Prečo sa cítiš ty previnilo?
Kamoška si svoje problémy vyrába a rieši sama....a možno pre ňu to nie je vôbec problém.
Je dospelá, svojprávna.....a môže byť tisícnásobná mama či vydatá stýkrát.....je to jej osobná vec.
Nežiješ v jej topánkach, nestaraj sa, zvlášť ak ťa nežiada.
Zaujímalo by ma, kde vidíš problém?
presne súhlasím 
Tazko povedat.
Riesit sa to nechystam. Ako som povedala, nemam chut sa v tom namocit.
Len je to divny pocit. Zaskocilo ma to. Prvy rozvod mala pre neveru manzela. Teraz robi to iste ona. Asi ten podivny paradox ma distal. Teoreticky by som sa mohla porozpravat snou a dohovorit jej. Ale zase - naco? Teoreticky si tym iba mozem zavarit, lebo jeden nevie ako sa zachova co aj kamos ked bude mat pocit ze ho drzime v pasci (z jeho pohladu).
No nic. Divny pocit odzneje. Rano bude dobre.
Ráno múdrejšie večera....či tak nejako 
Ak ste blízke kamošky....môžeš sa s ňou porozprávať, ale predpokladám, že ona najlepšie vie čo robí aj prečo to robí.....takže ja osobne by som - bobrík mlčania. A divný pocit za hlavu....divný pocit za cudziu ženu?...ešte to tak!
Nerieš.Hovorím z vlastnej skúsenosti.Kamoške som dohovárala.A nakoniec ked všetko prasklo,na vine som bola ja.A nikomu nevysvetlím,že som hovorila a dohovárala iba jej. 
Každý ked si narobí problémy bude si ich musieť riešiť sám.V takomto prípade je asi lepšie byť slepou.
Ja som tiež tak bola so sesternicou.Zalubila sa do kamoša ktorý vtedy bol zasnúbený s mojou kamoškou.ja som o tom vedela len nikomu som nevravela ani kamoške.Ked sa to prevalilo,mna obvinovala kamarátka že som jej to skor nevravela..asi tak
hm, ja mam na toto este iny nazor. Ono je pre mna dolezite aj v akom vztahu si s jej manzelom. Pokial v ziadnom, neriesila by som kamosku, mozno by som jej len povedala nech nabuduce nebrzdi dopravu. NIc, ani by sm nespomenula ze som videla intimnosti, ani nic take. Len by sa mozno trosku zlakla.
Pokial by som mala k jej manzelovi kamaratsky vztah, riesila by som to mozno inak. Mna osobne by velmi nahnevalo, kebyze mm ma podvadza, moj kamarat to vie a nepovie mi ani slovo. To by som nezniesla.
V kazdom pripade je toto jedna z veci, ktore sa mi hnusia. A s kamoskou by som ja osobne skoncila ako sa poznam. Nie teatralne, nie scenami a vysvetlovanim, nie preto ze kazem moralku a robim sa svatejsia ako papez. Jednoducho preto, ze nepoctivych ludi ja nemusim, velmi mi to vadi. A casu mam prilis malo, aby som nim plytvala v spolocnosti takych ludi. Kazdy z nas ma nejake spravanie a ma nan plne pravo, je to len a len jeho zivot. Ja mam zas pravo vybrat si ludi okolo seba.
Aj mne by vadilo, keby moji kamoši/kamošky, vedeli, že ma manžel podvádza a nepovedali by mi to.. Nahnevalo by ma to, sklamalo
Mnau nebud naivna. Povedat nieco taketo je obrovska zodpovednost. Je tak lahke povedat: chcem to vediet. Fakt je ze skr ide o ten smiesny pocit urazenej hrdosti podvedenej manzelky ze je posledna kto sa dozvie. Aj tak by si sa nevedela zachovat rozumne a riesila by si si najprv svoje emocie a nie priciny. Urcite aspon spociatku. Naco toto urychlovat? (a este - ty si na zaklade takejto info, bars aj od naj kamosky, zacala hned overovat spehovat podozrievavym okom hned hodnotit vsetko okolo manzela? Lebo ona povedala ze videla?)
A Ty by si si len tak vzala na triko rozkol v niecej rodine?
