Neznášam...

ajajaj, aj ja mam taku nepeknu vlastnosť je nim švagrinina malá. tak ju rozmaznali že by som jej napraskala 5 a 20 na zadok. snažím sa tomu vyhýbať a myslieť pozitívne, šak decko za to nemôže ale aj tak ako sa chová mi k dobru nepridá. je už síce rozumnejšia, tiež má 5 rokov, ale neviem si pomôcť každý ju rozmaznáva, všetko jej dovolia, hrať sa s porcelánovými soškami je normál, so zlatými retiazkami tiež a čo že ich zničí.... a pritom je to múdre dievča len tak trošku krachla výchova. aj to že sa s rodičmi sťahovali od domu k domu a z toho jej začalo šibať. ale čo je na dobrej ceste, začínam ju mať rada. teda dufam, bo jak som ju dnes videla len som odula pysky

btw, Akira, čo si písala v minulom príspevku o švagrovi, som sa čudovala že tak sa chová dospelý a ono to má 5 rokov nejak rychlo čitam

Wed hej,aj ja som si pomyslela,ze co to maju za cudo v rodine,ze dospely clovek sa predsa az tak strasne nemoze spravat....
A ono je to len dieta....

Ahoj Aki. Máme aj my. Ja ani nie až tak ako Ondro. Keď k nám príde zase raz vyvádzať jeden chlapčisko nevychovaný z rodiny, Ondra musím krotiť, najnovšie radšej ide do záhrady, ako by s tým !postrachom Denisom" mal byť v jednej miestnosti... Ja sa na to skôr dívam z toho hľadiska, že treba vychovávať aspoň u nás, keď doma na to pozabudli. No u nás mu teda nikto "nepodáva žuvačky". Na tieto veci som aj ohľadom Kubuška dosť prísna. Riešim to takým štýlom, že: "Nie, babka, Kubko nedostane banán, pretože si ešte stále neobliekol nohavice. Maškrtiť môžu iba oblečení" - chápeš, nejaký tento štýl. A do toho prinútim všetkých oblečených, aby si dobre maškrtili, až kým sa Kubi nerozhodne poslúchnuť. Ja som dosť dominantný typ (verím, že mi to po stretnutí NM neveríš, keďže som bola ticho ako myš ) a v rámci rodiny mi v takejto vážnej veci, akou je výchova MOJHO syna, nikto nejak podstatne nekafre (aspoň, kým som tam). Trošku problém mám s cudzími, keď sa mi díte vála po zemi, že som mu nedovolila nahánať kamión (alebo iná absurditka; fakt sa snažím hravou kultúrnou formou mu vyhovieť v jeho výstrelkoch, no sem-tam /denne až "minútne"/ to jednoducho nejde a sem-tam z tých sem-tam to s nervami nezvládne a trošilinku vyvádza). Jeden by neveril, koľko "milých tiet" sa pristaví a začne s rečami tyou: "maminka ťa nechá takto na zemi..."... A ja vraždím pohľadom a s mrazivým úsmevom žiadam, aby ho nepodporovali v jeho predstavení (čomu máloktorá vyhovie).

Ale späť k téme. Ja som za - len vychovávaj, Miši! A nedovol nijakému narušiteľovi žuvačkové ťahy (svokor bude stará škola; ok chápem - so svokrom budovať radšej dobré vzťahy; aj Ondrova mamina veľa vecí Kubimu dovolí, ale keď ide o niečo, na čom si zakladám, som dôrazno-jemná a dá sa nájsť nejaký kompromis, resp. vysvetliť).

Jajaj, ktovie ako to bude s nami o pár rokov. (podľa mňa rovnako! )

www.ribisska.sk akira, neni to tvoje decko, kašli na to. ked to nevadi jeho rodičom že si sami robia proti sebe zbraň, tak ty sa do toho nestaraj. zatial čo si o týchto veciach písala, zda sa mi že je to viac o tebe. ty to nemaš v sebe vysporiadane. na svete je vela ludí, nebudu ti sedieť všetci. prijmaj ho takeho aky je. nerieš a duplom nezhody a nespravodlivu vychovu od ich matky k surodencom. čo ťa to vytača??? len preto že to vidíš priamo pri sebe? všeličo sa na svete deje, aj horšie veci. nie si baranok boží čo sníma hriechy sveta a tak to pusti z hlavy. ked vieš že sa ti toto nepáči, tak vychovavaj svoje dieťa tak aby to bolo v poho. ale zase vieš... čo je pre teba " poho " pre druhého môže byť veľký problém... tak ako dalej akira?

