Jeje,no deti sa este nepodarili,raz urcite,ja celkom rada planujem,tak asi by ma to momentalne celkom zaskocilo(aj ked mozno prijemne:):) )Ja povazujem vela udalosti v mojom zivote za male vitazstva,pretoze boli a su pre mna dolezite a som rada ze som sa v prvom rade na ne odhodlala.Zacalo to asi troma rokami na Technickej univerzite,kedze ja a technika si moc vela nemaju co povedat.No zvladla som to a je zo mna bakalarka.Tym som si troska podporila velmi nizke sebavedomie asi nasilne vtlacene studiom na gymnaziu,kde sa nam stale snazili dokazat co nevieme namiesto povzbudenia do toho co uz vieme.
Dalsim malym vitazstvom bol odchod do Nemecka na rok a pol, hned po vyske.Neviem kde ja, vtedy nesebavedoma a nie moc samostatna len s duchom rebela a slobodnej duse,som nasla tu odvahu,ale zrazu som vystupila z autobusu v Nemecku.Myslim ze ma povzbudilo to ze cudzie jazyky mi v zivote nesli ,aj ked som sa nemcinu a rustinu ucila milion rokov v skole,a asi som si (a aj mojim ucitelom nemciny)chcela dokazat ze sa to naucim.Takze po roku a pol prisla plynula nemcina.
Momentalne moc nerozpravam aj ked rozumiem vacsinu,no to vdaka dalsiemu vitazstvu ,ked som bez akychkolvek vedomosti anglictiny skocila po Nemecku do Anglicka.To tiez dodnes neviem kde som na to nabrala odvahu,ale som tu uz tri a pol roka,anglictina je plynula a umoznila mi najst si zaujimavu pracu kde uz nielen robim ale sa aj realizujem.Takze tolko o mojich malych osobnych vitazstvach.No najvacsim je mozno to ze pred tri a pol rokom som v Anglicku pred tesco obchodom stretla super chalana ,ktory pred chvilockou umyl riady po veceri,a poviem vam,malo by to byt jednoduchsie lebo je z ciech,no verte ci neverte ,sem tam mi nerozumie:):):)Myslim ze je rad na nom,a zacne sa venovat slovencine na pevny uvazok.:):)
,kedza ja s cestinou problem nemam.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
.
. Tie pooperačné pocity poznám (1 revízia kolena + 2 artroskópie, a to by som ešte mala ísť na plastiku predného krížneho väzu), keď pohnutie nohou čo i len o centimeter na začiatku je nepredstaviteľne ťažké a bolestivé.
Dievčatá, ja som sa vám pochválila so svojou, jednou z mála, životnou výhrou v článku Vodičák mi dal krídla. Napíšte mi, čo sa vám v živote podarilo, teda okrem úžasných detí, na čo ste na seba naozaj hrdé. Mimo úlohy mamy, manželky, žienky domácej ..., ešte v nás možno ostalo naše vlastné ja - viac či menej spokojné so všetkými našimi rolami v hre zvanej život. Ale to je možno na ďalšiu diskusiu. Nechám na vás, čo si vyberiete z tejto komplikovanej formulácie.