Ja tu riesim fakt ci si prehovorit s "vinnickou" a nie ci pomoc manzelovi neciit sa ako podvadzany blbec. To je totiz to najposlednejsie dolezite co na tejto situacii je. Podvedeny partner a jeho zranene ego.
Ked uz, maximalne by som ti nasepkala, aby si sa zacala viac starat o vas vztah a nestrkala do popredia svoje potreby ako to uz vo vztahoch casom byva. Ze manzelia beru fakt ze su svoji naveky ako neotrasitelny zaklad a snazia sa uz presadit svoje potreby a sny.
Neviem o co mojej kamoske ide a rozhodla som sa necat to na osud. Bud si ma zavarit aby sa v niecom poucila alebo si musi osud najst ineho svedka co mu dopomoze k realizacii.
neviem magic, ci si bola uz v takej situacii, ked toto hovoris. Moze byt, nemusi. Ja som v takej situacii bola, a povedala som veru svojej kamoske: "Hej, videla som tvojho pana manzela s inou v intimnejsej situacii, podvadza ta." A ona sa rozhodla ze uz dost. A rozviedli sa. A je im dobre obom. A rozhodne neslo o urazene ego ci ako si to napisala. A rozhodne za rozkol v ich rodine nemozem ja 
. Inak vychadzam s obidvoma stale vyborne, kamoska je stale najlepsia a kamos je uz druhy krat zenaty.
Ono to naozaj silno zalezi od individualnej situacie. Az teraz si napisala, ze ti na jej manzelovi nezalezi. Takze potom jasne, potom sa ta to netyka. My sme len rozoberali situaciu, kedy je podvadzany tvoj priatel.
uprimne, keby som bola tvoja naj kamoska a povedala by som ti nieco take na tvojho novomanzela - ty by si automaticky zacala o nom pochybovat? zacala by si pre istotu sliedit, kontrolovat, robit si vrasky nad nevysvetlenymi telefonatmi, ci neskorim prichodom? lebo naj kamoska povedala, ze videla? zacala by si s nim zit pod tajnym heslom: doveruj, ale radsej preveruj? tvarit sa milo, ale v duchu ihned preverovat kazde jeho slovo, gesto, mimiku, ci si neprotireci? a kazdy nesuhlasny detail brat ako dokaz, ze teda asi naozaj podvadza?
bez dokazu?
(lebo uz aj take bolo, ze naj kamoska povedala, zena muza preverovala, on jej na to prisiel, ziaden vztah sice nemal, ale stratila jeho doveru a po case sa rozviedli. darmo slzila a lutovala.)
ja nemam ziaden dokaz, okrem svojho slova. a navyse - nepoznam skutocny dovod, preco to ona robila. takze asi tak.
mala by som si aspon byt 100% ista v kramflekoch nez sa podujmem na naburanie dovery v niecom manzelstve, nie? asi by mi nemalo stacit, ze som ju videla raz v aute s kymsi v intimnej situacii.
este raz, toto sa netyka teba, ty si sa naozaj vyjadrila ze si
1. nie v tak blizkom vztahu s jej manzelom
2. videla si v aute nieco, co moze byt vysvetlene akokolvek
"uprimne, keby som bola tvoja naj kamoska a povedala by som ti nieco take na tvojho novomanzela - ty by si automaticky zacala o nom pochybovat? "
Ano, keby mi to povedala moja naj kamoska, tak ano, urcite. Ale tak my mame vysoko nadstandardny vztah a sme prepojene vela vazbami. Aj po rozvode ked nemala kde byvat s dcerou, byvala u nas. Velmi silny vztah, skoro na urovni mojho vztahu s manzelom.
"zacala by si pre istotu sliedit, kontrolovat, robit si vrasky nad nevysvetlenymi telefonatmi, ci neskorim prichodom?"
