stalo sa vám niekedy počas dospeláckeho života, že keď ste mali pocit, že ste vyrovnané, dospelé a že máte ľudí okolo seba prečítaných....že vás niekto blízky predsa len prekvapí...že vás zradí....že vás podrazí...alebo len jednoducho vynechá zo života...budem mať 35 rokov a asi pred mesiacom som prišla na to, jedného dňa som si uvedomila, že nemám...nemám nikoho, komu by som sa mohla úplne zdôveriť, nikoho, komu by som mohla povedať úplne, úplne všetko bez toho, aby ma odsúdil, komu by som mohla zavolať, keď mi je dobre, alebo keď mi je zle....nikomu, komu by som sa mohla pochváliť bez toho, že mi nebude závidieť....nemám nikoho, koho by som zavolala na kávu, posťažovala sa na prácu, na manžela, na deti...povedala niekomu, že som sa platonicky zaľúbila (kiežby)...vyliala si dušu, pofúkala srdiečko....nemám nikoho... (brokenheart)
ano stalo sa mi to teraz v lete.A este mi klamala do oci a ja som nevedela ako sa mam spravat a robit sa ze sa nic nestalo,bralo mi to vela energie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
... hej, mala som take obdobie, ked som na vsetko - dobre i zle - bola sama so sebou... nie ze by som zila v pusti, ale jednoducho ci manzel, ci mama, ci kamaratky mi rozpravali o svojich radostiach i starostiach (teda najma o tych), no ja so svojimi trapeniami som ostavala sama... trvalo to niekolko rokov, spatne to vidim tak, ze nie oni boli uzavreti voci mne, to ja som sa "zablokovala"... no jasne, ze som mala na to svoje dovody (dopodrobna sa mi nechce rozoberat vsetky tie sklamania)- nevedela som sa vyrovnat s tym, ze kazdy zije a kona tak, ako on uzna za vhodne a nie tak, ako mne by sa pacilo (som nenapravitelny idealista a v tych rokoch som sa naucila, ze moje idealy su moj problem a nemam pravo pozadovat od inych, aby naplnali moje predstavy)...
... skratka, pre mna bolestive, ale ucinne...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak toto isté prežívam ja.Rodičov už nemám,tým som sa zdôverila zo všetkým,im som naozaj dôverovala-nikdy ma nesklamali.Mám vela kamarátok i známych,ale oni sa postažujú i pochvália mne,lebo vedia že ich pochopím,poradím a nikdy nezradím-čo bohužial ja o nich povedat nemôžem.Nikdy sa nikomu nezdôverujem(LEN VAM)lebo mojim kamoškám verit nemôžem,nič u seba neudrža v tajnosti.Len jedna by udržala,ale ju zasa zaujímajú len jej problémy.Ešte nikdy sa ma neopýtala na moje starosti.Keby sme boli spolu aj 5 hodín,vždy má preslov len ona a rozoberáme len jej trápenia.Plne vás chápem,štve to aj mňa!!!!!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
....tento týždeň my volali 4, s ktorými som riešila ich problémy....s jednou na káve, s ´dalšími cez telefón a zistila som na konci týždňa, že som už úplne vyčerpaná....a ak sa aj niekto z nich náhodou! spýtal ako som na tom ja, tak celú moju situáciu otočil na seba, a zase sme rozoberali ju...a mne práve vtedy prišlo ľúto, že tu nie je nikto, komu by som ja zavolala, že už nevládzem...mala som dokonca donedávna veľmi, veľmi blízku osobu, ale keď neviem, prešla ma celá energia ozývať sa jej, lebo len a len ja som jej písala smsky, ona mi nikdy! neodpísala, ja jej volávam na pevnú linku, ona mne fakt raz za pol roka, ale bola moja spriaznená dušička, len naposledy, keď som jej zavolala a ona sa ma spýtala, že prečo jej volám, lebo vraj volám len vtedy, keď mám nejaké novinky, poviem vám, odvtedy som jej ani nevolala, ani nepísala a ani ona, je tomu možno už aj mesiac, nie som urazená, ale aj ja som niekedy sebecká a chcem, aby mi raz prišla smska, ako sa mám, aj ja chcem, aby aj mne niekedy zazvonil telefón a mňa sa niekto spýtal, ako sa mám, mám kamarátky, ale akoby sa niečo stalo a niekoľkým som volala, alebo písala o káve, tak buď sa neozvali, alebo sa ospravedlnili, alebo aj sme sa dohodli, aj to zrušili...zvláštne, ale zase som sa raz dostala do k pocitu, že mám lepru...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
skoda ze si z daleka isli by sme spolu na kavu a postazovali sa jedna druhej
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Yaya, tvoje prispevky citam pravidelne a velmi rada, boli ma tvoj pocit opustenosti. Ja som si tym tiez presla a vdaka mojim trapeniam teraz viem, to kto je moj priatel a kto ma ma len za butlavu vrbu a sofera. Mne sa casto stavalo ze kamaratky zavolali len ked nieco potrebobali alebo potrebovali niekam odviezt, kedze som mala vlastne auto asi od dvadsat dvojky a oni nie. Bola som ta na spagate a tak sa to aj prejavilo. Mala som problemy ja a zrazu sa ani jedna nehlasila. Brodila som sa tym marazmom sama a prisiel dobry clovek a pomohol. NASLA som si inu dobru kamaratku, zistila ze ta ktorej somsa ozvala len obcas mi pomohla najviac a hlavne ja som mala stastie na kamarata. Chlapa. Nikdy som s nim nic nemala , velmi si ho vazim, vypiplal so mnou moje deti, chodil s nami po vysetreniach, varoval mi ich, jeho jedineho napadlo, prepsat u mna a nechat ma vyspat, celu noc sa staral o deti a ja som spala ako mimino. Vazim si ho a na tie takzvane kamaratky som uz prestala mysliet, i ked zabudnut sa neda.Verim, ze aj tebe vstupi do zivota anjel a bude hmotny taky co ta pochopi, podpori a nebude cakat za to nic. A okrem tohto kamarata som si nasla aj nasu zlatu Maciku. Je to super baba a keby bola chlap tak ju milujem az za hrob. Jaja, ak ti bude smutno, zavolaj mne, mozes sa vyplakta ci zasmeje me sa spolu. Ty si super baba a ja ta budemrada pocuvat 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
podobne pocity som mala po narodeni nasho druheho anjelika.
