Ani s nimi ani zastreliť - rozvody

Tak milé dievčatá,poviem Vám ako to bolo.Zoznámila som sa s ním na
zábave.Začal za mnou chodiť na aute aj s kamarátom ,ten chodil s kamošku.Chodili sme spolu 1 rok .Ja som povolila uzdu svojej zaľúbenosti ,lebo sme mali rovnaké vzdelanie,približne rovnaké pomery v rodinách a rovnaké vierovyznanie a vôbec nepil a nefajčil.
Takže som sa v nádeji,že tozo je ten pravý totálne zamilovala.Počas
toho roka sme sa asi 5 x rozchádzali,kôli slovným potýčkam,ale nedokázali sme byť ani spolu ani bez seba.Potom som otehotnela a bola svadba. Po svadbe bol 1/2roka v Lýbii a keď sa vrátil synček
bol na svete a ja som pribrala asi 15 kg. Po roku čo sme boli svoji
som zistila že ma podviedol.Dokonca s takou ,čo som ju poznala.Mal
mladšieho brata,najskôr začal ženu podvádzať on a potom to robili spolu. Každý víkend zmizli niekde na zábavu a tam si už našli novú
známosť ,ktorá trvala dovtedy ,kým sme aj so švagorinou neprišli na to,koho zase opaľujú.Tých dievčat bolo hodne a popritom žiarlil na
mňa a podozrieval ma , že čo ja robím doma , keď on nie je doma. Ja
ktorá som bola doma s troma malými deťmi na všetko sama.Skrátka bol
do 38 rokov nevybúrený puberťák.

Ešte Vám napíšem, že moji rodičia sa nerozviedli a to bola najväčšia chyba mojej mamy,lebo od kedy si pamätám od vtedy môj otec pil a
deno-denne boli u nás na poriadku hádky.Ale také,že sme sa všetci
triasli ,keď otec zareval svjím hlasiskom.Keď sme mali s bratom okolo
10 a 11 rokov,sme mamu prosili aby sa s ním rozviedla, ale ona to vždy vybavila tým ,že ja zo svojho nepôjdem.Lebo si spolu postavili dom,tak radšej trpela aj s nami až do jeho smrti,pred 5 rokmi zomrel
na porážku.

lienka
Moji rodičia sa rozviedli, už som bola vydatá.
detstvo som mala pekné, pre mamu a tatika sme boli spolu s mojou sestrou najdôležitejšie na svete. Snažili sa nám dať po všetkých stránkach, čo mohli. Pamätám sa, že napätie vládlo, keď bolo menej peňazí, mama otcovi vyčítala, že málo zarába.(mama mala vyššie vzdelanie, aj viac peňazí nosila domov)Nejaký vážnejší zvrat prišiel, keď som bola na výške mimo domu, to poznám len so sestrinho rozprávania. Nejako to začalo medzi nimi škrípať, mama akosi cítila, že roky utekajú. Bola v kúpeľoch, tam stratila hlavu(zaľúbila sa??)Keď sa vrátila, mávala vraj dlhé telefonáty...Ale ten vzťah- keď to tak možno nazvať bol o ničom. Chlap bol ženatý a býval na druhom konci Slovenska a mylím, že ani nemal záujem. Môj otec všetko vytušil(aj keď vlastne o čo išlo-nejaké 3 týždne flirtovania v kúpeľoch).Mame odpustil ale asi to nevedel zabudnúť. Do toho som ja doštudovala, priviedla si domov muža,ktorý mal síce hneď ísť na vojnu, ale nešiel až o rok. V 3-izbovom byte nám bolo všetkým tesno. Vznikali trenice. Vzťah mojich rodičov sa nezachránil. Kým môj muž prišiel z vojny,naši boli rozvedení, sestra s mamou bývali v novom byte.
Myslím, že otec sa s toho nikdy nespapätal.
My sme ostali s otcom v spoločnom byte. Otec išiel do invalidného dôchodku(bol chorí na srdce), ja so absolvovala dve 3-ročné materské, takže sme boli spolu a veľmi sme sa zblížili.Otec mi pred 7-rokmi zomrel na infarkt. Našla som ho doma mŕtveho, nemal ani 57-rokov...
Mama s odstupom času, ešte pred otcovou smrťou povedala, že ľutuje ako to dopadlo s ich manželstvom, mala si to riašiť inak. Ale po vojne je každý generálom. Od rozvodu býva sama, raz sa pokúšala o vzťah cez inzerát. Nevyšlo to. Je sama a nevie si už iný život predstaviť(má 60rokov).
Občas keď ma to chytí,rozmýšľam:-keby som sa vtedy nanasťahovala s mužom, neboli by si ešte k sebe našli cestu??
Neviem, život ja nevyspytateľný. Tak si vravím-vezmi si z toho aspoň poučenie!!! Môže sa stať všeličo. Tak sa budem aspoň snažiť.

