Ahojte dievcata,
pisem znova raz cez slzy. Dnes som si urobila tehu test a je pozitivny. Nic vynimocne keby to nebolo neplanovane. Ja tridsatrocna zivotom dost poucena som sa zas raz takto sekla. Po dvoch rokoch bez partnera prisiel muz s ktorym mi bolo dost fajn na to aby doslo k..., no ved viete. A tri tyzdne na to clovek zisti ze to neostalo bez nasledkov. Mam chut si jednu strelit. No co uz na zajtra som objednana na gyndu a musim to riesit. Ach jo. Je mi z toho nanic. 
alla..musis byt fakt silna, ze tuto situaciu zvladas...
K psychickemu tyraniu tvojho manzela, teba a malej a este asi pocitu, aka je ona chytra 
Ok takze precitala som si vsetky vase nazory a nestiham odpovedat kazdej zvlat tak to skusim zhrnut. Dnes sme boli u gynekologa. Obaja. Pred tym sme si zasli na kavu a vecer sme sa zhovarali telefonicky. Obom nam vychadza jedine riesenie. Dieta nechce on - aspon nie teraz podla jeho slov. A ja ho tiez nezvladnem sama teda nechcem. Preberali sme aj moznost donosenia dietatka. Tam bolo velmi vela proti velmi malo za. Na to sme sli po verdikt lekara a sok! Verdikt nebol. Kedze inkriminovany nechraneny styk sa konal 2.5. USG vysetrenie mozne tehotenstvo odhali najskor 25.5. Takze mi zobrali krv a zajtra budem na istom ci ano alebo nie. Napriek tomu vsak budeme musiet cakat az do 25.5. ked sa bude dat tehotenstvo potvrdit aj USG vysetrenim a az potom je mozne ist na interupciu. Mame tyzden cas. Ale nemyslim si ze ten tyzden zmeni nase rozhodnutie-a ked hovorim nase myslim nase. Ano moj priatel je pri mne a chce mi pomoct. V ramci jeho moznosti a schopnosti. Takze tolko.
K mojej nezodpovednosti nad ochranou pred tehotenstvom mozem povedat jedine ze som vinna. A ze som si toho vedoma. No neriadim sa len rozumom aj moje srdce vravi ze dieta nie.
Mikve.. moja polovicka hovori, ze "zodpovednost" nie je to dieta mat, ale dokazat sa spravne rozhodnut pre tie za a proti.. je to dost drsne, ale v podstate je v tom povedane vsetko, ze velmi vela ludi si mysli, ze tym, ze si dieta nechaju sa "zodpovedne rozhodli" aj ked potom sa mozno "nezodpovedne staraju"
s týmto fakt súhlasím... hlavne s poslednou vetou 
Tiez sa nechcem nezodpovedne starat, ako pises, viem co ma stoji usila aby moji sarkani netrpeli otcovou absenciou, aby mali aspon v priemere to co ostatne deti a o 24 hodinovej starostlivost ani nehovoriac. Moj lekar ma od mojho rozhodnutia ani neskusil odhovorit. A to ani nepozna pozadie. Vie len to ze to obaja povazujeme za nase zlyhanie a chybu.
Vies okolo tejto temy je tolko moralnych aspektov, ze sa necudujem ze sa niekto na mna hneva, no ja nemozem inak. A je to pre mna lekcia do buducnosti.
Je to hakliva tema, ale myslim si, ze je to nakoniec len a len na rozhodnuti zeny cela ta vaha toho, co nakoniec urobi.. My sme s mojim partnerom o tejto teme velmi vela diskutovali vzhladom na par okolnosti okolo nas, debata to nie je nikdy lahka ani ak sa nejedna o teba samu, takze si neviem ani len predstavit ako sa citi zena, co vie, ze niektore veci by nezvladla ale vie aj to, ze by mala.. Rozhodnutie bude, vzdy bolo a ostane len a len na tej zene.. Mikve akokolvek sa rozhodnes, slub si len to, ze akekolvek bude rozhodnutie, budes o nom presvedcena hlavne TY a nebudes sa k nemu viac vracat..
Eifi, ja tom rozhodnuta som. V podstate som sem nepisala preto aby mi to niekto "odsuhlasil" alebo "odhovaral". Jednoducho som bola v soku, ze som nieco take dopustila a chcela som sa vyrozpravat. Napriek tomu mi vasa podpora dobre padne a samozrejme aj partnerova. Ci sa k tomu nebudem vracat dnes zodpovedne povedat nebudem vediet. Ktovie ako to na mna bude posobit s odtupom casu. No toto rozhodnutie ide zo srdca anie z hlavy aj preto nemam tolko logickych odovodneni kolko by som mohla mat. Jednoducho to takto citim.
mikve, aj ked on dieťa tiež nechce, je fajn, že stojí pri tebe, že nie si na to sama. ako som už písala, želám ti veľa sily. Hlavne aby si to ty vo svojom vnútri zvládla. 
mikve aj ja ti drzim palce, nech uz to dopadne akokolkvek. viem, ze je pre ,,cakatelku,, tazke pochopit take rozhodnutie, ale ty si zrela zena a dve deti si vychovala sama, hoci na vychovu by mali byt dvaja. Ty si to zvladla. Tak je len na tebe, ako sa rozhodnes. A neber na seba vinu, ze styk bol nechraneny. Ved v dnesnej dobe si ma aj muz dat pozor. Je vela moznosti, preco by si mala len zena davat poroz aby neotehotnela. Ale chvalihodne je, ze tvoj partner stoji pri tebe aj v tejto tazkej situacii. Rozhodli ste sa podla situacie zozvazne a spravne. Ber to tak. Viem, ze vycitky pridu, ale vzdy si povedz, ze by si bola na dieta /deti/ sama, financna situacia je v dnesnej dobe zlozita a nechces predsa aby tvoje dieta trpelo nedostatkom niecoho, co nevyhnutne potrebuje. Drzim ti palce. Veeeelmi
Danulka dakujem ti.....
Ahoj.Ajo ti je?Ako si to včera doma zvládla?A čo s nezáväzným vzťahom?Ostanete spolu?A mama?Uhrala si to?Ešte stále som nemohla čítať komentáre,zas len tak narýchlo som tu na skok,dnes šibnutý deň
Len sa snaž nebyť nervozna a rob tak,ako to cítiš.
Ahoj Adka....no dnes mi je lepsie. Vcera som nakoniec sla s kamoskou von a vratila som sa o pol jedenastej vecer ked uz domaci spinkali. Pred mamou som to uhrala celkom dobre, nemam pocit ze si nieco vsimla. Rano sa mi zle vstavalo, ale inak sa da. Vies po dnesnom vysetreni v sebe zivim, zrejme neopodstatnenu nadej ze ten test mohol aj klamat. Lekar povedal ze nie su 100 percentne. Tak mi zobral krv ze to je najistejsi sposob. Co so vztahom tak to budem riesit az ked budeme mat toto za sebou, ale musim mu uznat ze pri mne stoji. To ocenujem.