proste klasika, vsetko sa to na mna sypalo, podpora odnikial, manzel videl situaciu viac realne, ja viac cez rozburene hormony a unavu. mala som pocit, ze sa zblaznim a... zrazu som si uvedomila, ze okolo mna nie je jediny clovek, s ktorym by som sa mohla o to trapenie podelit. mame? pomohla by mi, ale potom by sa po nociach trapila mojimi problemami. uz ju poznam, a to by som nezniesla, aby som ju takto vyuzila na moje odreagovanie. svokre? presne pre ten isty dovod. urcite by mi dala podporu, je to dobra zena, ale tiez by sa rovnako trapila ako moja mama. presne preto iste som jej nepovedala nic. manzelovi? ved prave medzi nami bolo vsetko to napatie a hadky. takze tazko. kamoske? a ktorej? som sa tisickrat presvedcila, ze nikto nie je studna, hrob a zem svata. raz sa to vsetko dostane na svetlo bozie a vzdy v tej najnevhodnejsej situacii.
tak som mlcky trpela a dufala, ze toto musi raz pominut... pominulo. chvalabohu. a z tejto skusenosti a mnohych inych viem, ze kamaratov mam vzdy, ked som v pohode, habadej. ale len ked sa ozvem ja. ked ja udrziavam kontakt, ked sa ja snazim. istu dobu ma to aj hrozne trapilo, tiez som mala dojem, ze sa vlastne vtieram, kde o mna nemaju zaujem. ze mam asi lepru. potom som si povedala, ze to bude tym, ze som este nenasla osobu, ktora by mala aspon par mojich potrhlych vlastnosti a vedeli by se si preto byt blizke. ze kazde priatelstvo bolo zatial o tom, ze nas urcitu dobu spajalo nieco - blizke bydlisko, skola, praca,... ked to pominulo, pominulo aj priatelstvo.
tak sa uz netrapim. hladam, cakam a dufam. raz niekto pride. a dovtedy budu stacit aj tie docasne priatelstva. aj tie mi nieco daju.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
yaya,nie si sama! preto som tu medzi vami a je tu dobre
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
yaya,nie si sama! preto som tu medzi vami a je tu dobre
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No,neviem,ono to je tak,že človek sa potrebuje niekde vyrozprávať,ale ako píše Magic,zaťažovať mamu alebo svokru z dôvodu aby sa netrápili človek nechce a kámošky človek tiež niekedy nechce zaťažovať.Ono,hlavne niekedy sú to často pre nás tie podstatné problémy a pre ne to môže byť banalita.Ale mám jednu super kámošku,to je pupočná šnúra,tak tej sa zdôverujem,keď mi je na figu,ale je ďaleko,takže často krát jej ani nevolám,lebo kým to človek vysvetlí a ešte mám jednu kámošku a tá si to chudera vypočuje,lebo iného už nemám,komu by som to povedala.Ona je taká realistka,že aj keď sa to niekedy nepočúva dobre,viem že má pravdu a povie mi ju.A ešte som si našla aj tu kamarátky,ale tie sú virtuálne,aj keď padne dobre sa tu vyrozprávať,po poslednej "prestrelke" som zistila že nie sú až také kamarátky ako som si myslela,nuž čo aj to je škola života.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kocky, jedna nestatnica sa hlasi do vasho klubu.... 
Kamaratka, dlhorocna, ma zradila... A ja, hlupana, by som dala za nu aj ruku do ohna....
Bola som velmi sklamana, to uz prebolelo...Len ta spriaznena dusa mi strasne, ale strasne chyba...Niekto, komu by som sa postazovala, pochvalila, niekto, s kym by som si mala co povedat... Trapi ma to a neviem si pomoct.... Poviem vam pikosku, na dalsi den som sa na tom aj zasmiala, ale vam poviem, ze najprv ma to zaskocilo....
Takze cez ICQ som hrala hru s nejakou babou z Ciech...Medzi hrou sme si pisali... Ona ze je na vozicku, ja jej, ze som vydata, mam 2 deti... Potom mi napisala, ze spadla z okna, ze caka babo... Ja som jej napisala, ze ma ten uraz mrzi a ze dufam, ze to tehotenstvo jej dopadne dobre, na konci hry mi napisala, ze si robila prdel a ze ma 10r... No chapaete???? Oplati sa byt k niekomu uprimny???
