dievcata, vzdy som si myslela, ze mam skvely vztah, sice ma xlap hneval, ale to predsa robi kazdy. vcera ma dost vytocil a dnes sme mali vaznu debatu, najskor som si myslela, ze to bude ako vzdy, ze si povieme svoje a dobre. namiesto toho sa to premenilo na slzave udolie, lebo sme plakali obaja. povedal mi, ze uz si nami nie je isty, nevie co xce, lebo ma pocit, ze uz laska sa vytraca.
citim sa strasne, je skoro pol 1 v noci, ja sedim pri pc, revem tu ako sprosta, on lezi za mnou na posteli a spi. sme si povedali, ze to este skusime napravit, ale teraz sa to vsetko na mna zosypalo, ja nemozem spat, furt len placem a neviem prestat.
on je moja prva velka laska, prezila som s nim tolko krasneho a dnes sa mi vsetko zosypalo ako domcek z kariet. co som urobila zle? kde je problem? to su otazky, co mi vyria v hlave a nedaju mi spat.
Žena nám odpustí všetko, iba to nie, že ju nechceme (Musset) - ten vyrok je tu dnes ako vysity.
preco tak strasne bolia slova, ze nie je si isty, ci sa z nas nestali uz len kamarati, ktori sa delia o postel, vsetko je prec, vasen, romantika, laska? u mna nie, ja ho milujem, ale co on? cloveka neprinutim aby ma lubil.
nexcem ho stratit.
a nie je tu nikto, kto by ma nejak povzbudil, tak si tu takam urevana o pol 1 do klavesov - ake smutne ....
obaja uvazujeme, kde nastala xyba, a vieme, ze xyby sme urobili obaja. ani dnes mi nie je o nic lepsie, v noci som nemohla poriadne spat.
kazdu xvilu sa mi xce plakat a uz fakt neviem, ci tomu dat sancu alebo ak ma uz nelubi, tak to nexat tak.
ale on ma lubi, povedal mi, ze keby nie, tak so mnou nelezi na posteli a nehlada riesenie.
viem, ze to xce cas, ale to cakanie na riesenie je nekonecne dlhe :(
Tieto hádky, tie hádky ktoré ublížia a to obom...tieto hádky ktoré nás nútia hovoriť také veci, ktorým ani sami neveríme...tieto hádky ktoré povedia tak moc a pritom nič...tieto hádky, ktoré zaplavujú oči slzami a ústa falošnými slovami...tieto hádky sú hnev, možno zúfalstvo, možno bolesť...
Drahá Athina, aj my s manželom sme spolu zhruba ako vy, za 6 mesiacov 5 rokov...už sme si preskákali spolu všeličím, a to všeličo ma neustále utvrdzuje v tom, že my dvaja sme spolu iba vďaka tvrdohlavosti. Stále sa ľúbime, ale všetci vieme, že v dnešnom svete je to najpodstatnejšie málo. A keď už si hovoríme:čo sa to s nami stalo? Kam smerujeme? Vtedy si obaja postavíme hlavu: to chceš takto vzdať? Ani to neskúsime? A obaja vieme, že skúsime, zopár chvíľ sa zase budeme ľúbiť ako nikto a skôr či neskôr si to opäť zopakujeme... Ja už som tiež v hneve povedala, že neviem, či ľúbim- čuduj sa svete, s kľudom Angličana a pomerne chladnou hlavou. Moje odpovede vtedy boli: "neviem, či to vôbec chcem skúšať. Asi chcem, aby si odišiel. Stúpaš mi po snoch a ani si to neuvedomuješ, čo je najhoršie. Je to ako život s cudzím človekom." A pre slepé oči som vtedy prehliadala, že nie je podnájomníkom v mojom srdci, ale jeho vlastníkom. Naša posledná hádka bola dosť zlá, ja som bola dosť zlá. Neoblomná a schopná ublížiť a povedať: "odíď". Avšak viem, že by som najviac ublížila sebe samej. Môj drahý plakal- videla som ho plakať 2 krát v živote- prvý keď nám povedali na ultrazvuku, že máme dievčatko (baby sú bojovnejšie) a že idem rodiť. Vtedy plakal. A teraz. So mnou dokonca ani to nepohlo, plakala som aj ja, avšak stále tvrdiac si svoje. Až do chvíle, než sa to stalo reálne. Zdvihol sa, obul, zobral kľúče od auta. A ja som sedela v obývačke v kresle a vedela, že keď odíde, utrápim sa. Nechala by som ho, on však ešte prišiel za mnou, objal ma a povedal mi, že nás strašne miluje a bojoval by o nás s celým svetom, keby som chcela bojovať aj ja. Chytila som ho za ruku a povedala, aby neodchádzal, on vraj musí... A vtedy som si odstúpila vedenie a uvedomila si, čo robím. Strácam svoju lásku, kôli hnevu- takej prízemnosti! Na kolenách som mala náš poklad, a odrazu som sa hnevala už iba na seba. A tak jak som ho držala za ruku, obaja plačúc, vlastne všetci traja...povedala som: "toto by si jej spravil? Jej?" Hlavy vychladli, povedali sme si, že už nie je také ľahké povedať "adíos" ale aj že to vlastne vôbec povedať nechceme. Povedali sme si, že sa ľúbime a dôkazom je naše slniečko. Povedali sme si, že budeme hovoriť o všetkom. A už zase sa schyľuje k búrke...ale ja viem, že ju tvrdohlavo prekonáme a povieme si vďaka nej, ako nám záleží jeden na druhom. Hoci dúfam, že takáto hádka, taká, kde som hľadala ja dôvod zostať, príde až za dlhý čas. (lebo viem, že určite príde- to je vzťah dvoch tvrdohlavých a večne horúcich hláv
)
Akira, ako keby si o nás. My tvrdohlavci sme už akosi schladli a vieme, že to najlepšie v našom vzťahu sú naše deti a my sa v ďaka ním učíme, o čom je život. Život je totiž, podľa mňa, tá najlepšia a najcennejšia univerzita všetkých čias. 