Tak ti prajem,nech to tak aj ostane.Uvidíš výsledky z krvy a nestresuj sa.Máš v ňom oporu,to je dosť podstatné.Zvládnete to.Držím vám veľmi palce.Som ani spať nemohla
tak som na to myslela.
joj si zlata....tak ja som sa potom vyspala aj za teba, ma to tak zmohlo ze som spala ako zabita, zato dnes zvraciam cely den...ufffff
zlatá 
lem uši mám strieborné.Však to dospím. nejak som to až príliš precítila
Iste ved mne to tiez nie je jedno, som hrozne unavena z toho napatia....dnes z nervozity zaludocne problemy ..no nech uz aspon viem na com som...ale cakat do 25-teho to som fakt necakala ze to bude nutne.
...mikve..do 25-teho? to v ktorej nemocnici si bola preboha? Ved to vyšetrenie v labáku trvá asi nech neklamem 30minut+- 10minut!!!! Ja som čakala pred labakom, ked som potrebovala vedieť výsledok! To je asi len na tvojej doktorke...Nechcem ti nič hovoriť, ale ked si rozhodnutá na zákrok, čo asi si...tak sa priprav na to, že ak Ti oznámia 25-teho pozitívny výsledok, že vypíšete žiadosť, potom musíš absolvovať interne predoperačne, ktoré Ti musí urobiť internista na základe odberov krvi, ktoré Ti musí spraviť obvodná lekarka...V Blave sa na internistu čaká tak 2-3týždne...potom s tými výsledkami musíš utekať na anesteziologickú ambulanciu, či ťa môžu uspať...a ked to všetko máš, tak sa objednať na príslušnej gynekologií, aby Ti dali najbližší volný termín...
Dúfam, že si obrnená trpezlivosťou, volnými dňami v robote...Ak nemáš známosti, tak je to na kýbel hovien v tomto zdravotníctve ...Moc Ti držím palce...Ale možno u Vás to tak nieje...
Nie vysledok bude uz zajtra, ale cakat do 25-teho vraj musime preto ze vtedy najskor to bude moct potvrdit USG vysetrenim, ze ci sa jedna o plod v maternici alebo mimomaternicove...vraj stat sa moze cokolvek. A ze az potom mozem ist do nemocnice....tak neviem. Ale ci je to pozitivne alebo nie budem vediet zajtra
Ale,to nebolo myslené v zlom.Len som sa do toho vžila,pretože sme na tom podobne a asi som príliš empatická,ja sa zvyknem trápiť aj keď počujem o nejakej havárii a tak,no a my máme asi dosť spoločné a beriem ťa ako kamošku,tak preto.Dúfam,že do toho 25.teho to rýchlo zbehne,aby si to mala čím skôr za sebou.Si silná žienka
...hlavu hore...dobre bude to dáš, ako sa hovorí u nás v rodine...ked máme niečo ťažké pred sebou...
mikve a potom to mame povieš?mala som pocit,že jej to nechceš povedať.mne predoperačné urobili za jeden deň v nemocnici,v ktorej ma aj operovali,nie u obvodného.ale mala som známu sestričku.Ked sa chce,tak sa dá.ale ja som z Košíc,nemusela som čakať ani na objednanie u lekára,rovno som prešla a povedala,že v pond.ma operujú.nebol problém.a na výsledky z krvi som čakala 2 hodiny.
Nie Glloria asi jej to ani potom nepoviem. Co sa tyka interupcie vobec neviem ako to bude prebieat ani kde mi budu robit predoperacne myslim ze lekar mi vsetko vysvetli az zajtra.
Glloria kedze ta zaujimalo ci to potom mame poviem teraz uz viem ze po tom nie. Urobila som to pred desiatimi minutami. Jej reakciu tu opisovat nebudem pretoze toto nie je stranka v hodna na vulgarizmy.
Aifelovka, napísala si to aj za mňa. Definitívne rozhodnutie je na svete a netreba ho riešiť ďalej a vracať sa k nemu.
prečo mám chuť napísať že ste zosnovali perfektný plán na zabitie malého kurečavého dievčatka s krásne veľkými očkami a zvedavými otázkami. Prečo ?
a co ked masoveho vraha? vidis, rovnako blba otazka ako ta tvoja.
ja som pred tyzdnom, ked mi meskali kramy, bola v rovnakej situacii ako mikve. az na to, ze moja rodina by dalsie dieta zvladla, ale moje zdravie uz horsie, bol by to dost velky risk. viem, ze by som mozno nakoniec musela babatko dat prec (ak by som si nepostavila hlavu a neskusila to risknut), ale vyrovnat sa s tym by som nedokazala. tiez by som si buchala hlavu, ze som krava, ze som nedala pozor, nieco prehliadla, nevsimla. nakoniec som kramy dostala, dost silne, takze sa mozem domyslat, ze asi aj nieco bolo, ale padol mi obrovsky balvan zo srdca. niekto rozhodol za mna a v moj prospech.
takze mikve chapem. ma to tazke, urcite tusi, do coho ide a nezavidim jej to. tie myslienky su same o sebe priserne. nieto, aby som ju zato sudila.
nesud aby si nebola sudena.... zivot je kruty..davno to vieme..
maka, ty jakú konšpiračnú teóriu si vymyslela? wau 
ty si určite povolaním detektív, ešte si dokonca určila aj pohlavie a výzor dieťatka, si dobrá
Pretoze nevies ze odjakziva som tuzila po dcere a ze ma tato myslienka prenasleduje od otvrenia tehu testu
Maka
zbožňujem podobné komentáre.... Máš deti ? A ak áno vychovávala si ich niekedy ako slobodná matka ?
Škoda rečí....
maka ma podla mojich, dufam presnych informacii dve deti a obe postihnute!! ak sa mylim opravte ma
Natinka vďaka za predstavenie mojej osoby ale chcem ťa doplniť. Som vydatá, mám tri deti z ktorých sú dve hendikepované. Som 9 rokov doma a mením plienky a pod. A možno si preto viac vážim život a zdravie lebo viem ako ľahko sa dá o to prísť. Zo synových prvých troch rokov sme strávili takmer rok v štyroch nemocniciach na Slovensku. Potom som vzdala hľadanie diagnózy lebo ak nenašli nič za jeden rok tak nevedia čo liečiť, ale tým vás nechcem zaťažovať.
Do diskusie na túto tému som sa zapojila po niekoľkých dňoch čítania všetkých príspevkov pre Mikvu, a mám pocit, že nedokážem pochopiť postoje niektorých dievčat. Ale ani oni moje. Nikto sa nevie vžiť do pocitov toho druhého na 100 % ale preto sa tu nemusíme urážať o "hádzať kameňom".