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mat priatelku na cely zivot sa podari podla toho co tu pisete asi malokomu,ja to stastie mam,k tej mojej som nasla"zalubenie" uz pocas zapisu do prvej triedy a dodnes nas spaja uzasne krasny vztah,obe si toto krehke puto chranime a velmi si ten nas vztah cennime a pestujeme.Skutocne priatelstvo sa spozna az prejde skuskami a trva a pestuje sa viac rokov,neviem co si vsetko Kleopatra zazila, ale viem,ze to musi boliet rovnako ako rozvod alebo strata milovanej osoby,hlavne,ze to uz aspon trochu prebolelo,mozno teraz budes tu spriaznenu dusu hladat opatrnejsie a myslim,ze tej opatrnosti nezaskodi aj tu na internete.Treba si vyberat ludi,ktorym otvorime svoje srdce,aby to nebolelo viackrat za zivot.to na tvoju otazku,ci sa oplati byt uprimny,ja hovorim ano,ale chciet tu uprimnost pocitit aj od toho druheho,a este mat schopnost to vsetko "dobre" rozoznat a "zle" predvidat.No u skutocneho priatelstva takeho zoci-voci,nie virtualneho,taketo obavy mat nemusis,zo srdca vam to "skutocne"priatelstvo- vsetkym- zelam
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dakujeme lusesita.A normálne ti závidím že máš takú dobrú kamarátku!(HANBIM SA ZA ZAVIST)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
....na jednej strane som vďačná za niektoré kamarátky tu, veľa som sa sem vyžalovala a veľmi veľa ste mi pomohli...na druhej strane potrebujem očný kontakt, potrebujem sa zasmiať, vyblázniť, pobehať obchody, obzrieť chlapov ....také čisto babské....záležitosti....neviem, možno ja robím chybu, možno som otravná, normálne v hlave analyzujem, či som nebola k tým, s ktorými som sa kedysi vídavala na káve, či som nebola príliš hlučná, alebo príliš otravná, či som niekoho neurazila, či som neublížila...ale všetkým naraz???...neviem, som otravná, neprispôsobivá, drzá, zlá???...neviem....som až taká zlá kamarátka?....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Yaya, píšeš mi zo 
. Nie si ty náhodou ja?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nepíšeš to náhodou o mne??My by sme si asi mali čo povedat
(brokenheart) (brokenheart) Sklamalo ma to,čo je môjmu srdcu najbližšie-dieta(dcéra
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
....žeby schizofrénia?...ale schizofrénia pozná len rozdvojenú, nie roztrojenú, rozštvorenú.....osobnosť....najhoršie na tom je, že keď ste v puberte, riešite takéto situácie takmer denne, takmer denne sa pohádate so svojou naj kamarátkou na život a na smrť väčšinou pre chalana a ja som v tej puberte bola presvedčená, že keď budem dospelá, budem mať pevné vzťahy, nielen v partnerstve (brokenheart) , čo nevyšlo, ale hlavne som vedela, že keď aj podvedie, chlap, tak predsa tie kamarátky ostávajú...sú to tie, práve tie, ktoré ostávajú a pomáhajú vám prežiť...v živote som sa naučila, že čím viac sa človek snaží, tým menej dostáva..tak som sa presala snažiť, prestala som písať, volať a prestali všetky...no nie je to smiešne?...u koho má človek potom hľadať oporu...fakt chcem tak veľa, keď chcem niekoho, kto by ma vypočul, neodsúdil ani za tú najhriešnejšiu myšlienku, a to som nikoho ešte nezabila, neokradla, nezradila...)...v ste vy ostatné, ktoré máte takú čo i len jednu spriaznenú dušičku, v čom ste iné, v čom ste lepšie...?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte.Ja mám osobu,ktorej dôverujem na 100 percent-je to moja mama,jej môžem povedat úplne všetko a viem že to nezneužije,vypočuje ma aj ked viem že nie vždy so mnou vo všetkom súhlasí...Je to velmi tažké si niekoho pustit k telu ked nikto vám nezaručí či tento človek/kamarátka/vás časom nezradí.Ja som v tomto velmi opatrná,mám dost kamarátok,známych ale nikomu z nich nedôverujem natolko aby som s nimi preberala problémy zo súkromia.Nato tu mám moju milovanú mamu a ešte aj 2 sestry ale s nimi sa skôr teším z radostí a úspechov,lebo je pravda že každý má dost svojich starostí načo im pridávat ešte svoje.Určite si ale dôverujeme a vieme že keby sa naozaj niečo vážne stalo sme tu jedna pre druhú/tretiu/.Nepotrebujeme si to ani hovorit-lebo to cítime... .A ako moja mama hovorí netreba si človeka/kamarátku/púštat až ako sa hovorí "do kuchyne",lebo poznáme zopár prípadov ked takzvaná kamarátka zneužila dôveru a obrátila problémy proti nej...Ja sama sa snažím byt úprimná ale treba vediet odhadnút komu do akej miery,lebo ked vycítim z človeka faloš a pretvárku nepripustím si ho k telu a som diplomatická...je to proste tak.Treba byt aj v tomto opatrný...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To ti zavidim,ze mas komu sa vyzalovat
.Mozes mi napisat ako spoznas falosneho cloveka hned na prvy sup,lebo ja som sa uz tolkokrat sklamala,ze uz neverim nikomu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja ti to neviem napísat ako zistit falošného človeka,ale ako napísala aj Lusesitka3,to vycítiš,pozorne počúvaj a maj srdce otvorené...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
sonia to je krasne,ked mas doma spriaznene duse tvoj prispevok sa mi paci. suhlasim
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