Scio me nihil scire (Viem, že nič neviem - Sokrates)
r.r.
atinka, andelku, neboj, hlavne, že chcete hľadať riešenie. Všetko sa dá prekonať, pokiaľ naozaj chcete. my sme z manželom spolu 6 rokov a tež sme už prešli všeličím a ako vraví akira vďaka tvrdohlavosti, že chceme byť spolu sme to všetko vydržali a sme spolu. A mám pocit, že po tých krutých chvíľach sa ľúbime ešte viac ako keď sme sa brali. predstav si to ako letnú búrku, poriadnu - ako sa po nej dobre dýcha a aký je čistý vzduch.....
napriek tomu, že neviete ako sa to skončí...možno sa vám to malo stať...pretože, vzťah príde zákonite do stavu krízy, nie, nemyslím hádky....myslím kríza ked zrazu zistíš, že to nie je ono. že nevieš, s kým spávaš, aj ked ho poznáš celé roky...celý život zrazu nie je to, čo si chcela, čo si chcel...príde takéto kruté prebudenie...vtedy začneš uvažovať.....mali by ste uvažovať, mali by ste plakať a mali by ste rozmýšľať aké by to bolo, keby ste sa rozišli....sadnite si tentoraz k takejto téme...preberte všetko bez ilúzií, bez príkras...naozaj tak reálne sa pozrite novej situácii do očí....priznajte si, o čo by ste prišli, čo by ste získali....skúste vážne uvažovať o rozvode a skúste sa správať tak, ako keby ste sa rozchádzali.....píšem to preto lebo som to takto režila, akorenené manželovou neverou a jeho odchode....kedysi by som ho vyhodila...teraz, ked mal naozaj reálne odísť, sme sa zrazu obaja zobudili a zistili sme, že to naozaj ani nechceme...
nevera je silna kava - k tomu este nedoslo a dufam, ze ani nedojde. a stav po rozxode? no minimalne prvy tyzden by som revala ako krava. najhorsie je, ze ma to berie viac ako som cakala. sme si povedali, ze po 4 rokox sa to neda len tak zahodit, bez toho aby sme si nedali este sancu, to by bolo hlupe.
co sa tyka manzela - zostali ste spolu?
hm, no akurat sme si uzivali kraaaaaaaaaaaasny spolocny den, rozpravali sme sa, pred par minutkami sme vysli z vane, kde sme si dopriali oddyx a prijemny pokec, ked prisiel moj brat a vytiahol mojho priatela vonku, ze musi ist s nim na kavu, lebo musia prejednat nejake dolezite obxodne zalezitosti. co tam po tom, ze prezivame krizu a ze uz druhy den sa citim mizerne, on ma svoje obxody a je mu jedno, ze ja zostanem sama doma.
moj brat je proste hviezda! a moj xlap s nim siel, sak naco si urobit pekny vecer a dat si spolu vecer, sak on mi donesie nieco z mc donaldu.
teraz vazne neviem, ci vobec nieco riesit, alebo rovno kaslat na to. on mi vycita, ze uz to nie je take ako ma byt a pritom sam nic nemeni? xlapi su strasne zvlastni, ani z voza, ani na voz.
jedine, co ma tesi je, ze uz aspon nerevem ako blba, lebo potom mam opuxnute oci a vyzeram priserne.
Ahoj Athina, posledna poznamka mi pripomenula toho mojho. Mam namysli to ako isiel riesit pracovne problemy s tvojim braskom. Typicky chlap. Oni sa vedia neskutocne rychlo odputat od problemu, ak im to prave nieje vhod, a my ostaneme vzdy len tak poriadne vyvalene. Niekedy premyslam ci vazne sa vedia tak rychlo odreagovat, alebo to niekde potlacia na daky cas. V kazdom pripade ho to isto trapi, inak by s tym neprisiel, no na druhej strane ,je to ''len'' chlap, a nebude sa v tom hrabkat dlho. Alebo zeby to vase prijemne dopoludie prinieslo pokoj do jeho duse???