Neviem ako som ťa urazila. Je mi ľúto, že je to u vás tak ako to je. Ja sama som bola slobodnou matkou a preto viem, aké to je. Viem, že nie je ľahké byť slobodnou mamou, osobne mám len jedno dieťa, chvala Bohu zdravé, aj rodičia mi pomáhali. No aj tak, keby sa to malo niekedy zopakovať a ja by som zostala sama s Matejom a ešte tehotná, urobila by som to čo Mikve. Porodiť dieťa nie je problém. Ale venovať mu čas a lásku, a vysvetlovať mu, kde je jeho otec a prečo nie sme rodina - je o niečom inom. Trpí nie len matka, ale aj dieťa.
Je ľahšie odsúdiť, ako pochopiť. Až ma zamrazilo, keď som si prečítala slová, čo napísala Maka. Veď Mikve s tým bude žiť celý život, nech sa rozhodne tak alebo tak. A ani jedna z nás by s ňou nemenila. Držím jej palce a prajem veľa síl.
Ahoj,dnes to bude asi ťažké pre teba.Len to vydrž.Aj to napätie povolí,hádam...No,tak sa drž,dievča,bude to už len lepšie podľa mňa,keď dnes budeš na isto vedieť tie výsledky z krvy.Držím palce a prajem pevné nervy.
Tak dievcata vysledky z krvi hovoria jasnou recou-som tehotna 18 dni...fasa ze viem datum pocatia. To co sa vo mne teraz deje nedoprajem ziadnej z vas. Nedokazem nic rozumne napisat. Len som Vam to chcela napisat,
viem ako sa citis..velmi dobre to viem..
mikve drz sa...nejak to uz len prekonaas...
drž sa dievča
Tiež poznám ten pocit, no ja som sa kedysi rozhodla inak, ako zamýšlaš ty a pritom všetko a všetci hrali proti mne. Neľutujem.
Mikve, myslím na teba a prajem ti veľa síl, lebo to teraz potrebuješ asi najviac.
Ja iba na okraj, čo keby si ho vynosila a dala na adopciu, myslím, že len ty sama by si mu vybrala tých pravých rodičov, to nepripadá asi do úvahy? Ale nedalo mi , aby som to nedala na papier.
Gitka, tych moznych scenarov je vela....co myslis preco uvazujem nad interupciou? Zo srandy? Pretoze je to pre mna tak uzasne jednoduche? Nie ak by som dieta donosila nedala by som ho nikomu ale by som si ho nechala a trapili by sme sa vsetci.
Ach jaj Gitka... A ty by si dokázala riešiť takúto situáci tým spôsobom ako si napísala ??? Dieťa nie je šteňa
A pokiaľ ja viem, tak adopcia je u nás anonymná.
Mne sa zase toto zdá ľudskejšie riešenie. Adoptívni budú ľudia, ktorí dlho čakajú na dieťatko, veľmi po ňom túžia, absolvovali kopec byrokratických hovadín, aby sa k nejakému tvorčekovi dostali, sú v nejakom poradovníku na novorodencov; je tam veľká pravdepodobnosť, že mu dajú všetko, čo bude potrebovať vrátane lásky. Keď Mikve zvláda nechať si ho vysať z brucha, niečo, čo už proste vzniklo a čo nevidieť bude mať zárodky ručičiek, tak ako to, že nemá gule dať krásne živé dieťatko na adopciu?!?!?! S vedomím, že dieťa dostane to, čo mu ona dať nemôže a hlavne ŠANCU NA ŽIVOT (ktorú jej nikto neuprel...)a to je podľa nej dôvod, prečo je ochotná ísť na zákrok.
Konvalinka nemam gule ist na potrat, musim sa s tym bit. A to ze mne nikto pravo na zivot neuprel je asi tym ze ma moji rodicia planovali a mali na to vhodne podmienky. A dat si vysat s brucha zarodok ktory nema ani pol centimetra a darovat dieta ktore je donosene je sakra rozdiel ...aspon pre mna. Uz som si tym raz presla ked som jednoducho odmietla interupciu s tym ze musim dat pravo na zivot, dnes ma ten zivot 11 rokov. Pozrela som tvoj profil pises: Mam 23 dobreho muza a syna. Ja mam len synov. Nikdy som nemala dobreho muza. Po narodeni druheho syna sa spakoval s tym ze on mi to vravel ze ak to porodim on odide a odisiel. Na kom to cele asi ostalo. Ano ked som mala 23 aj ja som bola idealista, pre ktoreho bol zivot miestom ktore si tvorim ja. Ale dnes uz mam potrebnu davku realizmu v sebe a viem ze nechcem mat dieta ktore od prveho momentu vo mne citi ake bolo nechcene.
Konvalinka nie som typ ktory mykne plecom ze vsak nehoda ta pojdem na potrat. Pre mna je to tiez nieco o com som bola presvedcena ze to nepodstupim nikdy. No dnes uz nevladzem, som vycerpana z takehoto zivota. Mam co robit aby som si zabezpecila to co som porodila a nie je to lahke. Skus sa odstahovat sprav si este jedno dieta a zi len z materskej a potom mi povedz aky to je fasa pocit ze si dala zivot dalsiemu dietatu. Co na tom ze reve od hladu, ze nema co na seba a potom mi povedz aka si hrdinka. Chvala bohu uz druhy rok byvam s mamou a mam to o nieco jednoduchsie ale nie natolko aby som sa stala idealistkou.
nemusis sa obhajovat.... sprav ako citis...neobhajuj sa, je to tvoj zivot
Natinka, nie pred Konvalinkou pred sebou sa potrebujem obhajit.
nemusis, iba ty vies, co mas spravit a co nie. Vycitky budu ale postupne upadnu. Vies, bola som na to podobne, viem, ze sa to nema, ze to bolo zabitie, ale neviem si predstavit byt sama s tromi detmi. Jednoducho to nepripadalo do uvahy...myslis, ze si niekedy nepoviem, ze som mozno premarnila prilezitost mat vysnivanu dcerku? Obcas ano, ale zakonite viem, ze by som tie roky neprezila s tromi detmi!!!!...preto ti pisem, ze viem, co citis...a neboj bolest prejde a musis si to vysporiadat vo svojej dusi inak sa budes trapit...
Dakujem velmi vela pre mna znamenaju slova zien ktore vedia o com hovorim, ktore si presli niecim podobnym. Dakujem Natinka
nemas za co. Ja hovorim svoj nazor taky preto, lebo som si toto prezila. Nehovorim, ze som na seba pysna, to nie. Ale niekedy nas zivot dotlaci tam, kde sme nechceli..a nikto nemoze hovorit, ze sa mu to nikdy nestane...