yaya,asi to neboli tie "prave" kamaratky,myslim,ze musime mat aj "stastie" ako najst spriaznenu dusu,pocas zivota stretneme alebo najdeme priatelky,podla toho ako a co nas spaja,skola,male deti,v praci,volne chvile,no hlavne to prave orechove spozname,ked sme v nudzi,ved aj to zname v nudzi spoznas priatela-hovori o sile priatelstva ked mas problem,ci je to nahnevana alebo bolava dusa,ci nejaka kriza,vazny problem-choroba,to je to sito cez ktore, tie neprave priatelstva prepadnuniekedy vsak jednoducho aj tvoje priatelky maju obdobie,ked s niecim bojuju a nepotrebuju alebo nevyhladavaju na teba kontakt,to vsak neznamena,ze na teba zabudli,mozu mat na to vselijake dovody a nemusi to vobec znamenat,ze ta nepotrebuju,jednoducho bojuju so svojim problemom same,bez toho,aby to niekomu hovorili,mozno???nedavno som bola na jednom vysetreni v nemocnici a cakali sme na doktorku,ktora nam mala povedat nas ortiel-vysledky,ked som vchadzala do plnej cakarne,uvolnila mi vedla seba malinke miesto jedna pani,vekom ako som neskor zistila rovnaka,zacali sme rozhovor tak ako to u lekara byva,aby sme zahnali strach i obavy,no nas rozhovor sa rozvinul do velmi prijemnej debaty,citila som,ze je to dobra dusa a velmi rada som bola v ulohe posluchacky,ona sama nevedela pochopit ako si dokazala pri mne povolit "uzdu" napriek ludom v cakarni,ale nastastie a tentoraz mi to vobec nevadilo isli sme na rad posledne a ako sa ludia rychlo vytracali,tak sa jej dovera voci mne aj chut vyliat si svoje srdce stupnovala,a pritom ju mrzelo,ze ma zatazuje svojimi problemamy,no zaroven tuzila,mala velmi silnu potrebu sa mi zdoverit,ked sme sa lucili,povedala mi,ze jej tak nebolo dobre velmi dlho,vlastne ze ju to tazilo velmi vela rokov a nemala to komu vsetko porozpravat,az teraz mne,vraj to citila,ked som vosla do cakarne a ona mi to miesto uvolnila.Je to ohromne zlata a cista dusa a nasla som ju upne nahodne,doteraz si sms-kujeme.Myslim,ze to clovek musi citit a vidiet na zivo,komu moze verit,myslim,ze 6 zmysel nas na to upozorni,ved toto mame ako dar len my zeny, myslim si vsak,ze kto ma ciste ta nikdy nesklame,netrap sa, najdes to, co hladas,len bud opatrna,ja tomu verim
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
lidunka asi viem ako sa citis
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Lusesita ani si nevieš predstavit,ako sa vlastne cítim Je to velké sklamanie človekom,ktorý mi bol doteraz najbližší,s ktorím sme prežili všetko dobré,ale aj zlé a posledný rok sme spolu strávili celé dni aj noci a strašne som jej verila.Po výmene názorov sa spolu nerozprávame už vyše mesiaca,viem,že to nieje na večnost,ale už to nikdy nebude ono.CHápem ju,že aj ju velmi zasiahla nečakaná smrt otca,má dost starostí s tromi detičkami,z toho má dvoch školupovinných,viem,že trpí častými záchvatmi migrény,ale to nie su predsa dôvody,aby bola nekonečne výbušna,i ked trošku viny v tom príbehu mám i ja Aj ked som porodila a vychovala dve dcéry,mám sedem vnúčat,cítim sa strašne sama.Prepáč,že som sa tak odviazala,ale tak to cítim a musela som to povedat.Díky za pochopenie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Lidunka teraz som po dlhej dobe nasla tento blog,nasla ta tu -pisala som ti nedavno mail,dufam ze si ok,davno si tu nebola.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
..."známe klopanie...za oknom je tvoja tvár..viem, že nemusím napochytro ukrývať rozhádzané veci pod vankúše...nemusím sa cítiť previnilo, kvôli starým pružinám na stoličke....nemusím hľadať tú najlepšiu šálku a nemusím sa hanbiť za tú trochu polámaných sušienok...poviem len, poď ´dalej, idem postaviť na čaj, čo máš nové?..."... (Charlotte Gray, 1937)
..."mávajú spoločné nakupovacie záchvaty, rútia sa z obchodu do obchodu celkom mimo svoju cenovú kategóriu....a končia pochutnávaním si na topiacej sa krémovej torte, s trochou peňazí vo vrecku, ktoré vystačia už len na cestu domov....priateľky..."....(Charlotte Gray, 1937)
...."ZOSTAŇ...znie z úst priateľa ako čarovné slovo...."... (Louisa May Alcott, 1832-1888)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ach ano, to je presne ono. niekto, kto nebude kutikom oka sliedit, kde mam v kute spadnuty vlas, si na drese nie su skvrny od zaschnutej vody, ci na televizore nie je prach,... niekto, kto prisiel len preto, ze mu na mne zalezi a je mu so mnou dobre...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
takto to citim aj ja magic,toto co popisujes vobec nechapem ani ja,dobra priatelka si vsima nas,nie to okolo,dava nam pocit,ze sme tu jedna pre druhu a ze aj ked nas napr.delia stovky kilometrov,mame k sebe blizko.Je dobre,ked vieme,ze je na svete niekto,kto nam veri a ma rad okrem svojho partnera alebo rodiny.Ja tu moju priatelku mam ako sestru a ked sa zacas uvidime,tak placeme radostou,je to uzasny pocit, mame krasne spomienky.Darmo,vyrastali sme s Annou zo zeleneho domu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
yaya,
pises mi z duse, aj vy, ostatne dievcata. Aj ja som ucho pre svoje okolie, pocuvam, chapem, spolucitim atd. Mam aj skvele kamosky, za ktorymi by som aj mohla zajst sa vystazovat (jednu-dve). Ale - postupom casu som prisla na to, ze nechcem. Nechcem hovorit nikomu o svojich najhlbsich pocitoch, mindrakoch, bolestiach... Radsej som za silnu, spokojnu, pre niektorych zhyckanu. Ale to mi naozaj priniesol az cas. Radsej nech mi zavidia, ako ma maju lutovat - tym sa riadim. Viem, mozno je to divne, ale svoje slabosti uz neodhalujem. A to som povazovana za velkeho extroverta!