jaaj ribisska pravdu mas ... no ALE. mna tiez vytaca bratranec. vekovo je blizsie k riskovi ako ku mne, ma 8 rokov. jeho starsi brat je pokojnejsi, skor "ukecany typ" a tento mladsi je "aktivny, hyperaktivny, nezastavitelny" . aktivita by nebol problem, skor to, ze nevyzurena energia sa musi prejavit inde. a to su drobne zlosti alebo stavy ked si neda povedat, upozornenie odignoruje, ide ako strojcek bez rozmyslania a kona len preto aby sa volaco dialo. mozno je to trosku aj vyhovou - stokrat sa povie a veget, caka sa kedy sa to spravi SAMO.

nejdem ho bit , ani ho par vetami neprevychovam, to mi je jasne. a viem, ze riso moze v skolke natrafit na vela takychto zivlov. tak sa snazim len ukazovat, ist prikladom a pripadne zmatky v risovej hlave usmernovat. a len dufam a dufam, ze robim dobre. no ja neviem, zistime, ze sme vychovali dobre, alebo nam bude kdekto tiez vykrikovat nase deti? ... dajte mi vediet vy, skusenejsie

Tak Akira - pridám sa k diskusií:
Neviem či nenávidím nie je silné slovo. Ja len tak nemám rada, alebo vadí mi...tiež mi vadia švagrininé deti - vždy na nich niečo nájdem a musím povedať, že ono to vcelku nie je ani tak o tých deťoch ako o ich rodičoch. To čo nemôžem vystáť na nich vidím viac na deťoch. U mňa je to pravý opak. Švagrininé deti sú VEEEEĽMI vychované. Priam sú z nich dospelí a tak sa aj správajú. 4,5r. vyhubuje mamine, že obed nemohla zjesť celý, lebo jej dala veľa zemiakov. A že nech sa jej nestarajú do kamarátok. Moooja, tej by letelo na riť. Ja vtedy radšej odchádzam z izby, lebo neviem komu by som mala viac dohovoriť, že s mamou sa tak nerozpráva, či decku či mamke. Oni si to nazvali, že cieľavedomá. Podľa mňa to nie je prístup k decku, keď pozerá viď. včera Maléry pána účetního a vyjadruje sa, že jednotka je lepšia ako 2. diel. Pritom rozprávku podľa mňa vhodnejšiu jej veku ako Shreka a pod. pozerať nevie lebo ju nebaví. Však nemusí, ale sledovať filmy a seriály typu Panelák a Susedia ju baví. Priznávam, že veľmi neviem o čom píšem, lebo tie seriály u nás nefrčia, ale z niekt. ukážok a narážok som pocítila, že to ešte nie je vhodné pre moje rovnakostaré dieťa.
No a ako sa síti mamina "nevychodvaného" decka? Mojej segre na mojom synovi tiež vadí x vecí. Viem to. Vadí jej keď si grgne aj keď povie pardon, ale to že to robí naschvál si plne uvedomujem. Vadí jej, že vyvoláva na starého tata - nášho otca a "privlastňuje" si jeho pozornosť a jej deťom sa potom dostáva jej menej. Vadí jej jeho hulákanie po vonku a občas aj dnu, keď potrebuje niečo "súrne" povedať. Vadí jej na ňom toho veľa. A keďže mne vadí to, že jej vadí, tak to eliminujem. Na návštevy chodíme oddelene, okrem sviatkov a plánovaných spoločných návštev.
Moje decko nie je tip-top, to mi je jasné, ale viem, že radšej budem, nech behá vonku ako sedieť pri nás a zapájať sa do rozhovorov o "dospeláckych" veciach.
Dieťa je len dieťa a akokoľvek ho chcete brať "partnersky" to partnerstvo musí podľa mňa siahať iba po jeho vekovú hranicu.