Nežijem s otcom môjho dieťaťa a keď som si ho nechávala, bývala som v podnájme, chodila na vysokú školu, ledva som sa uživila a od rodičov som pomoc čakať nemohla (dočkala som sa jej, keď sa krpec narodil, ale to ešte len bolo nevhodné prostredie pre novorodenca) - to pre začiatok.
Mikve, sú aj iné možnosti. Pre mňa je aj zárodok dieťa. Hlavný rozdiel medzi týmito dvoma možnosťami, ktoré máš, je, že v mojej verzii dieťa prežije a bude viesť plnohodnotný život (snáď), tvoja verzia je preň konečná. Áno, chápem rozdiel medzi zárodkom a novorodencom. Že keď ho nevidíš, je to pre teba ľahšie zbaviť sa nepohodlnej veci. PRE TEBA.
Nemáte veľa času, iným riešením by možno bolo, že by sa potenciálny otec staral o dieťa sám a k vám by chodilo na návštevy, víkendy, dovolenky.
Myslím, že je minimum žien, ktoré idú na zákrok len tak. Každá v sebe musí s niečím bojovať - to je jasné.
cicka vzdala by si sa svojho dietata? Vynosila, citila kopance, hladkala brusko a potom cely zivot zila stym, ze ho nevidis, nevies objat, nevies ako sa ma...ci je o neho dobre postarane???
JA TEDA NIE!!!
Naty, teoreticky to mám takto premyslené Keby som sa v budúcnosti dostala do takejto situácie. Práve preto, že tu nejde iba o mňa. A že mne pukne srdce - na to som mala myslieť skôr. Bodka.
Pripúšťam, že prax nie je vždy zhodná s teóriou. Ale som rada Ammalkinmu príspevku, pretože možno práve toto som potrebovala počuť, keď som sa dozvedela, že som tehotná a bolo by pre mňa všetko ľahšie.
A ešte k zárodku - videla som dokumenty o potratoch a nie je to žiadne semienko - je to malý tvorček a celý zákrok je vykonaný obzvlášť brutálnym spôsobom... No nič, ja vzdialene a v oveľa miernejšej forme súhlasim aj s kampaňou Tutkovej... Hnevám sa na seba, že som kedysi mohla uvažovať aj nad takouto neľudskou možnosťou. Keď vidím teraz práve spiaceho anjelika, ktorý tu nemusel byť. A prečo? Lebo som bola SEBECKÁ ŤAVA.
opytam sa ta takto, kedze pises, ze mala tomu predchadzat a mysliet na to, ze sa to moze stat...sme ludia hej...ty si sa nikdy nechytila natreteho plotu napriek tomu, ze tam bol napis - pozor natrete...!!
hm??? ja hej!!!
Vziať do rúk zodpovednosť pre mňa nerovná sa interupcia (zlikvidovanie problému - žiaľ nie metaforicky, ale naozaj).
Nie som dobrá vzorka. Ja by som už teraz chcela poskytnúť domov niekoľkým detičkám - a vôbec by som nerozlišovala či sú moje, či nie. A tri deti sa mi zdá skôr málo ako veľa 
Ale málokto to takto pociťuje, takže ja vnímam veci inak.
Súhlasím s Makou tam dole.
A keďže sa tam Mikve vyjadrila, že to nie je o peniazoch a materiálnom zabezpečení, tak potom neviem, o čom to je, takže sa už zdržujem komentárov.
Hm, ono je ľahšie ho vyškrabať ako ho nechať žiť.
Ano keby som cakala prve tiez by mi to bolo jedno...ale ja cakam tretie dieta moja mila. Plnohodnotny zivot(snad)? Prave to snad ma tam brzdi. Nie je to pre mna nepohodlna vec. A uz vobec nie vec. Pokojne si vrav co chces mas este malo preziteho na to aby si vedela posudit.
Mikve, jediné, čo chcem povedať, je, že sú aj iné možnosti. Mám menej prežitého ako starší človek, s tým súhlasím. Sekundy nepustia. Ak ti to stačí na to, aby si si povedala, že nemám pravdu, tak sa kľudne nezamýšľaj nad inými variantami. Môj zámer nebol odsúdiť, len poukázať, že nie sú len dve riešenia, je ich viac. A kto hľadá, nájde.
Viem ze rieseni je viac konvalinka nie som ani idiot ani dvojrocne decko. Lenze moznost pre ktoru som sa rozhodla urobi najmenej ludi okolo mna nestastnymi a nebude o jedno nezabezpecene dieta na svete viac. A nemysli si ze tvoje slova beriem na lahku vahu. To nie aj napriek tomu ze mas menej skusenosti ako ja, beriem si tvoje slova k srdcu, ktore mi asi aj tak neda inak
Ešte by som dodala že to, ako to beriem, je práve tým, že už jedno mám. Nie, lebo mám len jedno, prípadne dobre sa mi rozhodovalo, keď som čakala prvé, ako si napísala.
Tá nepodpora mamy je podľa mňa rozhodujúca v tomto prípade. Keby mama povedala, nevadí, postaráme sa, zvládneme to, nezmenilo by sa trošku tvoje vnímanie?
Nie konvalinka nezmenilo.....je mi to luto ale ja nedokazem mat dieta s niekym koho nemilujem, moj byvaly sa ukazal ako total blb ale ked som s nim otehotnela milovala som ho...
Konvalinka uprimne.. vedela by si zit 9 mesiacov s babom v brusku a potom ho niekomu "dat"? Vies kolko zien nakoniec zmeni svoju mienku a trpi tym viac ludi? A kam by si sa tych 9 mesiacov "schovala" aby si to svojmu okoliu nemusela "vystvetlovat", ze si bola tehotna, uz nie si, ale ani nemas dieta? Ludia su kruti, nikdy sa nestaraju sami o seba a zivot ti dokazu neskutocne zneprijmenit.. tazke rozhodnutie je uz len to, ist na potrat (a to sa este hovori len o embryu) neviem si to vobec predstavit, ked je dieta na svete, porodit ho s tym, ze ho niekomu "darujem"? Ano, ma pravo na zivot kazde pocate dieta, ale naozaj vsetky okolnosti potom "davaju pravo na zivot" nam samotnym? Ono je to vsetko trosku v rozpore "etika, ustava, city a zivot"
Fakt vravím, že áno. Alebo by som to zvládla. Kde sa uživia dvaja, uživia sa aj traja. Hlavne, keď teda bio neplánuje robiť zlotu. S výdatnou pomocou naničmám nepochybne. Ale aj bez nej. Tri deti nie sú katastrofa. Jediný dôvod, ktorému by som porozumela je to, že ide o mamu, ktorá by ju chcela aj s deťmi vyhodiť z domu (čo by samozrejme neurobila, len sa ju snaží donútiť ísť na potrat). Ale Mikve vraví, že to nie je o materiálne, takže ja skutočne neviem, o čom to je.