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Evi niečo na tom bude,ja som tiež raz čítala že-"ži tak aby ti ostatní závideli",lebo akonáhle dáš navonok svoje problémy a starosti,vždy riskuješ či to ostatní tak pochopia ako to ti podáš...ale na druhej strane mat naozaj niekoho kto ta pochopí a podporí/niekoho blízkeho,ktorému môžeš dôverovat/tiež nie je na zahodenie...Lebo sú aj takí ktorí to v sebe nedokážu udržat a spracovat a pomôže im iba ked to zo seba dostanú von...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak prave ich ja vzdy pocuvam. A potom mam pocit, ze ked som za tu silnu, nemozem ich sklamat a ukazat sa ako slaba. Mozno je to chore.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nie je to choré,ak to nerobíš nasilu-robíš to tak ako cítiš...Pokial to tebe nejakým spôsobom neubližuje.Mne sa istú dobu tiež jedna kamarátka zdvôverila s takými vecami ktoré by som ja určite nedala von,ale ona to v tej chvíli potrebovala a vedela že vo mne má istotu.Jej to aspom čiastočne pomohlo a ja som mala z toho fakt dobrý pocit/a ešte stále mám/...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nerobim to nasilu a mam to v podstate aj v naplni prace , pomaha mi to vsak vazit si svoje stastie.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
....ja som ten typ, ktorý musí dostať problém zo seba von...vždy keď veľa hovorím, znamená, že mám problém,niečo nespracované...potrebujem druhý uhol pohľadu, potrebujem poradiť...veľakrát si urobím po svojom ,myslím, že je to normálne, lebo v našom živote za nás nikto nič neurobí....ale proste, taká som, potrebujem hovoriť o tom, že mi je zle, potrebujem hovoriť niekomu po o tom, že mi je dobre...ani neviem, eva, či si silný, alebo slabý človek...je veľa ľudí ako ty a vôbec to tvoje správanie nepovažujem, za choré....len na jednej strane si mylsím, keď nechceš hovoriť o svojom probléme, že si silná a že si ho dokážeš spracovať sama....na druhej strane nechceš ukázať slabé stránky...to by som ja už radila do kategórie...nemôžem povedať, že klamstvo, pretože vôbec nemám potrebu a ani nechcem tu niekoho urážať, ale že proste klameš okolie, že je všetko v poriadku a vlastne nie je...ale fakt sa neuraz, ja v tejto chvíli neviem použiť iný výraz ako klamstvo, prepáč ...ale ešte aj pri mužoch sa hovorí, že keď si priznajú chybu, alebo že majú problém, tak sa z majstrov sveta stávajú ľudské bytosti... 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
yaya,
neurazim sa, ak to vnimas ako klamstvo, ja to povazujem skor za svoju sebaobranu. Ci som silna, alebo slaba, tazko povedat. Zazila som v zivote vela bolesti, fyzickej aj tej druhej, za nieco som nemohla, nieco som si sposobila aj sama...Prave preto si teraz vazim to, ako sa mam. Ako nevdak voci osudu by som brala, keby som sa teraz stazovala. Nic nie je dokonale, jasne, niekedy som smutna, nastvata, nervozna, moj muz je skvely, le ma tiez svoje chlapske muchy, ale to sa vsetko da zvladnut a nemam potrebu sa stazovat. Problem, ktory mam, ma sprevadza celym zivotom a len ja viem, ako mi ho ovplyvnuje.
A chybu si ja viem priznat, neboj, viem, ze je to casto oslobodzujuce a ludia to prijmu.
Dakujem ti.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
....veď to, že to nevnímam ako klamstvo....skôr niečo ako, skrývanie skutočného stavu...?...neviem, už to pletiem, v podstate si stále myslím, že čo sa teba eva týka, tak je to dobre, lebo ty to takto, ako to cítiš tebe to vyhovuje, proste už nemáš potrebu rozoberať pred kýmkoľvek seba...svoje problémy, tomu ja hovorím sebestačnosť, nezávislosť...lebo ja na niekom inom závislá som, preto som aj napísala tento blok...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ani ja nemám. A tak žijem zo svojími problémami. No a po našej hádke z manželom som zistila, že už ani muža nemám. Síce je fyzicky pri mne, vidím ho každý deň no môj vzťah k nemu zamrzol.
Aspoň, že drobec má otca.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
. Poď na chat.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nedá sa. Nestíhačka. Už to neriešim. Ostávam kôli malej. Nechcem, aby mi niekedy vyčítala, že som jej rozbila vzťah z otcom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A možno sa to u vás zrovná, teda dúfam ..... a dúfam, že nie s bágrom so zemou 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte. Ja mám tiež mamu, ktorej sa "spovedám", ale nedá sa všetko. Občas sú veci také, že by sa príliš trápila, tak sa trápim sama. To isté je aj s kamarátkami/známymi, ktorým sa posťažujem, pofrflem... proste rozoberiem problémy, ktoré ma štvú ale až tak nebolia. Ale mám problém, ktorý veľmi bolí a ten nemám komu povedať Takže viem o čom píšete - niektorými vecami musí človek prejsť sám. A Betty neviem o čo ide ... ale chápem. My matky sme také, že urobíme všetko pre deti. Len občas rozmýšľam, či to na staré kolená neoľutujeme ... ktovie ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bože, akurát zisťujem, že také isté problémy mám aj ja. Kamarátstva , ktoré som udržiavala , ktoré za to asi moc nestáli. Len som im vyhovovala, lebo som vždy bola po ruke , ak potrebovali. Ale aj tak si myslím, že každý z nás potrebuje niekoho, komu sa dá niekedy vyžalovať. Najhoršie je, ale ak ten dotyčný nemá záujem počúvať a začne o svojich veciach.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte. Keď to tu tak čítam, uvedomujem si, aké mám šťastie v živote, čo sa tohto týka - mám totiž okolo seba dosť spriaznených duší, ktorým sa môžem vyrozprávať, vyžalovať, prípadne sa spolu zasmiať. Mám super mamu /aj keď jej nehovorím všetky svoje problémy kvôli tomu, aby sa ona nad tým netrápila/, mám fajn sestru /no tá žije v Prahe, takže sme v kontakte väčšinou cez Skype/, mám sesternicu, s ktorou sme vyrastali od malička - to je ako druhá sestra a mám aj zopár kamošiek okolo seba, s ktorými sa síce nestretávame až tak často, ako by sme chceli, predsa len každá má svoj život a povinnosti, no keď sa stretneme, je to ozajstná psychoterapia... . No i ja som zažila niečo, čo ma sklamalo, a nie je to tak dávno...Mala som kamarátku /poznáme sa už 12 rokov, z toho 5 sme sedeli v jednej kancelárii/, o ktorej som si myslela, že je to priateľstvo na život a na smrť a že nám ho nič nemôže pokaziť. Poznali sa aj naše rodiny - mali sme skoro rovnako staré deti, navštevovali sme sa, trávili spolu víkendy na chate, chodievali na plesy. Všetko to trvalo do doby, kým sa môjmu manželovi prestalo dariť vo firme, dostali sme sa do finančných problémov, o ktorých som tu už písala na inom mieste. No a zhruba pred pol rokom som sa dozvedela, ako sa nám naši drahí priatelia /ona a jej manžel/ smejú za chrbtom a ohovárajú nás. Bolo to pre mňa veľké sklamanie, odvtedy som sa s ňou videla len raz, ona mi stále vyvoláva - tuší, že sa niečo deje, no ja nejako nemám záujem...len neviem, ako im to povedať, lebo nechcem prezradiť zdroj, odkiaľ som sa to dozvedela. Ono tušila som to už dávnejšie, nemala som k nim dôveru...no je mi to ľúto, lebo prežili sme spolu kus života.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Staré známe: V núdzi poznáš priateľa .