V kazdom pripade dobre ze sa uz slzy zastavili, a hlavne v noci ked nemozme spat sa vsetko zda stokrat horsie ako je, tak sup skoro do postele, a radsej premyslaj za svetla
A na dvere zaves tabulku: braskovi vstup zakazany.
myslím, že je fajn, že prišiel tvoj brat a vytiahol toho tvojho.....viem, že to znie hrozne...ale chlap ked má problém, zalezie do jaskyne....tvoj len potreboval vypadnúť na chvíľu preč....prepáč, budem teraz moc moc drzá, ale aj od teba.....chlapi všeobecne nemajú radi rozoberanie vzťahu....takže, na tvojom mieste by som si vážila, že s tebou bol vo vani...
že si tam s tebou skecol..... že ti chce niečo doniesť z mesta....
a že sa k tebe vráti....
máme si vážiť malé veci....skôr by som riešila vo svojej hlave, o čom ste kecli vo vani....či ti je už lešie....či sa jednoznačne vyjadril, že chce ísť zo vzťahu preč....či ťa už nemiluje....ak ti toto nepovedal daj mu čas a bud taká, akú ťa miloval kedysi....viem, že aj on má niečo vo vzťahu robiť, niečím investovať...tak ti poradím len jedno....povedz mu čo chceš....po čom túžiš....čo sa ti páči...a čo nie....vieš, chlapi ak im priamo nepovieš čo chceš, šak nech sa dovtípia, tak sa nedovtípia....nikdy!!! a ty zostaneš sklamaná, a on nebude absolútne rozumieť prečo....ja som s mojím mužom ostala a on so mnou...ani neviem ako, ale nekričala som, ked som sa to dozvedela, nenadávala...povedala som mu len jedno.....ak chce, nech odíde, ale bude nám veľmi chýbať...a časom sa stala zo mna bútľavá vrba...a on sa mi zdôveroval, čo ho trápi, čo ho ťaží a postupne zistil, že ma ešte veľmi ľúbi a v podstate ani nechcel od nás odísť...tak neplač, hlavu hore, úsmev a ak ho miluješ tak mu to povedz
uvidim ako dlho to s tymi slzami vydrzi. to ma na xlapox uviduje, ako ryxlo sa dokazu so vsetkym vyrovnat, my sa trapime, nespime a bud nejeme, alebo sa prejedame v strese a co to prinesie? max.kila navyse.
citim sa tak, ze by som plakala, smiala sa alebo sa opila - to by mi bolo zle a vedela by som z coho to je.
a vieš, že ja sa začínam učiť od nich?....už som unavená z večného analizovania, rozmýšľania, preberania.....a trápenia.....chlap fakt bud niečo práve rieši...ale len pre tú chvíľu a ak rozhovor skončí skončí aj on a viac nad tým nezamýšľa...potom nemá vrásky, žalúdočné vredy, prebdené noci, kilá navyše....aj ja som sa trápila, nespávala....nechápala, ako on môže...robím to aj teraz, ale podstatne menej....prestala som, ked ma fakt už otravne začínalo pobolievať z trápenia srdce....a zistila som, že chlap povie jedno a ja som počula iné....je to veľmi, veľmi ťažké, ale ja sa už nechcem trápiť....
Tiez som nieco podobne zazila - uz to bude pomaly rok, ked sme sa poriadne pohadali. Ale naozaj riadne, ked padli slova ako rozvod a podobne. Ja som si dovtedy myslela, ze aky mame perfekty vztah. A zrazu prisla ta hadka, kde mi vykrical, ze ho ubijam, ze mu nedam dychat, chyba mu priestor, stale ho do niecoho nutim ... A ja som zirala ako obarena. Preslo to, nejak sme to prezili, ja som medzitym otehotnela a v 5 mesiaci som nahodou zistila, ze moj muz bol vtedy zamilovany. Prosto sa zamiloval do inej zeny a kedze my sme uz mali 2 deti, tak nebolo tak jednoduche - po 10 rokoch manzelstva len tak sa zbalit a odist. Vtedy zostal, prekonali sme to, ale ja som az po pol roku zistila, preco vlastne bola ta velka hadka. Ja som to tak necitila, stale som ho mala - a mam rada a absolutne som nechapala. Az potom mi to doslo.
Ale zostal s nami - a ako som povedala, pribudol k nam dalsi clen rodiny. Dnes o tom uz vobec nehovorime, vyhybame sa tejto teme, mozno vedome, mozno podvedome, ale tak ako yaya - aj ja som sa naucila od chlapov prijimat fakty ako take a neanalyzovat donekonecna, nepitvat, prosto nechat veci, nech sa vyvinu a nevracat sa neustale k chybam, ktore sa stali. Nikto nie je svaty, ani ja nie a ked by som vykricala nieco ja jemu, mohol by si najst 100 inych veci, ktore by vykrical on mne. Naco?
Dnes je to vsetko za nami a aj vdaka nasemu drobcovi sme zasa stastna rodila
Tak tomu daj naozaj cas, ono sa to utrasie, vykrystalizuje a uvidis, ci je to naozaj take vazne a je to na rozchod, alebo vam stoji za to bojovat a udrzat vztah.
Pekny den:-}
super siza.....
clovek sa z tychto debat naozaj vela nauci
to ano, ale co je najlepsie, moj xlap zacal tuto debatu citat mne poza xrbat, lebo je zvedavy, ake rady dostavam :) myslim, ze pomaly ale isto sa dostavame do normalu, ale este som nevyhrala.
myslim, ze zopar veci by som skutocne mala zmenit, ani nie tak kvoli nemu ako kvoli sebe. urobila som jednu velku xybu, ktoru som nemusela, privelmi som sa na neho naviazala a myslela som si, ze ked nebudeme spolu, zruti sa svet. aj ked som nahodou sla s kamaratkou vonku, citila som pocit viny, ze on je niekde doma sam. ale on ked siel, tak velmi ryxlo zabudol, ze ja som sama doma a dokazal sa skvele bavit. a toto treba zmenit, musim sa naucit byt viac samostatna - nie vo vsetkom mysliet len na neho.
A zacat sa zas venovat viac sebe a zacnem s tym hned dnes, od vcera som zas !!!!! PN - tak mam na to vybornu moznost. doprajem si horuci kupel, nejaku dobru masku, bylinkove cajiky a budem mat cas aj pouvazovat nad niektorymi vecami.
este dobre, ze mam aj nanicmamu, ved kde by som si vylievala srdiecko a dostavala cenne rady od skusenyx, ktore uz maju toto za sebou.
uz sa citim ovela lepsie :))))
spráááávne... a ešte si vybehni kupiť knihu prečo muži maju radi potvory a dobrym ženam zostanu oči pre plač :)... len toto ti tvoj chlop nesmie najst doma... teda nemal by :)
mas precitane? no tak to musim kuknut :)
mam prečitane a už je aj druhy diel a ešte aj s veeelmi dobrou kamaratkou sme doladili moje chybičky krasy čo sa tykalo mna a chovaniu sa k mužom. tak to ti poviem že to je ine kafe... všetko sa uplne zmenilo... teda najprv ja, moje spravanie sa k samej sebe a moja postava a zoženštela som a už si to vlastne len užívam a mam fantastických priatelov a priatelky a toho je viac, ale všetko sa zmenilo len k lepsiemu :)))) som vlastne šťastnááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááá
tak to musim niekde zohnat, ked to tak xvalis, tak to musi byt dobre :)
inak s xlapom konecne pohoda - taka som happy
drakulujeeeeeeeem... huraaaaaaaaaaaaaaaaaaa...
napriek tomu, že ma muž podvádzal v čase, ked ja som sedela doma a starala sa o naše deti.....napriek tomu ked ja som išla von, mala som presne také isté výčitky ako ty athina....a napriek tomu, čo mi urobil, aj teraz ked idem von, mám pocit viny...a neviem sa ho zbaviť....neviem sa uvoľniť, odviazať.....
ja som stravila vcera vecer bez mojho xlapa, sedela som pri pc, kecala s kamaratkami a citila som sa skvele, kedze som na PN, nemozem xodit vonku, mam nexutny kasel a ten studeny vzdux by nerobil dobre. v kazdom pripade, xlap mi povedal, ze nepride, tak som mu xcela zavolat, ze dobru noc. a on mi pol hodnu nedvihal telefon. ked mi zdvihol, povedal mi ze po praci stretol kamosa a sli na pivo. a ze pride ku mne, aj ked to povodne nemal v plane.
padlo mi dost dobre, ked som si pokecala s kamoskami a uz ani nemam tie vycitky, naco si zbytocne kazit vecer - vcera som cely den venovala sama sebe - vana, maska, cajiky, oddyx - a tak mi bolo dobre. skus, uvidis, je to ako balzam na dusu.
dnes mi zas ukazal, ake je krasne niekomu nieco povedat - ale samozrejme ze celu pravdu sa dozvies az ked uz vytocena s nim volam. pred tyzdnom sme mali tu brutalnu hadku a on mi nie je doteraz sxopny povedat, co teda dalej. a ked som mu povedala, ako sa moze ist bavit po tom co ma oklamal a pohadali sme sa - on s tym problem nema. vsetko je v poriadku, len ja zas robim hysterku. lebo mne nevysiel program, tak mu musim kazit ten jeho - jasne, preco nie? ved mi vobec nezalezi na tom, co s nami bude! vobec ma nezaujima, ci ma este lubi! a uz vobec ma nezaujima, ci vobec mame buducnost.
som vazne taka sprosta, ked nevidim, ze zaxranujem nieco, co podla vsetkeho nema vyznam? asi ano - som sprosta, lebo lubim cloveka, co si ma nevie vazit!
Ja zase "hodím" čosi zo života..je to dávno, vôbec sa k tomu už nevraciame a predsa sa to stalo. Bol piatkový večer, boli sme dohodnutí, že pôjdeme von- "za hodinu prídem po teba". Oblečená, nalíčená sedím na stoličke v kuchyni- nepokazím si predsa účes a nepokrčím handry..(znie to akoby som bola oblečená v krepovom papieri a na hlave mala svadobný účes Noriky Mojsejovej- také zlé to ale neboloooo) (dúfam!) (vlastne rifľová skladaná minisukňa a top- nič extra). Prešla hodina, dve, tri... telefón nič, nikto pred domom...keď sa zamyslím- prečo žena zavolá až keď je už vytočená dobiela? No ja už som bola. Volám. A na druhej strane veselý hlas, ktorý mi oznamuje, že nejdeme nikam, že on sa ide iba "povoziť s kamarátom na aute"!!! Nervy, samozrejme slzy, samozrejme tie slová, ktoré sa v slušnej spoločnosti nehovoria,... Nahodila som sa do riflí, športového trička a vyštartovala do mesta. Kamarátky boli na zábave, pozdravila som ich a išla k drahému- vediac, že nie je doma- kopnúť mu do dverí, pretože týždeň predtým sme si skočili do štice s tým, že on nie je dochvilný, nedá o sebe vedieť, že ja k nemu nikdy neprídem, že nie som taká, akú by on chcel- neobliekam sa ako "dáma"- tenisky a rifle mu nevyhovovali (preto tá sukňa
a strnutý posed v takomto vyfintení)..Proste krásna, slzavá výmena názorov. A on týždeň nato!!! A tak som mu kopla do dverí a cestou nazad som mu napísala čosi ako bola som u teba a ty si tam nebol. Čo teda odo mňa chceš? Prišla som za babami, povedala im, že idem domov a išla. Na schodoch mi zvonil telefón:"kde si!!?" "v Traxe" "tak sa choď ku...ť do Traxu, vymaž si moje číslo a zabudni" Buchol telefónom a ja som cestou cez celé mesto revala ako šibka, prišla domov, revala, revala, zobudila celú rodinu, predviedla mame skvelé, hysterické divadlo s astmatickým záchvatom. Paráda! Keď sa mi podarilo utíšiť, všetko bolo ok, zazvonil mi telefón "kde si!!" "doma" "určite?" ....no, na druhý deň prišiel akoby nič, ja som okrem nenávisti (naozaj!) necítila nič... Už kecám dlho, nie je takýto istý prípad, ale opisuje to mužskú logiku a...všetci si takýmto dačím preskáču, dnes sa na tom smejeme, ale pred rodičmi sa tvárim, že ten večer sa nikdy neodohral... hoci dnes už sme "svoji", máme dieťa a sme šťastný. Pomerne- pretože vždy budú dni, keď sem napíšem ako to nemá význam a 5 príspevkov nato hodím, že už je to ok. A ďaľší príspevok je o tom, ako veľmi sa ľúbime...
Ty si rozumieš, hlavu hore a pevné nervy!!!
Ale stále vás mám rada!
tento pripad mi je velmi povedomy, myslim ze uz som ho tiez zazila, mozno s miernymi obmenami, ale urcite ano. akurat v sobotu nad ranom (samozrejme po kvalitnej hadke) mi o 5 vola, ze ide ku mne PESO!!!!! a ze o 10 minut pride, ja mu na to, ze kde ma auto? mal buracku, do cesty mu vbehla macka, xcel sa jej vyhnut a vletel do pola, auto roztrepane, ale jemu sa nic nestalo - xvalabohu!
ked prisiel, nevedela som ako sa mam tvarit, ci ho lutovat, alebo mu mam vypalit alebo byt urazena po tej hadke. pocity sa divne miesali.
povedal mi ( este v piatok) ze teraz budeme mat cely tyzden dovolenku, mozeme kecat a tak, a teraz on roztrepe auto a ja a nas vztah su teraz na druhom mieste :((( no ale co uz. asi to vazne xce cas
ono to bude tým, že pokiaľ ide on von, tak sa nič nedeje, ty mu máš dať priestor, vypadnúť s kamarátmi, prevetrať hlavu....ak vypadneš ty, tak väčšinou len pre tú jednu vec...
je to coraz horsie, vsetko je dolezitejsie ako ja a vzdy je dovod, aby sme o niecom nehovorili a posuvali to stale dalej dozadu. uvazujem ci naozaj je dovod este sa o vztah snazit, ked sa snazim iba ja :(((((
citim sa priserne - uz sa to zacina prejavovat aj na mojom zdravotnom stave, nemozem dlho zaspat a boli ma zaludok
Milá Athina,
chápem tvoje pocity. Pred 2 týždňami som si prešla podobným. S priateľom sme mali prvú vážnu hádku, mali sme vyriešiť prvý vážny problém. Obaja sme sa báli, ako zareaguje ten druhý. Bolo to prvý krát. Ja som sa presne ako ty snažila riešiť to. Ale on sa zľakol, keď sme to nezvládli teraz, čo keď to nezvládneme nabudúce? Mňa nebolelo ani tak to prečo sme sa pohádali, ale to ako sa zachoval potom. Ignoroval ma 2 dni, na tretí mi dal neosobným mailom kopačky. Ten pocit, keď som čítala tie slová ako netrúfam si, môžeme byť len priatelia, ak to zvládneš...... nezvládla som. Bola som v práci, keď som čítala ten mail. Zosypala som sa. hysterický plač, trieskanie do všetkého a všetkým, čo mi prišlo pod ruky. Šéf nechápal čo sa deje, ale chápal, že v ten de´ň už určite pracovať nebudem. Bol to taký blbý týždeň, celé dni som bola zalezená v izbe, deti sa obsluhovali v kuchyni samé. Ja som len revala a revala, nejedla som, nepila som, hrozne ma bolel žalúdok. nedokázala som pochopiť, prečo hneď uteká. Výhovorky typu, sme odlišní, máme rozdielne názory, som nebrala. Na to prišiel až teraz? Veru nie. nasadila som vražedný útok typu "ja sa ťa nevzdám, nedovolím ti vycúvať len tak zo zbabelosti" Oplatilo sa. Volali sme spolu v ten večer, ja som sama nechápala, ako mi liezli slová z úst, a čo som mu všetko povedala, to už si ani nepamätám. Ale viem, že som ešte nikdy nikomu neotvorila svoje srdce ako vtedy jemu.
Ja som človek, ktorý sa nevzdáva. Ja môjho priateľa veľmi ľúbim, a už len predstava, že by som bola bez neho, bola pre mňa nepredstaviteľná. Takže som bojovala. A sme spolu a sme šťastní.
Athina, ak ho ľúbiš, tak mu to povedz. Nepusti ho. Ak ti stojí za to, nevzdávaj sa. Proste ho priklincuj k stoličke alebo pritlač o stenu a nepusti, kým ťa nevypočuje. Vylej pred ním svoje srdce, otvor sa pred ním. Ukáž mu, že ti na ňom záleží, že ti záleží na vašom vzťahu, že ho ľúbiš, že ho potrebuješ. A nech ti povie aj on, čo cíti, čo očakáva, či mu ešte záleží na tebe, na vašom vzťahu. Nech ti povie o svojich predstavách.
Pretože takto v neistote sa žiť nedá. Ničí ťa to fyzicky aj psychicky.
Aspoň takto na diaľku ťa objímam a držím silno palce.
je to zlozitejsie ako to vyzera, on si proste nexce so mnou sadnut a porozpravat sa, lebo teraz je dolezite, aby dal dokopy auto, ktore v sobotu nabural. to je dolezite, alebo okno jeho bratranca.... vsetko je momentalne dolezitejsie ako ja a nas vztah. tak neviem ci sa oplati nieco robit.
citim sa tak hrozne ako uz davno nie. od vcera sa mi este neozval ....
Ach Athinka! Neviem, čo napísať- teraz už je to iba na Tebe. Prípadne na priateľovi- asi by ste si mali pohovoriť, či bol pôvodný dohovor správny- mala by si sa opýtať, či chce tento vzťah naozaj živiť, bez ohľadu na Teba. Vieš, lebo aj keď láska už odíde- človek si ponechá úctu voči človeku a v srdiečku ho má ešte stále rád... Chce to rozhovor, hoci by bol bolestivý- lepšie ako prísť o zdravie... držím pršteky, aby to bolo iba obdobie hľadania sa v živote muža, aby prešlo a boli ste opäť šťatný!!!
Ale stále vás mám rada!
ja uz neviem, ale ako sa s nim porozpravat, ked on mi ani neda sancu na rozhovor. vzdy cuvne a je to :(
Tak to veru jednoduché nebude.
Ja neviem, ľahko sa druhému radí. Máš kam odísť na pár dní? Ale bez toho, aby si ho informovala. Možno potrebuje takto nakopnúť. Možno si neuvedomuje čo v tebe má, možno si je tebou moc istý. Aj také môže byť. /A ja práve toto považujem za dôležité, aby si partneri boli sebou istí/ Možno sa spamätá, keď zistí, že nie si doma, možno si uvedomí vážnosť situácie. A keď nie, aspoň si budeš istá, že on ten pravý rozhodne nebol.
Ja viem, je to ťažké, hlavne keď ho ľúbiš. Ale musíte niečo urobiť, ak sa nevie nakopnúť on, musíš ty.
Necitala som si ostatne prispevky, len horny clanocek... intenzita precitovania lasky vo vztahu sa meni. To je normalne. Neda sa zit bez konfliktov. Aspon tak sa mi zda, ze by to bolo nenormalne. Zena vo vztahu drzi tri stlpy, kym muz iba jeden. Chlapi necitia to, co zeny. Co je pre nas tragedia, pre nich banalita. To mam overene. Chlapi - to je hyd! Tak si zvyknem obcas ulavit. Ked mi rozum zastava nad niektorymi ich pocinmi... radsej to nepitvam, proste nedefinovatelne, nepochopitelne - nuz neries. TAk si poviem. Nemoze stale len slnko svietit. Aj to si hovorim. A ked je blbo, sklopim usi a vyckam, kym to prejde... a vzdy to prejde. Ked pitvam halusky typu ON MA UZ NEMA RAD, pomyslim si, ze mi je prilis dobre alebo sa nudim, ked riesim taketo blbosti - predsa sa stara o rodinu, aj ked to nie je vsetko, co moja dusa ziada... ale, da sa vyhoviet vo vsetkom? Vzdy si nespokojnost najde nejaku strbinku ako preniknut do duse.
Takto si zvyknem ulavovat a utesovat dusu a ked ma vo vnutri cosi hryzie a nechce dat pokoj, rozptylujem sa cim mozem. Muzovu dusu sa neodda riesit, ich treba len lubit, lebo keby ich nelubime, tak sme vsetky za mrezami. Aspon ja mam taky intezivny pocit Drzme sa dievcence, nenechajme sa vytacat.
Milá Athinka, viem si predstaviť ako sa cítiš. Myslím, že chlapi sú vo svojej podstate rovnakí. Som vydatá už 15 rokov a naše manželstvo malo niekoľko kríz, ktoré si však môj manžel ani neuvedomoval. Trápila som sa len ja. Nakoniec som zistila, že chlapi priam neznášajú rozhovory o nejakých problémoch (akýchkoľvek). Po hádke sa chlap najradšej niekam vyparí (napr. na pivo). On sa odreaguje a vypustí všetko z hlavy. My sa zatiaľ doma zožierame a vyrábame si žalúdočné vredy. To je chyba! Tiež by nám možno lepšie prospelo keby sme sa išli po hádke niekam odreagovať (napr. ku kamarátke na kávičku). Keď sa potom spokojný chlap vráti z krčmy a my chceme niečo riešiť, on nechápe, čo sa nám nepáči a aký máme problém. Je to začarovaný kruh. Treba si asi zvyknúť na to, že chlapa treba nechať niekoľko dní na pokoji a až potom sa pokúsiť o rozumný rozhovor (hlavne nenápadne, aby nemal pocit, že ide o riešenie nejakého problému). Zaujímavá je aj moje zistenie, že čím viac sa žena k chlapovi citovo pripúta, tým skôr si chlap nájde za ňu náhradu. Platí to však aj opačne - chlapov neodolateľne priťahujú ženy, ktoré sú nezávislé, majú svoje záujmy a tvária sa, akoby si vedeli poradiť aj bez muža. Tiež som kedysi vysedávala doma a myslela som si, že mojím životným poslaním je udržiavať teplo rodinného krbu, mať stále pripravenú teplú večeru a pod. Môj drahý sa mi odvďačil tým, že sa najradšej zdržiaval v krčme a ja som celé noci tŕpla, či je v poriadku, či sa mu niečo nestalo a pod. Potom začal hrať na hracích automatoch. Uvažovala som aj o rozvode, ale pri našich dlhoch by som tým veľa nebola vyriešila. Bolo to ťažké obdobie. Musela som si nájsť druhé zamestnanie, aby sme nejako vyžili. Ja som chodila domov pred polnocou a nakoniec som skončila v nemocnici. Takmer som vykrvácala. Zo stresu som si nadobudla autoimunitnú chorobu, pri ktorej sa mi vytvárajú protilátky proti vlastným krvným doštičkám. Až pri mojej dlhodobej hospitalizácii si manžel uvedomil, čo všetko som musela stihnúť. Prestal s automatmi a táto kríza nás vlastne posilnila. Aj keď mi niekedy ide poriadne na nervy som rada, že ho mám. V krízových situáciách sa snažím myslieť na to, aké to bolo na začiatku nášho vzťahu, čo sa mi na ňom páčilo a prečo som sa zaľúbila práve do neho.
To je sila, že si muž uvedomil tvoju hodnotu, až keď už bolo s tebou zle a skončila si v nemocnici s predpokladám nevyliečiteľnou chorobou :-/ Síce vás to posilnilo, ale aj tak.... Ale fakt je, že ak sa ľúbite, prekonáte všetko Tak sa pekne ľúbte aj na ďalej
Ťažko povedať, či po 15-rokoch manželstva a niekoľkých krízach sa dá hovoriť o nejakej vášnivej láske ako z telenovely. Život ma naučil, že nie všetko musí byť také ideálne, ako by som si predstavovala. Môj vzťah s manželom by som v tejto fáze definovala skôr ako spolužitie dvoch súrodencov, ktorí sa snažia jeden druhého rešpektovať. Máme sa radi takou zrelšou láskou ako kedysi. Vzájomne poznáme svoje prednosti i nedostatky. Každý z nás má svoje vlastné záľuby, ale snažíme sa nejaký čas tráviť aj spolu. Nie je to síce žiadna veľká romantika, ale k spokojnému životu to stačí.
no, my sme sa po nexutnej pondelnajsej hadke udobrili. vcera prisiel, sadol si na postel a cakal co mu poviem, ale sme sa porozpravali, ujasnili si zopar veci a aj povedali, co mozeme zmenit, aby sme sa nedostali zas do rovnakej situacie. myslim, ze by sme si mali najst trosku viac casu aj sami pre seba, venovat sa aj inymi veciam, ale aj niecomu spolocnemu- tak dufam, ze teraz to vyjde :)
Manželstvo je ako hojdačka - raz je dobre, inokedy zle. Keď mám pocit, že to už dlhšie bezproblémovo funguje viem, že onedlho môžem čakať nejaký problémy, príp. menšiu katastrofu a tak to funguje stále pekne dokola... Držím palce Athinka.
athinka...tak to som rada..drzim palceky ;)
este to medzi nami nie je take idealne, ale obaja sa snazime, aby to klapalo, dokonca tym, ze auto je roztrepane, xodime na prexadzky a vela sa rozpravame. jedine co mi ide na nervy, je ze stale rozprava iba o oprave toho auta - ale hlavne ze sa konecne rozpravame :)
presne ste to tu babenky opísali....správanie chlapov, ich zmýšľanie, ich spôsob riešenia problémov...fakt presne...fakt nám nič iné neostáva, len si zvyknúť....fakt, hlavou múr neprerazíš....nie je to jednoduché, a ani nebude zvyknúť si...preto sú stále problémy vo vzťahoch....preto sa stále trápime a chlapi končia v krčmách....nemyslím,že by sa to niekedy zmenilo a ak, tak ako???
keby bolo jednoduxe poxopit xlapa, neexistovali by rozvody, hadky.... a mozno ani krcmy :)
komunikacia je dolezita, len ked to nie vzdy funguje - bud sa rozpravat nexce, alebo ked sa aj xce ( zazrak :)))) ) tak vela veci poxopi inak ako by mal a zas je to o tom istom - hadky.
ale aj ked nieco zle poxopi, preco si to neprizna? alebo ked ho my zle poxopime, casto mam pocit, ze on mi nieco povie, ja to zle poxopim a on mi potom nadava, ze on mi to povedal a ze ja si prekrucam veci, ako sa mne hodia.
jasne, keby sa vyjadril jasne, nebol by problem.
xlapi su zvlastne tvory :)
booože, akoby som nás dvoch počula...pri hádkach ten istý scénár, tie isté slovné spojenia, tie isté vytýkačky....
Ale zas buďme spravodlivé- niekedy pochopiť ženu je viac ako ťažké! keď som po prvý raz počula vetu "muži sú z Marsu a ženy z Venuše", iba som sa zasmiala, teraz tú vetu často používam ja sama a keď ju počujem, iba súhlasne prikyvujem. Boh nám dal podobné telá- s rôznymi odchýlkami, a tak je to aj s myslením, chápaním, cítením- oba druhy ich máme uložené v hlave na tých istých miestach, ale máme v nich rôzne odchýlky. A ten kto sa potrebuje stále chápať, ten sa stáva "inak- sexuálny". Takže álelujá odchýlky, aby bol ten život okorenený!!
Neplač, že zapadlo slnko, lebo slzy Ti zabránia uvidieť hviezdy. (Einstein)
máš pravdu, fakt by sa to asi nedalo dať do praxe, aby sme boli vo všetkom rovnaký, rovnako veci hovorili, rovnako ich chápali...fakt si to musím priznať, že by to bola nuda, pretože na druhej strane tých hádok býva väčšinou sladké zmierenie....
srdiečko... dobre sa vyplač, to je očista... potom si uvedom to že ked niečo končí, tak druhé, ale možno to pravé a lepšie môže začať. mne velmi pomohla kniha od lucie kolarovej " byť sama " ... je to super kniha a je v nej aj velmi vela pravdy. nič neni take horuce aby sa to nedalo straviť. dobre viem o čom hovorím. vyplakať, ukludniť, hlávku hore a ísť dopredu. posielam ti veľa veľa síl a verím že to dokážeš
Možno niekedy stačí pozrieť sa na horšie prípady partnerstiev (napr. týrané ženy ) a človek si uvedomí, že ten jeho problém možno ani nie je taký horúci ako sa spočiatku zdal. Fakt platí, že muži sú z Marsu a ženy z Venuše.
tak to hej, ale co uz narobime. ale keby boli rovnaki ako my, bolo by to nudne, podstatne je, ze aj ked mame rozdiely, vieme sa porozpravat a najst riesenia.
Athina, na keď som sa tu vyrozprávala ja, o všetkých mojich problémoch a starostiach, jedna osoba mi tu povedala krásnu vetu: Daj tomu čas. Mala svätú pravdu. Najhoršia je v takomto stave samota. Nikto blízky, kamarátka... Poznám. A sama sa trýzniš myšlienkami, sama sa trápiš slzami... To mi je známe ako moja farba očí.
. Hlavne to nevzdaj. Strašne ti držím palce
Mne sa stalo, že sme sa zopárkrát tak strašne pohádali, že sme si vykričali, že končíme... Kašleme na všetko... no človek v nervoch povie velmi vela toho, čo ani tak nemyslí a potom aj banuje. Viem, že by som nedokázala odísť. A viem /alebo skôr dúfam/, že aj on.
No môj prípad nie je úplne ako ten tvoj. Tebe to povedal s chladnou hlavou, čo znamená, že nad tým musel dlhšie rozmýšlať. Neudal ti dôvod alebo príčinu alebo čo? Vieš, keď už sa máš trýzniť, aby si vedela čím