A píšem len preto, že si ma oslovila. Pretože ťažko sa mi vyjadrovať, keď som skutočné dôvody zrejme nepochopila.
Viem, čo si písala, že vraví tvoj drahý a že s tým súhlasíš (nezodpovedná starostlivosť...). Keď som ale dobrá mama dvom, budem aj trom. Pre mňa je interupcia zvolenie si najľahšej cesty.
Spravne pises "kde sa uzivia dvaja"... cize kde je "otec a mama" a ak som spravne pochopila, tu to tak nie je.. takze sa to vsetko "da ako mavnutim prutika"..hlavne ked je clovek na tie 3 deti sam, tak ich z materskej uzivi, aj im da vsetko, co potrebuju.. proste "dokonaly domov"
Myslela som dve deti.
Žila som len z materskej, cez deň som bola s malým, po nociach zarábala, do vysilenia, do totálneho vyčerpania; avšak robila som to rada...nikdy mi ani nenapadlo posťažovať sa, lebo to bola situácia, do ktorej som sa dostala sama... vôbec nechcem tvrdiť, že by to bolo jednoduché. ... atď... atď...
Takže opakujem asi som nebola dosť jednoznačná:
jediný akceptovateľný dôvod je pre mňa problém s materiálnym zabezpečením, s ktorým to podľa Mikve nemá nič spoločné (resp. nie je rozhodujúce; jej dôvody sú, že nechce mať dieťa s mužom, ktorého nemiluje).
Pre toho, kto "to" berie ako zárodok, ako niečo, čo netreba brať do rovnako veľkej úvahy ako existujúce dieťa, je interupcia úplne prirodzená. OK. Ja to beriem inak.
Myslim si, ze ziadna zena, to co opisujes neberie ako nieco "prirodzene" a myslim si, ze kazda jedna z nas by si v hlave v rovnakej situacii rozanalyzovala vsetky pre a proti do poslednej bodky.. niekto je presvedceny viac o tom, ze to zvladne, niekto ma pocit, ze uz nic viac nezvladne.. ja len tvrdim, ze keby som nosila pod srdcom 9 mesiacov druhe bijuce srdce, nedokazala by som ho dat nikomu inemu, to znamena, ze by som sa v pripade opisovanom Mikve ocitla sama z dvoma detmi + novonarodenec.. Mas pravdu, vsetko sa da zvladnut, ale nie kazdy mame charakter a odvahu "bojovnika"
Keby sa ti pri tom pracovani do vysilenia nieco stalo (tfuj tfuj tfuj) zamyslela si sa nad tym, co by bolo s tvojim babom? Sama, bez muza... To ti nepripada "nezodpovedne" vediet, ze to mozno psychicky a fyzicky a financne nezvladnes, lebo vies v akej si nezabezpecenej situacii?
Nikdy som neriesila podobnu situaciu, stale si myslim o sebe, ze by som tiez na interupciu nesla, ale tiez som si vzdy myslela, ze to rozhodnutie urobi kazda z nas v tom svojom najlepsom vedomi a svedomi, podla "analyzovania" moznosti, pozitiv a negativ atd atd.. vzdy som verila, ze zeny si takyto zakrok velmi dobre rozmyslia a ze to neberu ako "antikoncepciu" A ze ak sa rozhodnu tak ci onak, je to len a len ich rozhodnutie podla ich "najzodpovednejsieho" kriteria. Cize, ak by som sa rozhodla dieta vynosit, bolo by to rozhodnutie o tom, zivit ho, nie darovat.. a znovu sme na zaciatku problemu.. ked padne jedno rozhodnutie treba na nom trvat, u adoptovani (darovani) novonarodenca o tom "pevnom rozhodnuti" velmi pochybujem!!!
P.S: Nikdy nehovor nikdy...
S ps súhlasím, preto zakaždým zdôrazňujem, že teoretizujem.
Stotožňujem sa so všetkými tými, ktoré tu vravia - ľutujem, že som to spravila; ľutujem, že som nad tým uvažovala; bolo mi treba počuť aspoň jedenkrát - neboj zvládneš to a neurobila by som to.
Vravím - nedopustiť. Keď dopustím - postarať sa.
A všetky vyjadrenia boli o mne, pretože si sa ty a Naty konkrétne pýtali, čo ja. Tak vravím za seba. Nech sa rozhodne podľa seba - to je jasné.
Ono prave to je to, ze casto mame okolo seba ludi, co nas bohuzial NEPODRZIA ked je to prave treba... preto "ve dvou se to lepe tahne" a preto zastavam nazor, ze uplna rodina je nieco ine ako slobodna mama.. vsetko sa da zvladnut, ale dieta potrebuje oboch rodicov, aby mal v zivote vzor zensky a vzor muzsky..
Vsetko, co ti pisem ja, je tiez osobne, vidim to v rodine a viem o com hovorim, ono sa tie "neuplnosti" totiz vzdy niekde nakoniec odrazia...
Súhlasím.
Len nesúhlasím s jedným - ty že nie si bojovníčka (pár komentov vyššie)?!?!?! Tak kto potom?! 
Konvalinka, ja som taky strachopud, ze si to nevies predstavit.. sice z bojiska neutekam, ale nohy sa mi trasku vzdycky riadne.. a som zo vsetkeho, kde treba brat na seba vlastne rozhodnutia, tak vys..., ze si to nevies ani predstavit..asi preto, ze si az prilis dobre uvedomujem, ze "moje problemy, moje starosti, moje obavy a tie moje blbe "ocakavania" nikto za mna nevyriesi len ja.. a strach z toho, ci to bude rozhodnutie spravne ma teda riadne strasi.. ak sa potom rozhodnem, je rozhodnute a je to to NAJ v akomkolvek pripade (aj ak to bola chyba - clovek sa pouci - mozno 
) ale to, co si prezijem pred tym, tak to som uuuuplne v prciciach.. a to hovorim uplne o jednoduchych rozhodnutiach stylu "idem von, nejdem von" cez skusky na skole "viem to, neviem to" az po tie zivotne "byt, ci nebyt"
nechapem, preco sa hovori ze to nie je materialna zalezitost. Vyzit z materskej 4700 korun s tromi detmi plus vyzivne, ktore ak otec nezaraba nie je bohvieco, ja mam 3000 na dve deti. Bez ohladu ci zije u mamy alebo nezije, nejake energie spotrebuju, jest musia, obliekat sa...
Odsudzuju sa baby co maju 4 deti a potom nariekaju, ze nemaju z coho zit. Tu jedna mamina mysli racionalne, aj ked neeticky(bohuzial, ale aj to sa stava) a uz je ukamenovana pomaly. Nejde o vidiet more, ale ide o prezit, dat detom, co potrebuju, co ak to dietatko bude chore, ako to zvladne. Bude dalsi clovekom zatazujucim tento stat a zaroven doprosujucim sa o nejaky prispevok???? Je zaplatim byt, obedy, elekticenky, poistky a som na takej sume, ze nedokazem detom poskytnut vsetko a to si dovolim tvrdit, ze mam plat v lepsej kategorii ako je celoslovensky priemer...ako ist vedome do materstva a vediet, ze to neutiahnem..to by som odsudila skor ako interupciu v skorom stadiu tehotenstva. Mozete sa aj ukrkat, ale vidim to od nej velmi realisticke riesenie, aj ked ako som spominala neeticke..ale je to riesenie dovolene, v tomto state ma kazda zena pravo rozhodnut o sebe a svojom dietati a pokial to v zakone je, na interupciu ma pravo ist.
Natinka zmozem sa uz len na
a duplom ked viem co je arttritida, smerujem k nej...
Konvalinka, myslíš, že interupcia je tá najľahšia cesta ? Podľa mňa sa sakra mýliš. Je najjednoduchšia, ale určite nie najľahšia. (brokenheart) A pre Mikve bude možno práve tou najťažšou, ktorou kedy pôjde. Tak jej to nesťažujme ešte viac.
konvalinka
z psychologického hľadiska je "menší" stres podstúpiť interupciu, ako dieťa nosiť 9 mesiacov v bruchu, porodiť ho a vzdať sa ho...
a ďalšia vec je, že mikve má aj zdravotné problémy, ktoré nie sú malé a musela by prerušiť liečbu... takže by vďaka artróze a tehotenstvu by mala 9 mesiacov bolesti...
Mikve,
Tvoju situáciu chápem, tiež som bola v podobnej.
Mala som 30 a po ukončení 12 ročného vzťahu som sa tak trochu potrebovala uvolniť, "užiť si"... a po mesiaci na teste 2 čiarky! Bol to strašný šok, hneď som sa rozhodla ísť na inerupciu, keď som si predstavila kto je otec, tak sa mi stavali vlasy dupkom. Vedela som že s ním na nijakej úrovni do budúcnosti počítať nemôžem. A aj moje zázemie bolo úplne nanič. Sama v prenajatom byte, s mizerným platom, otec ťažko chorý odkázaný na opatrovanie, mama alkoholička ... toho by sa dalo popísať.
Dnes už ani neviem ako sa to stalo, ale na ten potrat som nakoniec nešla. Mám nádhernú 3-ročnú dcérku,veľmi múdru a šikovnú. Na jej autora vôbec nemyslím, nie je ani v rodnom liste. Všetky "proti" som zvládla, niekedy to je naozaj ťažké. Ale ako hovorím, za moju najväčšiu životnú chybu som bola obdarovaná najhodnotnejším darom.
Toto ale naozaj nie je protiinterupčná kampaň, opakujem že Tvoje rozhodnutie chápem.
Aj tak chcem ale položiť niekoľko otázok, na ktoré si odpovedz sama ( nemusíš priamo tu )
- čo je pre Teba najväčšia prekážka mať ďalšie dieťatko?
- naozaj nevhodné podmienky?
- nie je na 1. mieste STRACH "čo na to povie okolie? rozvedená a zase tehotná, navyše bez partnera, asi je to poriadna...", "neodsúdia ma synovia?, nepokazí to náš vzťah?, čo na to rodičia, to by bolo cirkusov a výčitiek a rečí o nezodpovednosti v mojom veku" a tak podobne
- na začiatku si povedala, že tehotenstvo vzišlo z nezáväzného vzťahu s mužom ktorého nemiluješ. V priebehu diskusie si sa už o ňom vyjadrovala ako o partnerovi... tak ako to je? Asi sa mýliš, nerada to hovorím, ale zrejme si mu úplne ukradnutá a teraz sa tvári že sa snaží zaujať zodpovedný postoj, akože "teraz nie je vhodný čas, možno neskôr..." a podobné bludy. Otvor oči, toto je divadielko ktorého cieľom je dotlačiť Ťa elegantným spôsobom na interupciu a nevyzerať ako chrapúň. Pre neho je na prvom mieste obava, že bude musieť PLATIŤ, pretože nechce dieťa vychovávať, nechce s Tebou žiť... Skús mu povedať, že si dieťa necháš a podľa jeho reakcie zistíš čo je skutočne za človeka.
Mikve, keď budeš mať chvíľku času sama na seba, ešte raz zhodnoť situáciu. Všetko sa zvládnuť dá ak máš chuť. Si ešte dosť mladá na to aby si zvládla výchovu dieťatka ale dosť stará na to, aby si sa nemusela za svoj život nikomu zodpovedať. Ľudia ktorý by Ťa odsúdili neznamenajú v Tvojom živote nič. A blízki, aj keď by boli najprv nahnevaní, pomôžu.
Ja som taká subjektívna, lebo som si tým prešla a teraz neľutujem. Vlastne nepoznám žiadnu matku, ktorá by si povedala "radšej som mala ísť na potrat, bolo by mi teraz lepšie...". Ale poznám dosť takých, ktoré na interupciu išli a potom sa s tým nevedeli vysporiadať.
Ešte jedna rada na záver. Ak na ten potrat pôjdeš, pošli svoju nezáväznú známosť tam kam aj jeho potomka: do nenávratnej minulosti. Viac by sa už totiž o nezáväznosti hovoriť nedalo a jeho charakter za veľa nestojí. Neponižuj sa pred ním a neznižuj svoju cenu. Prečo mám taký pocit, že Ty o neho nejako potajme stojíš ale ten vzťah definuješ ako nezáväzný? Lebo tak to vyhovuje jemu a Ty s ním prijmeš radšej vzťah nezáväzný ako žiadny... neviem, možno sa mýlim, ale taký mám dojem...
Veľa som popísala, neviem byť stručná, aj tak mám toho na jazyku viac... No, držím palce. V tom zmysle, že nech je Tvoje rozhodnutie akékoľvek, nech ho dokážeš prijať, stotožniť sa s ním a niesť zaň zodpovednosť ( v oboch prípadoch to budeš potrebovať )
Nebudem sa tajiť s tým , že mňa by potešilo, keby si o taký týžďeň napísala, že máš materskú knižku...
Drž sa.
Ammalka....
ach jo, tak skusim zacat tym jednoduchsim teda otcom dietatka. Je to trocha inak za nezavazny som ten vztah povazovala ja nie vsak on. On bol ten kto mi dennodene vravi ako ma lubi a ja som ta co to nevyriekla. Preto som napisala si s nim neplanujem zivot. Ci sa ma snazi alebo nesnazi dostat na interupciu neviem, v tomto mas mozno pravdu. Ale ocenujem ze sa neotocil chrbtom a aspon sa snazi vzniknutu situaciu riesit.Neskusala som na neho fintu ze si dietatko necham.
Teraz tie zlozitejsie veci:
co mi naozaj brani to dieta donosit? V prvom rade to ze som ho nechcela, jedno som si uz musela obhajovat(moj mladsi) a tiez som rada ze ho mam. Neviem vsak ci by som to zvladla bez podpory mojej mamy ktora ma aspon pri tych dvoch sarkanoch podporovala a pomaha mi s nimi dodnes. Tentoraz vsak rezolutne odmieta, dokonca je to podmienene tym ze budem musiet odist z jej domu ak si dieta chcem nechat.Odsudenia ludi sa nebojim toho som si za desat rokov zazila dost a dnes ma netankuje.
Vies ako rada by som mala dieta s niekym koho milujem? Ale co ma caka? Boj o dieta s oteckom-ci uz kvoli alimentom alebo kvoli dietatu samotnemu. Ja snim naozaj neplanujem buducnost a to mu mam vziat narok na jeho dieta? Mozno mas pravdu a vobec by o neho nestal a bolo by len moje ale co ak nie?
Co sa tyka mojich deti, Lukas by bol mozno aj rad aj ked Denis sa vyziva v tom ze je nas Benjaminko a asi by to znasal horsie.
Dalsia vec je moj zdravotny stav neviem ci by som vydrzala 9 mesiacov bez liekov proti artritide. Mozno s velkymi bolestami ano. A uplne najpodstatnejsia vec je ze sa naozaj necitim znova si to cele zopakovat.
Mikve, ja viem, žiadna situácia nikdy nie je rovnaká a nedá sa generalizovať že keď som ja mohla aj druhé môžu...
Držím palce, aby si tento tlak psychicky zvládla a hlavne vyšla z neho POUČENÁ !!!
Mikve...ja som bola na interupcii 27.marca 2009!!! Ano, bola to interupcia...a lutujem toho, že som sa nechala nahovoriť jedným debilným doktorom, že ved počkáme...príroda to vyrieši, niečo tam neni v poriadku...ak si prečítaš moje príspevky do diskusie pochopíš, že som s tým bojovala velmi dlho...Moja velká chyba bola, že som dlho čakala, a že som nešla na zákrok, kým neboli ozvy srdca...kým to nebolo nič...len bunky pokope...Ano, zatratia ma kresťanky, a vyznávačky ratolestí....Po troch týždňoch čakania...mojich bolestí brucha, že som ani do roboty nevládala chodiť, vracala som niekolko krát denne, a nechcite vedieť, ako som na tom bola zle psychicky...mi PÁN DOKTOR...oznámil, že máme ozvy srdca....jupí...skoro som ho zabila, kedže ma tri týždne presviedčal, že to tak nebude, lebo sa mu niečo nezdá....čakala som ešte jeden týžden...vyrátali mi, že som v 10!!!!! týždni...čo bola blbosť!!!lebo dva mesiace mi tvrdili, že tehotná niesom...ultrazvuk...aj KRV! Na poslednom ultrazvuku mi pan doktor povedal, že je to nejaké čudné, a velmi malé...a že mi radčej odporučil genetiku...Nepočúvala som ho...za dva dni som mala všetky vyšetrenia...poplakala som si doma s Cibkom...a išla...
Nadarmo sa tu debatujú s tebou ženy typu Maka..a Gitka..tie prd vedia o tom, ako tebe naozaj je! Ja bývam v dvojizbovom byte, ktorým vlastníčka je moja SVOKRA! a nemôžeme si zobrať hypotéku na svoj byt Chodíme jak dilinovia každý víkend na chalupu ku mojej svokre...lebo nemáme ani na svoju...Tento rok tam opať strávim dovolenku, lebo nemám peniaze na niečo iné...Mám 32rokov a nikdy som nevidela more!
A ja mám dotoho všetkého doniesť dieťa, o ktorom mi sám doktor povedal, že počkajme raDšEJ NA GENETIKU! Mám čakať Ďalších 7týždňov,a čo ked to bude zlé...ja viem, že existuje varianta dobré...ale ja nevladzem v tejto situácií mať dieťa...
A či ma niekto pochopil, alebo chápe Mikve...? Myslím, že nemusíte...Mikve Vám to sem napísala v stave zúfalstva, tak, ako ja prednedávnom...Možno netreba pochopiť...možno netreba odvrhovať...
Možno Mikve stačí, že ste tu, a že ste si ju vypočuli..
Drž sa mikve ...sme tu s Tebou
Ach Cibinkals zasa placem. Ale za tvoje slova ti zo srdca dakujem, neviem ci by som bola vedela pochopit pred tyzdnom, dnes vsak chapem. Ano mas pravdu som zufala. Ja som naozaj na uplnom zaciatku plod ma dnes 18 dni...a nedam sa lekarom ukecat aby som cakala. Nie po tom co si mi tu napisala. Dnes to este preberiem s mamou ajked ta jednoznacne povedala:interupcia. Ach moja sama som svojmu trapeniu na vine.
mikve, cibka....
..aj ja som mala vynikajúceho gynekológa, cibka, poradil mi, že to netreba naťahovať, behom týždňa boli všetky vyšetrenia za mnou, po zákroku som sa zobudila otupená, ohlúpnutá a prázdna, neveriaca, nenávidiaca samu seba....vraj to bolo najlepšie riešenie...
Cibinkals ísť na potrat preto že si v 32 rokoch nevidela more, a nemáš chalupu ??????????? na mňa silná káva. Ja rešpektujem rozhodnutie ženy nemať dieťa. Ale je na ceste tak má právo na život a to bez ohľadu na to, či je matka milionárka alebo nezamestnaná. Majetkové pomery sú len chabou výhovorkou na takýto hrozný krok. Tomu sa hovorí moja zlatá aj egoizmus. Veľmi sa mi páči príspevok od Ammalky, rozumne treba zvážiť pre a proti. Ak Mikve zavolá priateľovi že spolu čakajú dieťa a hneď mu oznámi, že "to" ide dať preč, tak akú šancu mu dala na vyslovenie názoru. Čo ak by on chcel aby sa dieťa narodilo? Do akej miery ste spolu prebrali život dieťaťa? Nie svoj! Ale toho malinkého ktoré ti rastie v brušku.
Mikve nenechávaj svoje rozhodnutie na mamu a Cibinkals-ku. Ja dúfam že budeš krásna mamina s bruškom veď máš 9 mesiacov na prípravu, daj sa pripoistiť aby si mala maximálnu materskú, ak budú chýbať veci pre bábo myslím že práve tu nájdeš maminky ktoré radi posunú šatôčky, hračky, postieľku. To sú len materiálne veci ktoré zoženieš, ty daj dieťatku to najdôležitejšie - život a lásku. Uvidíš opätuje ti ju a niekoľko násobne. Držím ti palce. Mám ťa celý deň v hlave, pretože ja mám dve postihnuté deti a neviem si predstaviť že by som sa mala niektorého vzdať, pre materiálne dôvody. Ale to je na inú diskusiu.
Maka viem o tvojich detickach. Si silna zena. Mozes ma povazovat za slabocha. Pre mna su materialne dovody tie posledne ktore by mohli rozhodnut. Ide tu o to ze to nezvladnem ako clovek, ako matka, ze nebudem vediet to dieta milovat. Je toho vela a som v takom hroznom stave ze je tazke ti to rozumne vysvetlit. Neriadim sa nicim nazorom, aj ked mi nazory mojich blizkych mozno k rozhodnutiu pomozu. Rozhodnem sa vsak sama. A ja neviedim ine riesenie. Zivot dietata sme nepreberali ked som dnes oznamila ze krvny test je pozitivny, povedal mi ze on uz zhana peniaze na zakrok. nIE ZE AKO SA MAM, AKO SA CITIM..chapes on uz zacal zhanat peniaze na zakrok. Viem ze tam pojde so mnou , vsetko mi pomoze zariadit, ale nechysta sa byt otcom.A dalsie dieta bez otecka?
Mikve, nezvyknem prispievať k jednému blogu 2 krát, teraz ale ešte raz musím reagovať.
- "...ze nebudem vediet to dieta milovat." presne o tom istom som bola bola presvedčená aj ja. Dokonca pri predstave kto je otcom som nevedela myslieť na plod vo mne ako na dieťa, iba ako na "TO", čo treba dať preč. Myšlienky ako " jeho decko v žiadnom prípade nechcem " mi vírili hlavou. Dnes keď sa pozerám na spiacu dcérku ktoré mi ešte pár sekúnd pred spánkom povie "maminka moja dobrá, ľúbim Ťa...", chce sa mi plakať. Kvôli tomu, že som ju z vlastného strachu a pohodlnosti takmer pripravila o možnosť žiť a samu seba o množstvo lásky ktorú som v sebe našla, aj tú, čo od nej dostávam.
Ja viem, dokázala by som sa aj s interupciou vyrovnať, som taká povaha. Keď sa raz rozhodnem že ma niečo štvať nebude, tak sa dokážem s tým zmieriť. Rozhodla som sa ale, že ma štvať nebude mienka známych, kolegov, rodičov, že sa zaobídem bez ich pomoci a nejako sa pretlčiem, že kašlem na biochrapúňa a že si "to" nechám...
- k postoju priateľa čo je tak ochotný, že už zháňa peniaze: je mi z neho na grc. Ako si napísala, žiaden záujem o Teba,ako to cítiš, čo prežívaš... len nech je rýchlo po tom, aby si si to náhodou nerozmyslela. To mi je teda ochota zaplatiť potrat! Tvári sa že Ti chce pomôcť, ale vie dobre, že ho to vyjde ďaleko lacnejšie ako platiť dlhé roky výživné a robí to vlastne kvôli sebe.
Niekde v priebehu diskusie si priznala, že je to len Tvoje chyba: OMYL ! On pri tom nebol? On nevie ako sa robia deti? Nepýtal sa či používaš antikoncepciu? Nepozná prezervatív? Ja som na takýchto chrapúňov alergická ( možno pre tú osobnú skúsenosť ). Vravíš, že práve on Ti vyznáva lásku a tvrdí že mu na Tebe záleží, tak potom prečo sú jeho slová v rozpore z činmi? KeĎ máš Ty 30 rokov, on tiež zrejme nemá 16, kedy sa teda bude na dieťa cítiť? Prečo Ti nepovie že je rád a spolu to zvládnete, lebo Ťa miluje a chce s Tebou zostať..?
Mikve, prosím Ťa, ruky od neho preč. To nie je dobrý človek. Je hnusný sebec.
A Ty si ešte raz všetko premysli a rozhoduj sa len a výlučne na základe vlastných pocitov, bez ohľadu na "pseudopriateľa" a jeho snahy zbaviť sa spoluzodpovednosti. Pekne večer vypni počítač, telefón, telku, ulož synčekov, pošli priateľa do prdele a skús si sama v tichu predsdtaviť aké by to bolo keby... ( možnoť A, možnosť B ). Možno máš ten týždeň k dobru na rozhodnutie, ktoré nie je vytvorené v prvotnom strese a panike.
Ja keď si to po sebe čítam, vyzerá to fakt ako snaha odhovoriť Ťa od interupcie, ale chcem len Ťa naviesť k tomu, aby si sa rozhodla naozaj úprimne sama za seba a nie iba v snahe vyhovieť okolitému svetu a ospravedlňovať to tým, že podmienky na dieťa sú nevhodné. Tie nie sú takmer nikdy...
A veľmi ma rozčuľuje ten Tvoj "Pán Ochotný Zodpovedný". Preto som sa zase tak rozpísala a robota mi stojí a zajtra ma šéf zlynčuje
Držím palce.
To čo tu napíšem je strašne subjektíve, ovplyvnené tým, čo som prežila a čo stále prežívam, sú to moje pocity.
Keď mi môj manžel oznámil, že jeho milenka je tehotná, hneď druhá jeho veta bola, že ona si to dieťa nechá, nech sa deje, čo sa deje, že nič od neho nechce a vychová ho sama atď. Nechcem obhajovať svojho manžela, veď práve ja som ten človek, ktorému asi najviac ublížil, on je však taká povaha, že skôr aby niečo riešil, radšej pred tým uteká a tak keď sa prvýkrát pokúsil prerušiť akékoľvek kontakty so svojou bývalou milenkou, bez ohľadu na to, že už bola na svete jeho nemanželská dcéra, začali mu chodiť SMS typu, čo bude s malou, či bude patriť do jeho života a tak, začas ju teda navštevoval, ale nikdy to nevydržalo dlhšie ako mesiac, potom bola vždy dva mesiace a viac odmlka, návštevy u bývalej jednoducho nezvláda, ona mu zase malú odmieta dať domov, a keď on prestane odpovedať na SMS, nedvíha telefóny a nechodí na návštevy hneď je tu spŕška vyčítavých SMS, o tom, čo bude s malou, a pod.
Ja si myslím, že aj keď sú na všetko dvaja, v určitých veciach by mala zodpovednosť vziať do rúk práve žena. Zvážiť všetky za a proti a nie si povedať, že časom sa to vyrieši. Aký ma teraz zmysel chovanie sa bývalej manželovej milenky, ktorá nechce aby jej finančne na dieťa prispieval, nechce aby si ju brával k sebe, ale trvá na tom, aby malú navštevoval u nich doma, on však o také návštevy záujem nemá. K čomu je to všetko dobré?