Dvojičky

Lela, prajem ti pevné nervy a veľa,veľa lásky .To prejde, deti podrastú a bude lepšie.Teraz vyžadujú stálu pozornosť, sú bábätká,a malinký potrebuje tvoje pritúlenie,cítiť mamu, že je konečne doma.Dúfam, že ti má kto s nimi pomôcť,urobte si časom režim a bude ok.Držím palce.

Ani ja neviem poradiť z vlastných skúseností, len viem, že krízy podobného typu boli aj budú. u každej maminy. neboj sa požiadať o pomoc manžela, rodičov, kamarátky, lekárku, sestričku... deti ťa potrebujú vyrovnanú, s dvojičkami to nie je jednoduché.neboj,chce to len čas a nájsť si systém. a pomoc blízkeho.Držím všetky palce a posielam more energie

Lela , musíš mu dať troška času. Píšeš, že je prvý deň doma. Musí si zvyknúť aj on aj vy všetci. Starať sa o dve bábätká naraz je náročné. Ja som z dvojčat a maminka občas rozprávala - presne ako píšeš, jedna sme plačom budili druhú , nedá sa obe naraz kojiť , prebaliť ... ale po čase si nájdeš systém a detičky tiež. Chce to trpezlivosť a pevné nervy. A ako píšu dievčatá, poprosiť o pomoc koho sa dá. Držím ti palčeky, určite to zvládneš

ja mam dvojcata, a ako ti poradit? zvykni si cim skor. Mozes mat deti ktore ti prespia celu noc od 3 mes. ale aj take ktore ani v 2 r nebudu spat celu noc ako moje. Prve 3-4 mesiace ide o prezitie s dvojickami, potom sa to zlepsuje, alebo lepsie povedane najde sa lepsi system ako na ne. Nemyslim, ze mu chybal domov tak preto place. Aj moji plakali skoro stale. vies ako som ich prvy polrok uspavala? v dvojitom kociari som ich niekedy aj hodinu vozila po dome a pritom som musela telfonovat aby poculi moj hlas. Niekedy stacilo natiahnut v kociari tu hudbu ako sa dava nad postielky. Uspat naraz je ich tazko, lahnut k obom naraz nemozes, na ruky tiez nie, nam len ten kociar pomohol. Ja som niekedy bola az zufala a od unavy som doslovne odpadavala, cez den som niekedy musela dat deti hrat sa do postielky a som zaspala na par minut, alebo dala som ich do sedaciek pustila tv, a od unavy zdriemla na zemi vedla nich. A moje deti nechceli nikoho ineho len mna, ani manzel ich nemohol na rukach uspat.

Ahoj Lela,
aj ja mam dvojicky, chlapca a dievcatko, dnes uz maju 2,5 roka, takze to najhorsie mame za sebou dufam. My sme boli mesiac v nemocnici a tam boli deticky skvele, spinkali a papkali a spinkali uz som sa tesila domov, ako budem vysivat a strikovat a malovat ....., no poviem ti bol to zaberak. Neviem, cim to je no doma boli prve mesiace fakt tazke. Vacsinu casu som bola sama, niekedy som ani jest nestihla, nie to este varit . A co zaberalo ?? U nas jednoznacne kojenie, nosenie, hojdanie - najprv som s nimi oboma na rukach (system si najdes ver mi ) skakala na fit lopte, no a ked manzel videl, ze ten pohyb zabera, kupili sme velke hojdacie zavesne kreslo, vylozili ho matracom, aby sa tam obaja zmestili a hojdali sme do umoru :) najistejsi bol spanok pri kojeni, ale aj hojdacka zaberala, kocik u nas ani nahodou....J VONKU NA PRECHADZKE REVALI JAK O ZIVOT. Neviem, ci ich kojis alebo nie, ak ano je dobre mat vankus na kojenie, tak ich zvladnes oboch naraz, a to, ze ti budu plakat pri prebalovani a obliekani, na to si zvykni. Postielky sme odlozili velmi rychlo, spavali pri mne na posteli, aspo som v noci nemusela vstavat-to bolo unavujuce. No a poviem ti,ze do dnesneho dna este neprespali obaja celu noc , ale poznam aj dvojicky, ktore su uplne ineee. Moja rada je :),spi, ked oni spia, ak mas na pomoc maminu, manzela, sestru, vsetko vyzuzi, nech varia zehlia, peru , ale neboj sa okolo 5-6 mesiaca to bude ovela lepsie.
Aaaa este, baby satka, ale to musis mat partaka na nosenie-to bolo super-aj v tom spinkali krasne, ale to uz boli vacssi.
Tak vela trpezlivosti a napomocneho tatina hlavne.