania zavreté fitká ... ale všetko sa dá

5/ ráno cez víkend venčím Zet - začasu, kým zvyšok ešte spí. Je úžasné ako pes vníma deň, týždeň. Presne netrpezlivo chodí, kedy už vyrazíme. Inak - ona má tiež návyk - behá s pískacou hračkou a oznamuje, že sa teší na vychádzku. Tesne pred ňou ju vymení za manželovú papuču s ktorou rýchlo bojuje, potom zhlce to, čo má v miske a už trielime preč.

6/ A ešte máme návyk, že večer hodíme reč s puberťákmi - tak nenásilne sami dojdú, že čo je jesť a je z toho rozhovor "čo deň dal" Úsmev

a čo tvoje skoré vstávanie? To nie je návyk?

No vidíš! Ďalšia vec, ktorú beriem automaticky ako dýchanie. A keby som si to chcela rozmyslieť, ono sa už tvorček nájde, čo je o 4,30 nešťastný, že ešte vylihujem. Váľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlahe

Inak, celé ráno je u mňa rituálne. Málokedy porušujem niečo. Vstať - čaj - umyť riad, čo sa mi tam v noci navŕšil - navariť - niečo zjesť alebo si aspoň zbaliť sebou - zuby, sprcha, OLEJÍKY (!!!), domaľuvať, obliecť - posteľ a het z chalupy. V podstate je to denne to isté, teda tie víkendy sú trochu voľnejšie, obed sa zvyčajne varí, kým sa venčíme, alebo to odložím na neskôr a vtedy nohy vyložené a pijem kávu a užívam si ticho.

Inak - olejčeky - k tomu som sa dostala vlastne vďaka NM. A stali sa rituálom.

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok