Že sebavedomie?

Evi, nikto nemá podrazy rád. A málokto sa vie otriasť a hodiť to len tak za hlavu. Chce to čas. Určite. Na strávenie, alebo aspoň na to, že si zvykneš že niekto také mohol vôbec spraviť.
Neprešla som takým s kolegyňami, ale bolo veľa ľudí, čo mi spravilo podraz. Väčšinou sú to osoby, na ktorých ti záleží. A vtedy to bolí.
Hodne sily ... http://www.youtube.com/watch?v=3U4kDzwZAMk

...aspon si zacala a zvysok si domyslia aj same.....a pochopili, ze aj Ty si clovek so srdcom, ktoreho sa co-to moze dotknut.....teda ak nie su celkom pripecene....hlavu hore!

Ja som bola vzdy cholericka hysterka: navrieskala som a az potom rozrevala ...a ked sa este dovolil niekto opytat: To co malo byt? Kludne som uz povedala: h...O- o to vo vsetkom ide.....
Neboj, nestava sa to len Tebe ale asi 80 % normalnym zenskym....

ivet

Vydrž, možno práve takýto prejav ich prinúti zamyslieť sa

som rovnakaa...doma si viem pripravit super rec,ale ked na to priide a pozriem dotycneemu do ocii,tak sa zlomiim a slziim...neviem ciim to je..ja vraviim ze makkaa povaha..

Evi, evka nasa,

sa necudujem, ze ta to vzalo, ci citliva uprimna dusa a zrejme islo o taky podraz, ktory by teba v zivote nenapadol.

A este su to dve veci, podraz a "vyjasnovanie". Stat zoci-voci pred 4 ludmi, s ktorymi mas urcity vztah - mozno len pracovny (ale myslim, ze aj osobny), pred 4 ludmi s roznymi povahami a reakciami a rozpravat co ta trapilo za posledne dva dni - ( aj ked cisto jasne zrozumitelne) - to chce tiez poriadnu guraz. To je ine, ako ked si to clovek povie doma stokrat v myslienkach a s partnerom vo svojom bezpecnom prostredi....verim.

Jednemu som porozumela, ze aspon nieco si im povedala...ak su to zeny inteligentne, malo by im stacit malo a ospravedlnit sa....prinajmensom, ak sa take nieco neda "ocakavat", tak aspon sa taka situacia s podrazom uz nikdy nezopakuje, lebo si to budú pamätat...co sposobili a co Ti sposobili...

Teraz podla mna robis dobre, co robis, myslienky sa upracu a davas tomu cas...

prijemne pocuvanie...

Evka,ide o to,že si im dala najavo,ako ťa veľmi sklamali.Vôbec nie je dôležité,že si im nepovedala všetko,čo si si naplánovala,ako píšeš sama,oni aj tak majú svoju pravdu,ale ty konečne vieš na čom s nimi si.

Ja som mávala presne takéto reakcie,mala som pocit,že čítam o sebe.Až prišiel jedného dňa zlom,v ktorý som vôbec neverila.Bola som sa v škole "pobiť" za syna,s takou malilinkou dušičkou som tam kráčala,presvedčená,že zase sa zrútim,keď príde na vec,ale neviem kto,alebo čo mi dodal odvahu a zrazu som bola kľudná,vyrovnaná a všetko nejako šlo samo.
Je nás veľmi veľa,takých,čo sa im hrdlo zamkne zrovna vtedy,keď netreba.A určite sa to stáva aj tým,najsebavedomejším

Hm..., myslím, že takých nás je viac...a potom to možno asi aj mrzí a v duchu si hovoríme-veď ešte toto som mala, a bože ešte toto som zabudla a takto som to chcela som taká istá...chvíĺku to mrzí, ale potom to prejde...začala si a to je podstatné...určite vedia, že Ťa ranili...neboj, to prejde...aspoň máš o skúsenosť viac a budeš selektovať prácu(kolegyne) od priateľov, ktorí Ťa podržia aj v tej najhoršej chvíly-a možno nie...ako sa to? Každá skúsenosť:či už dobrá, alebo zlá nás posúva dopredu a pomáha nám...len každý si z nej musí zobrať to svoje Tak by som ťa niečím potešila ...už viem, pošlem Ti sms-ku a v nej niečo pekné, chceš?