Ja som mala 21 rokov a on mal 24. Myslím si z odstupom času,že
sme ešte neboli zrelí na manželstvo.Ja som sa prispôsobila situácii
a snažila som sa byť mamou ,manželkou,gazdinkou a milenkou ,ale on
sa vyhýbal všetkému čo sa dialo doma, aj deťom. Správal sa ako puberťák a robil mi väčšie starosti ako 3 malé deti.po 4 rokoch trápenia sa mi otvorili oči,spadli ružové okuliare a povedala som si,
Tak tento človek si nezaslúži aby si sa kôli nemu trápila,plakala a
sužovala.Rozhodla som sa ,že 2mesiace predtým ako mi skončí materská
sa od neho odsťahujem a aj som to urobila.

Emi určite si mala nejakú podporu. Kde si sa odsťahovala?? po materskej si nastúpila do zamestnania? Chlapci boli maličký, kto ti s nimi pomáhal? Ako to prijal tvoj muž, keď si odišla?? Potom si sa ešte k nemu vrátila, alebo to už bol celkom koniec?? Nie som ja nejaká zvedavá??

Odsťahovala som sa naspäť k rodičom,ale kôli otcovi som sa odťahovala
po roku do bytu .Začala som pracovať na pôvodnom pracovisku.Čiže
som bývala sama s deťmi v meste v 1-izb.byte ,oni chodili do škôlky
a ja do práce.Na víkendy sme chodili k rodičom,lebo deti sa potrebovali vyblázniť a na dedine mali viac možností. Ich otec si
zariadil,že vedel hneď v ten deň keď sme sa presťahovali,kde bývame.
A samozrejme nedal pokoj.S tým že som odišla sa zmieril asi tak,že
on je slobodný a môže si robiť čo chce a nám prikvitol hocikedy aj
o pol noci na návštevu.Užila som si trápenia s ním aj po rozvode.
Vždy sa ppriplietol k deťom a oni mu dali kľúč a tak si robil z nášho bytu lacný hotel.Ešte aj tam si vodil frajerky,kým sme my neboli doma.Darilo sa mu to dovtedy,kým jedna nezostala tehotná.Potom som ho načisto tvrdo vyrazila a asi 2 roky sme o nom ani nepočuli.Medzitým čakala tá jeho už 2 dieťa,tak si ju pred jeho,
narodením zobral za ženu.Až keď začal žiť nanovo s malými deťmi si
začal uvedomovať ako nám ublížil.Teraz vychádzame spolu ako starí známi,odpustila som ale nezabudla na nič.Snažila som sa s ním vychádzať slušne kôli deťom.Lebo oni ho cez to všetko mali radi.

Ešte to upresním on býva 10 rokov v Martine v našom bývalom byte
so ženou dcerkou a synom . Asi 5 rokov nám pomáhal aby deťom vrátil aj to zameškané.Lebo keď som sa odsťahovala prišiel o prácu a asi 5 rokov sme nedostávali od neho nič. Ked sa spamatal a začal
robiť a podnikať,a ked mal dosť peňazí tak sa ušlo aj nám.Kúpil
chlapcom bicykle,mobily ,počítač a nakoniec aj to nešťastné auto.Chlapci mu posledné 2 roky pomáhali vo firme.takže to auto nebolo na roztopaše,ale aby sa mohli odviezť do práce.Ňajstarší mal vodičák.

ema, take veci sa daju odpustit? ja si to neviem predstavit, a dufam ze to nikdy neskusim, aby som zistila ci by som ja vedela odpustit... ale zrejme ta to spravilo silnejsou, ze? sa hovori, ze kazde zlo je na nieco dobre, ale zivot teda vie byt riadna svina (a to urazam to nevinne zviera)

Zuzana

Vidiš Ema, nie je to len moj nazor, ze urcite ta caka nieco velmi pekne a dobre, len to musis k sebe pustit.

MILÝ NEPRIHLÁSENÝ, NIESI S OBRAZE, ASI SI TU LEN KRÁTKO. "NEŠŤASTNÉ AUTO" PRETO, ŽE EME NA ŇOM ZAHYNULI DVAJA SYNOVIA 17-ROČNÉ DVOJIČKY...

Zuzi bývali sme v Záturčí v červených bytovkách .Ja som tam bývala 3 roky.Len sa prosím ťa nepýtaj muža, či ho nepozná,lebo tento svet je fakt malý.Náhodou budú kamoši........ Už teraz mám strach,že toto
číta niekto kto pozná jeho alebo mňa.

Netrap sa tym,aj keby niekto cital,co na tom,niektorym ludom sa pravda tazko pocuva,a kto ma srdce pochopi.Myslim ze tebe uz nik nemoze viac ublizit, a niecie slovo ta uz vobec nemoze zranit,mas za sebou bohuzial ine tarchy ,a nazor niekoho z okolia ci dakych znamich ta nemusi zaujimat.

Moji rodičia sa tiež rozviedli keď som mala 15. Otec veľmi pil. Povedala by som, že bol alkoholik. Bol dosť agresívny. Mama sa po 4-5 r. znovu vydala. Toto manželstvo trvá až do dnes. Vidím na nej, že je šťastná. Jej manžel sa správa ku mne aj mojím deťom ako ozajstný dedo. Mám s ním dobrý vsťah. Takže som veľmi rada, že si mama našla niekoho s kým je šťastná po skúsenosti z prvého manželstva.