Bláznivý román č. 40

" Ešte jeden hlt," zaprosí mamamaťa.
" Kšaaa, stačilo," oflingne ju Adus a obraz Banderasa sa roztopí s posledným sústom vanilkovej zmrzliny a kvapne na zem so slinou, čo ostala na perách od Antonia nepobozkaných.
" Vidíš, čo robíš?! Len čo pomyslíš na Belzebuba už hriešne myšlienky máš."
Usmejem sa - teda sudička.
" Bolo by treba zavolať ho."
" Ale opatrne, pomaličky. "
Sudičky sa pochytajú za ruky, stanú do kola a čarujú:

Horká káva, sladký med
nech sa tu zjaví a je hneď.
Príťažlivý pre každú z nás
nech je tu Banderas .

" Čo blbneš?" Šťuchne do mamamaty Renka.
"Jaj prepáč - Banderasa tu nechajte a ideme ešte raz:

Modré zvonce, zelená tráva
nech natašu bolí z iného hlava,
trasú sa ruky, kolená,
peňaženka je preplnená.

V tom sa rozletia dvere a v nich ..... stojí kocúr v čižmách.
" Dámy, vonku je taký hic!"
" Preboha, už doooosť!" krúti hlavou Dancul.
" Dnes sa to akosy nedarí. Nikoho tu neviem nájsť vhodného."
" Ale neboj sa. On príde, len mu daj čas."

Vtom zazvoní telefón a dolu po schodoch zbehne Izabell. Len tak naľahko v župančeku spod ktorého sa koketne čnie bruško.
" Ježiš Mária, máme daňovú kontrolu v robote. Rýchlo, pomôžte mi sa vychystať," behá po byte akoby jej za pätami horelo.
Sudičky na seba mrknú - hehehe, však hovorím, všemocného bolo treba.