Kamilka, podobny pripad sa stal aj mne. Ja som bola vždy veľmi spoločenská, vrtula v zadku, úlety, tábory, opekačky. Stále som mala tendenciu organizovať niečo pre kamarátov. Potom som sa zoznámila s mužíčkom a akosi sme si vytvorili bublinu okolo seba. Rada by som zvalila všetku vinu na neho.
lebo darmo mi niekto povie, že pravý priateľ ti zostane navždy, o priateľov sa človek musí starať. Pokiaľ sa s nimi nestretávaš, zídu z očí, zídu z mysle a ty im tiež. Ale mám šťastie na jednu moju manicko-depresívnu kamarátku, ktorá mi celú moju materskú spríjemňovala stavom pohotovosti, kedy ju budeme zachraňovať, kto ju opustil, ako je je na svete hrozne, ako si vyberá kostým do truhly (riešili sme aj farbu truhly), čo po nej zdedím (pripadnú na mňa tenisky a pes). Ale napriek tomu je to úžasná osoba, ktorá ako jediná mala (dúfam, že je to tak) záujem sledovať Natašku ako rastie, ako sa rozvíja a ako sa mám ja. Nie je možno úplne ideálna (nerada chodí do kina, čo ja zase milujem. 
), ale miera jej priateľstva je veľká a to často stačí.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Anjeliku rozladil priateľkin uštipačný názor na jej snubný prstienok. Aké kamarátky sa ušli vám dievčatá? Alebo aké sme si zaslúžili, neodhali, neskoro spoznali? Ktoré vás najviac podržali a ktoré potopili.
Ja som asi bienda kamoška, lebo hneď ako som konečne mala pri sebe chlapa, čert mi ho bol dlžen (ale nie on je úžasný), zanevrela som na svoje priateľky. A naozaj mi trvalo veľmi dlho, kým som pochopila akú hlúposť som urobila.
Preto väčšina kámošiek, ktoré prišli po tom to zážitku, som si už naozaj vážila. Dve skutočne veľmi dobré priateľky ma zachránili počas dlhej materskej a to myslím naozaj vážne. Len odkedy sme sa presťahovali stretávame sa zriedkavejšie. A počas poslednej materskej ma ratuje Vierka a vy všetky, ktorým sa páči táto babská párty.