ALEBO
Nie každý je priateľ tvoj, kto láskavým sa tvári, ale ten čo ťa v nešťastí neopustí je priateľ tvoj pravý.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
take sklamanie urcite boli. Ak ste vsak boli take kamaratky, to priatelstvo si mozno zasluzi vysvetlenie. Aj tebe by sa ulavilo, aj kamoska by vedela, ze citis zradu a snad by ju to ludsku posunulo. A mozno by ti vselico vysvetlila...
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
....viem, že život je na to, aby sme prežili aj dobré, aj zlé...preto aj vzťahy, aj vznikajú, aj zanikajú...ale myslela som si, že niektoré ostávajú....toľko krát som čítala ten známy citát, že v núdzi poznáš priateľa, ale ja som zistila, že v núdzi nepoznám nikoho...práve v núdzi by mal niekto pri mne stáť, niekto by mi mal volať, alebo písať a pýtať sa, tak ako dnes, ako to zvládaš...,....a nie je tu nikto...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
yaya,
mala si dnes zly den?
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
presne ani ja nemam to co by som v zivote chcela mat a co som mohla mat keby som si to nepokazila sama
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...mám pocit,eva, že nemám zlý deň, ale týždeň, mesiac, mesiace....mám zlé obdobie a neviem z neho von...som absolútne vyčerpaná, asi tak, že som dnes chcela plakať pred baumaxom v bystrici, len tak, medzi košíkmi a ľuďmi som mala pocit, že sa už nezdržím a budem plakať...je toto už konečne dno?....kedy sa už odrazím, alebo ešte nie?...som len unavená, nevládzem...asi je to len tým...nevidím nič pozitívne, dohnalo ma to včera k tomu, že som si v knižnici, keď som hľadala kopec kníh na kopec seminárok, ktoré musím! rýchlo napísať, našla som knihu "hovory s bohom"...poznáte?...zachráni ma?...kniha, alebo boh?...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Yaya, to je úúúžasná kniha! Mám trochu výhrady proti prvým cca desiatim stranám, ale POTOM!!! 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
yaya,
ak si dobre pamatam, pracujes s ludmi a taka praca moze odcerpavat energiu a silu. Ak sa k tomu pridaju aj osobne veci, moze sa ti zdat, ze si v koncoch. Ale, ako sa hovori, vtedy si len v polovici svojich sil.
Da sa nieco z toho, co ta trapi, odburat? Daju sa niektore veci odlozit, alebo presunut na niekoho ineho? Ak ano, urob to. Pokus sa vypnut aspon na chvilu, urob si cas len pre seba. Vsetko pocka,neboj sa!Chod si zaplavat, kup si nieco, precitaj si nieco vesele, chod do kina... Cielene si dopraj nieco pekne. Zasluzis si to!
Ak sa ti tvoje trapenie zda neriesitelne, povedz o nom, mozno z ineho pohladu riesenie existuje.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
....teória hovorí o tom, že musím vypnúť...áno, pracujem s mentálne postihnutými deťmi, tam mám veľmi veľa povinností, potom som nacvičovala na benefičný koncert, teraz zariaďujem snoozelen miestnosť, pre postihnuté deti, potom letím cez mesto, riešim čo najlacnejšie nakúpiť, pretože do pol decembra musím poslať 9tisíc na fakultu, a to sa desím vianoc, neviem z čoho budú, potom doma treba variť....a kopec iných milých vecí, lebo nikto iný to nemôže urobiť, väčšinou deti nie sú doma(krúžky), alebo sa učia, lebo im pre krúžky neostáva čas na učenie....muž doma býva len niekedy, nie nemám komu prenechať domáce práce, po nich musím písať bc prácu, seminárky, učiť sa na skúšky, lebo ich máme moc nahustené a potom sa musím vzdelávať do autizmu, tak nejak to od nás vyžaduje šéfka, aby som bola lepšia a lepšia odborníčka na autizmus.....a záver, neviem z toho vybrať nič, čo môžem nechať na zajtra, lebo zajtra ma čaká to isté....prepáčte, trošku som sa rozbehla s tým sťažovaním....ja len, že nevládzem, ale myslím, že každá z vás tak žije, tak je to len trápne, z mojej strany...len som už unavená....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
yaya,
zijeme tak a z casu na cas to na nas dolahne, je to ok, ked to vypustis von. Mas naozaj narocnu pracu, vsetka cest. Aj ja som v skolstve a viem, ze tam clovek necha dusu za par korun a ak chce byt dobry, musi sa stale vzdelavat.
Ak sa to da, skus polavit, mozno niektore domace prace pockaju, mozno sa rodina obide bez teplej vecere, mozno dokaze za teba urobit aj kolegyna...Kedy odovzdavas bc pracu? Ak to ma cas, odloz to na chvilu. Vianoce pridu, aj ked nebude 15 druhov kolacov, aj darceky za menej korun velmi potesia...
Viem, mudrujem, ale bola by skoda, keby sa opustila taka fajn kocka ako ty.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...nechcem sa opustiť...chcem len, kúsok ticha, kúsok vlastnej slobody, kúsok objatia a kúsok teplej dlane na mojom líci...chcem len objať a počuť, že všetko bude fajn...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
yaya posielam ti
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
virtualne objatie urcite nie je ono, ale predsa...