Slzy aj mne vyhŕknu bárskedy - a čím som staršia, tým častejšie. Neviem, či je to tým, že človek má toho viac prežitého, že veci, ktoré kedysi vnímal ako prkotiny sa mu zrazu cez prizmu životných skúseností zdajú byť vážnejšie a dôležitejšie.
Fakt je, že kým kedysi ma dokázali dostať do takého slzavého, hlasopreskakujúceho stavu takmer výlučne situácie zo súkromnia, začína sa mi to stávať aj v pracovnom prostredí. Či už je to tým, čo som vyššie spomenula, alebo tým, že som tiež v tom svojom kolektíve nejaký ten rok a už ho pomaly začínam považovať za súčasť súkromnej sféry????? Kto vie?
J si tiež bežne v hlave "precvičujen" dialógy, keď ide o takéto veci - problém je v tom, že tá druhá strana nie vždy zareaguje tak, ako som si to ja "nacvičila" a potom zvyknem byť zaskočená, vyhodí ma to "z konceptu" a už sa veziem....

Evi,zober to ako - čo ťa nezabije to ťa posilní - mne to pomáha a všetko zlé je na niečo dobré ,je to dalšia životná skúsenosť a zober si z toho iba to čo vyhovuje tebe - nenechaj sa tým "trápiť" a vieš ako tu baby píšu : Svet nemá slzy rád,ešte ťa vysmeje - v živote hru vyhráva ten čo sa usmeje...ostan takou aká si ,sme silnejšie ako si myslíme...

Eva m, klobúk dolu, hlavné je, že si k tomu zaujala postoj (aj keď nie taký, ako si si predstavovala) a nenechala to plávať. A myslím, že dotyčné si každá v sebe uprace, ako sa nabudúce bude správať. Aj keď navonok môžu pôsobiť "silne". A okrem toho, si žena, na slzy máš právo aj z hľadiska okolia

pridi do nasho kolektivu, tu sa tak otukas... ja sama neverim, ako v poslednej dobe dokazem s kludom reagovat a cistit stol, aj ked to vo mne vrie alebo sa mi naopak podlamuju kolena. moju sefku na teba - naucila by si sa. nemyslim to v zlom, len sme tu mali minuly rok dost blbe obdobie.

Eviku , ja mám roztrasený hlas a slzy v očiach takmer vždy, keď ide o niečo dôležité, na čom mi naozaj záleží...a úplne najviac ma "dostane" nespravodlivosť - túto úžasnú vlastnosť mám už od malička a nejak sa jej neviem zbaviť...a to si tiež "prejav",myšlienky, slovné formulácie chystám dopredu a keď príde na vec, stiahnuté hrdlo a fajka zhasla

Evka, ja si myslim, ze aj tieto situacie cloveka posuvaju dopredu, hoci v tej chvili ich prezivame ako svoju slabost, trapas, zlyhanie, podkopanu hrdost a pod. Je to o clovecine, obycajnej ludskosti, ktora nie je dokonala a ma slabosti. A paradoxne, niekedy tieto nase "zlyhania" pomozu niektorym ludom sa k nam konecne priblizit, lebo sa im odhalime z inej ako tej sebavedomej, vyrovnanej stranky. Kazdy emotivny clovek ma obcas problem zachovat hrde a sebavedome mimikry a to, co je vnutri, jednoducho vybuble von, aj keby si doma nacvicoval, co chcel. Ber to z pozitivnej stranky - vidiet, ze ti na kolegyniach a svojom zamestani skutocne zalezi. Riesila si a hotovo.
A este moj osobny poznatok - je naozaj niekedy dolezite spravne oddelit kamaratstvo od kolegialnych vztahov.

Suhlasim so soniou. Tiez som sa kedysi prilis skamaratila s kolegynami a tie si veru na mne potom zgustli. Nic prijemne, Evi, nezavidim ti. Drz sa.

evi nedá mi nezareagovať,ja som take niečo prežívala v práci minuly rok s mojou kolegyňou akože kamarátkou.Je to ťažké ale časom som oddelila kamarátky a prácu a ver mi funguje to dobre.Veľmi ti držím palce a nauč sa drzať si odstup.

Ahojte dievčatá,som tu nová,ale na túto stránku chodím už pomerne dlho.Bola by som rada keby ste ma prijali medzi seba mile žienky.Dakujem.

Vitaj Verisska

dievcatá dakujem za privítanie