Bláznivý román č.32

...domcek ako z rozprávky.Pri domceku stromcek,pod stromcekom velké huby,taký obraz sa im lúbi.
Domcek stál uprostred velkej lúky,osvietený mesacnou oblohou.
Všetci traja sa na seba nechápavo pozreli.Vyšli z lesa,kde sa museli chytit všetci za ruky,lebo sa uz takmer nevideli.Tma tam bola taká hustá,ze by sa z nej dalo krájat.A teraz toto tu!
"Baby,veríte tomu?Zvláštne, nie?"Nemohol sa spamätat Roman.
"Moji zlatí,ja uz verím asi naozaj všetkému."Nenechala sa zaskocit Izabela.Len Simona sa nezmohla na slovo,stále sa velkou silou drzala Izabely.
Dvere na dome vydali hrozne vrzgajúci zvuk.Z dverí vyšla mladá pani v nohavicovom kostýmceku,s velkou taškou cez plece."Dobrý vecer!Vítam vás!Nemohla som sa vás dockat.Schwarzová,realitná maklérka."Podáva všetkým ruku."Viem,ze je pokrocilá doba,ale co neurobíme pre našich klientov.Podte dalej.Majitelky prídu o chvílku."Prvá nabrala odvahu Iza,Roman chytil Simonu a takmer celou silou ju tahal dnu.Bola ako prikovaná.
V domceku bolo velmi príjemne.Ocitli sa v jedálni.Oválny stôl a sedem stoliciek.
"Len mi nepovedzte,ze tu býva sedem trpazlíkov."Roman vtipkoval.Schwarzová na neho zváštne pozrela."Debil."-pomyslela si."Ale nie,majitelky prídu hned.Vyckajte,zatial si sadnite.Môzte si dom popozerat.Treba nejaké drobné úpravy na nom,ale to uz je vec dohody.Izabela,dúfam,ze sa vám páci?"
"Prosím?...Poznáme sa?Co je to zase?"
Vrzgajúce dvere.Do jedálne vchádza sedem...hmmm....VÍL?!
"Ahoj Izabela.My sme tvoje sudicky:Kamila,mamamata,johana,akira13,adus,renka a dancúl.Dúfame,ze sa stretnes aj s dalšími sudickami."
Izabele takmer vypadli oci z jamiek.Ešte toto!