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
..ďakujem...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Yaya, zďaleka nenám tak psychicky namáhavú prácu ako ty, a predsa sa cítim na smrť unavená. Nechcem ten pocit a predsa je tu. A zároveň sa vo svojej bezútešnosti plácajú všetci okolo mńa. Podľa toho akú majú povahu buď útočia, alebo vťahujú do seba smútok. Dievča zlaté, vydržať a bude lepšie.Ľudská psychika je proste záhada.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
....dnes sa moja kríza premietla už aj do školy, nespravila som skúšku...z muzikoterapie, ktorú vediem v robote...irónia že?...a zajtra mám ďalšiu skúšku, musím skoro vstávať, lebo sme dnes uviazli na donovaloch, prišla som len teraz domov, zajtra (sobota!) vstávam o piatej, aby som sa mohla učiť...a potom, že som unavená...potom, že mám krízu...bolí ma celé telo zo stresu, z únavy....zo života...ale na druhej strane aj ja verím, že bude lepšie....a ďakujem všetkým, ktorý mi sem prispeli, vy ste jedna z foriem terapie...ďakujem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nevadí!! Nič sa neboj, urobíš opravný! Čo by to bolo za študenta, čo ho nevyhodili zo žiadnej skúšky?! Vieš koľko krát sa to stalo mne??? A tu som...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...šak aj ja som tu ...dnes zo dve áčka, kompenzácia včerajšku... a prekrásne donovaly, bez kamionov, bez kalamity, len biely sneh... krásne
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak vidíš... že svet môže byť aj krásne biely!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Super, tesim sa s tebou. Si sikovna!Uzivaj si dobry pocit
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...no nedávate vy náhodou na mňa pozor?....vždy ste tu, keď mi je zle, keď mi je dobre...vždy...a to som taký malý bezvýznamný človiečik...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
yaya,
o com je povodne tento blog? O priatelstve a pocuvani sa? Niektore veci nepotrebuju racio vysvetlenie, mozno funguje telepatia...
taký malý bezvýznamný človiečik... - to, dufam, nemyslis vazne!
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
....bohužiaľ to myslím vážne...a ani neviem, kde sa to vzalo...ale nosím tento pocit zo sebou už celé roky a myslím si, že mi celkom komplikuje život...že kopec problémov, ktoré mám, vzniklo a vzniká práve preto...nemám pocit dôležitosti pre veľa ľudí...a potom platí to, čo som napísala to na samom vrchu...a tak dokolečka, taký môj vlastný smutný bludný kruh...a neviem z neho von, a najhorší je na tom ten pocit, že si za to určite môžem sama...práve preto, že mi nikto nezavolá a nenapíše, možno ľudia od ktorých to čakám, možno preto si myslím, že drvivá väčšina so mnou komunikuje len preto, lebo niečo potrebuje, chce...potom mi z toho vychádza aj ten pocit, o ktorom som tu už dávno písala, že sa páčim chlapom a prejavujú nesmierny záujem len preto, lebo niečo chcú...ale už to nie sú také hrozné pocity, ako trebárs pred týždňom, tak nejak si na to zvykám (veľmi ťažko znášam PMS, hormonálne zmeny sú pre mňa možno aj kvôli štítnej mučivé, je to pre mňa obdobie obrovského trápenia, premáhania, dokonca mám tendenciu plakač na ulici, to sa mi nikdy nestávalo)....minulý týždeň som volala dvom kamarátkam za kávu, odpoveď- "jasné, vieš čo dnes sa mi nedá, ale zavolám ti"...nič, ani čiarka, ani že sorry, ale ani tento týždeň to nejde...viem, mám zmeniť prístup a nechať žiť...neotáčať si to na seba, že vo mne je chyba a možno je a treba ju odstrániť a ja neviem ako...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
yaya,
tie kamosky ale zrejme nevedia, ako dolezite bolo pre teba stretnut sa s nimi. Poobzeraj sa tesne okolo seba - tam najdes ludi, pre ktorych si bytostne dolezita - len to mozno nehovoria, ako by si potrebovala. Ked budes v praci, aj tam sa rozhliadni, kolkym detom si obohatila zivot.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
vraciam sa po 2 mesiacoch k téme....pretože je víkend, ktorý včera začal tým, že sa mi ozvala spolužiačka zo strednej, či nejdem na chvíľu von....nikdy ma predtým neoslovila...to bolo v piatok, na dnes som dohodnutá so švagrinou na kávu, s tou, ktorá mi 4 mesiace neodpisovala a na moje narodky sa ozvala, akoby nič....dnes hneď ráno mi prišla sms,že ma pozýva bývalá kolegyna na večeru a nie neberie ako odpoveď, keď som jej povedala o káve so švagrinou, samozrejme to brala ako môj nevďak, a ako to, že mi je švagriná prednejšia???....a teraz k veci...mala by som zakričať super!!!....konečne!!!....ale nejde to...neviem, možno som nevďačná, možno neviem, čo chcem,ale chápem sa dobre, že som príliš hrdá???...že si to nevážim???.....prečo mám pocit, že sa mi 4 mesiace nie že neozvú, ale nereagujú na moje volanie o pomoc, že sa potrebujem stretnúť!!!...potom sa ozvú akoby nič a ešte sa aj urážajú, že sa s nimi nemienim stretnúť, keď oni ma pozývajú....už....mám fakt zmätené pocity a absolútnu nechuť niekam ísť....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
yaya,
mozno je to tvoj sposob, ako naucit samu seba "oddelit sa".
Pozri, pises, ze byvala kolegyna sa urazila, ze ta povazuje za nevdacnu. Si si tym ista? Odkial vies, ako sa ona citi? Co ak je to tak, ze sice mala v plane stravit dnesny vecer s tebou, ale ked si jej povedala, ze mas iny program, svoje plany zmenila a ani jej len nenapadne sa k tomu este vracat? A zatial ty sa umaras nad niecim, co vlastne inak ako v tvojej predstave ani nikdy neexistovalo... netvrdim, ze zrovna toto je ten pripad, ale zda sa, ze k takemuto vnimaniu mas dost silny sklon.
A svagrina? Ak dnes nepojdes ani s nou, sotva sa dozvies, co tie styri mesiace robila, preco nemala cas...
nech uz sa rozhodnes akokolvek, zelam ti pohodovy vecer a peknu nedelu...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
yaya, vdaka tomu, ze si dnes obnovila tuto debatu, som sa k nej dostala ja. Uz pri nej sedim hodnu chvilu, tych prispevkov bolo dost, vsetky velmi zaujimave a tak ludske, som naozaj VELMI rada, ze si tento blog napisala. Si citliva dusa, obdivujem, co robis .
K tomu dnesku - suhlasim s Elin, ze by si mala prijat ludi, ktori ti volali a skonfrontovat si s nimi svoje pocity. Je to jediny sposob, ako zistit, o com su vase vztahy. Prekusni ukrivdenost a skus to .
Aj ja ti prajem pohodovy zbytok vikendu, nech sa okolo teba svet trosku rozjasni .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
písala som sem o svojich pocitoch, nie o tom, či niekoho odsudzujem...za to, alebo ono...nie som si istá, či to tak brala, ale povedala to....nepoznáte presný obsah rozhovoru, tak je ťažké sa k tomu objektívne vyjadriť...čo ale nemení fakt, že som sa s tou bývalou kolegyňou dohodla, že dáme stretko tesne pred mojím stretkom so švagrinou....po trištvrte hodine čakania, a bez akejkoľvek reakcie na moju smsku som to vzdala...išla som na stretko so švagrinou, ktoré sa tiež takmer nekonalo, lebo....tak som šla k nej domov, inak by som ako urazená mohla!!! ísť domov....píšete sem, že sa umáram nad niečím, čo možno ani neexistuje....neviem ,ale nepísala som sem, že sa umáram, a predsa ste si samé vytvorili taký obraz....v podstate ste si samé zhodnotili moju situáciu, moje vnímanie a moje pocity vložili do slovíčka umáram....vytvorili ste si vlastne taký istý záver, ktorý si podľa vás vytváram ja....dokonca mám k tomu sklony...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
yaya,
to o mozno zbytocnom umarani som pisala ja. V uprimnej snahe pomoct ti. Samozrejme, ze nepoznam presny obsah hovoru, samozrejme, ze len na zaklade vlastnych prezitkov sa snazim pochopit ta, ako inak mozem, ked ta vobec nepoznam?
A ak moj pokus o zmenu "uhlu pohladu", o sposob, ako ti povedat, ze ty, tvoja hodnota predsa nie je zavisla na nejakej byvalej kolegyni, ani na nikom inom, lebo TY SAMA O SEBE DOSTATOCNE HODNOTNA SI, prave teraz, prave taka, aka si (minimalne ja ta za taku povazujem, inak by si mi nestala za to, aby som nad tebou vobec premyslala, aby som ti pisala) - ak to povazujes len za dalsie ublizenie, velmi ma to mrzi.
Ak si chcela len napisat o svojich pocitoch a nic ine, prepac, zle som to pochopila.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj ja sa pripajam, ak som nieco zle pochopila, prepac
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
yaya,asi nie k téme,ale krásne narodeniny........Nech si šťastná a spokojná.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
yaya aj ja sa pripajam vsetko len to naj
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
.....ďakujem....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mila yaya, vsetko najkrajsie a najlepsie k Tvojim narodeninam.
Ale ine som chcela. Stalo sa mi, ze moja kamoska, s ktorou sa poznam tisic rokov, a hovorili sme o vsetkom, raz povedala na moju "vycitku", ze nikdy nema cas a nevideli sme uz viac ako pol roka "...no, a co?" Zobralo ma to, samozrejme. Tak som prestala byt aktivna, nevolala som (to bol jediny sposob komunikacie celu tu dobu), no a jasne ze sa urazila ze ani nezavolam. Ona to proste vobec nebrala tak ako ja,mala zly den tak to vyblefla.
Takze vela razy to ini vidia uplne inac ako si clovek mysli.
Nerob si z toho nic, ono sa to urcite zmeni...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
yayus nie si s tým sama--ináč všetko naj..naj..k tvojim narodkám, aby sa ti darilo
takýto istý problém mám aj ja, ako keby si napísala moje myšlienky. Okrem toho sa cítim ako smetiak na city a náreky lebo mne sa môže každý vysťažovať a uľaviť si, len keď príde rad na mňa som jak sirota! No čo už...ešte že máme NM
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
....ďakujem ešte raz....hlavne za tie ďalšie slová....ťažko sa mi žije na tejto planéte...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
práve dnes som o tom hovorila s jednou kolegyňou (zvláštne, ke´d k nám prišla robiť, myslela som si, že mi nikdy nebudeme viac ako len kolegyne, ale cez toto ťažké obdobie mi veľmi pomáha...)skrátka, presne vedela o čom hovorím, keď som jej vysvetľovala to čo vám...neviem nájsť východisko zo svojich problémov a mám pocit, že ich je stále viac, a pritom som presvedčená, že je to len môj uhoľ pohľadu, ke´d sa skrátka človek dostane do obdobia, že všetko vidí čierne...a aj problémy tam kde nie sú....neviem sa už z ničoho tešiť, určite sa mi stávajú úžasné veci, ale ja ich nevidím a je mi to veľmi ľúto....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
yaya,
a neda sa ti napr. s touto kolegynou (alebo s niekym inym) "prebehnut" den, len tak v rychlosti si zopakovat, co vsetko sa udialo a nechat toho druheho, aby ti pomohol najst to nieco uzasne, co si si mozno nevsimla?
...a nemusi to nutne byt niekto, kto ta osobne pozna, priebeh vsednych udalosti vsedneho dna sa da opisat aj slovami - ci uz telefon, ci cez mail... niekto, komu aspon trosku, trosicku skusis aspon na chvilku doverovat...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahoj skoro to znie ako keby som to pisala ja aj ked mam rodinu ale tiez mi chyba nejaka spriaznena dusa ponam dost ludi aj na kavu si sem tam behnem ale nemam nikoho komu by som povedala vsetko
niekedy mi to pride velmi luto ,ze preco neni taky clovek nikomu som predsa neublizila teda vedome urcite nie, mozno je to tym ze som sa od 13 rokov casto stahovala a nestihla som si vybudovat nejake zazemie o to sa snazim teraz 
neviem preco je to tak aspon ze mam tuto krabicku a internet 
lebo asi by som sa naozaj nemala ani s kym porozpravat mangel chodi na tyzdnovky tak je to este horsie