Nie. Toto by som nerobila. Naco patrat po dokazoch? Pre koho? Zamyslim sa a bud to viem, ze je neverny, alebo to neviem. To je vec ktoru ak je vztah silny vies spatne okamzite. Mozno si to neuvedomujes naraz a nevies to pomenovat, ale ak je to uz raz pomenovane, tak retrospektivne ti to zapadne - spravanie, nalada v manzelstve atd atd. A takisto si myslim, ze vies, ci ti to stoji za zachranu, ci mas na tom aj ty levi podiel viny, ci radsej vycuvas.
aj keby som v blizkom vztahu s jej manzelom bola ako kamoska - nepovedala by som mu to.
viem, co som videla. ale neviem vsetko. neviem preco. kvoli comu. ci je to nejaka byvala laska, jej zapas medzi dvoma muzmi, ulet, je k tomu nejak prinutena (aj take veci sa mozu stat). a hlavne nemam dokaz.
takze nebudem svojim slovom rucit za niecie bezsenne noci.
asi tak.
to je prilis velka zodpovednost. v dobrej viere sa hrat na pana osudu.
lebo toto je info, s ktorou mas v rukach celkom velku moc, kedze vieme, ako su ludia na city haklivi.
u tvojej kamosky to napriklad pomohlo. a keby nepomohlo? riskla si to v dobrej viere a vyslo to. mohol sa stat opak. a nieco mi hovori, ze tam bolo uz nieco dlhsie a viac. tvoja info bol iba spustac.
No, neviem... Tiež by som mala divný pocit. Asi by som kamoške len tak medzi rečou a medzi štyrmi očami spomenula, že som ju videla vtedy ráno vystupovať z auta. A keby náhodou začala rozprávať, tak by som ju zastavila, nechcela by som vedieť viac. Naozaj je to len jej problém, čo si vyrába. Dosť často si ľudia, čo majú takéto "tajnosti", myslia že sú neviditeľní.
Každopádne by som jej "nedohovárala". Nie som si istá, či by som na to mala právo, niekoho súdiť.
Ale určite jej daj vedieť, že tak ako ty, ju môžu vidieť aj mnohí iní, tak nech si to teda vyrieši najprv doma a v okruhu blízkych tak, aby teba nedostala do nepríjemnej situácie pred jej manželom. Ona má právo na súkromie a má vlastné svedomie, ale ty máš právo zostať slušná a neklamať.
asi by som kámoške povedala čo som videla ale dalej by som to neriešila, nech si to poriešia oni dvaja, nerada sa miešam do takýchto vecí, ale ja osobne by som nezniesla keby ma muž podvádzal, všetci by to vedeli a janie, pripadala by som si dosť blbo, ale miešať sa do vecí druhých, tomu sa radšej vyhýbam,
Poznám ten pocit a je ti z neho na figu a hlavne ak poznáš aj jej manžela.
Ja by som jej povedala to čo som videla, ale nechcela už dalej nič vedieť, nech sa s tým vysporiada sama.
Ja som ustupila a nakoniec ešte poštvala proti mne aj celú rodinu a ona bola obeťou.
Jednoducho som to mala vtedy s ňou skončiť.
Aj vtedy som mala veľké nutkanie to povedať jej mužovi - ona nemusela chodiť do práce, lebo on robil ako drak a aj zarobil a tak ju živil, pritom skutočne makal a aj ked je vysokoškolský vzdelaný, založil si stavebnú firmu a maká ako robotník či remeselník.
Ktovie ako by to bolo, ak by som mu to bola povedala. Zverila som sa s tým iba svojmu mužovi a ten to nechal na mne.
Veľmi hnusný pocit
Možno by sa tebe uľavilo, ak by si použila poznámku čo dala sem margesimpson,aby nabudúce nebrzdila dopravu.
Ostatné je jej vec a ty si len riešila cestnú dopravu.
Ja by som to neriešila nijako. Tvárila by som sa že o ničom neviem. Ak sama od seba dačo povie, ok, ak nepovie, mlčím o tom čo som videla. Nestarám sa do súkromia iných a do nevery dupľom.
ale píšeš aj že moc si nevidela v uzkom okruhu mojich blízkych máme vo zvyku sa pri stretnutí aj lúčení vystískať, silno objať, dať si pusu na obe líčka....a tiež je normálne že niekto niekoho domov dovezie...nevidela si náhodou toto?
Rozhodne, ak je to kamarátka, smele jej povedz čo si videla.Nie riešiť, len povedať.Bez tak je ťa do toho prd.Len zo seba dostať ten pocit blbý potrebuješ.
ako som povedala, nejdem riesit. blby pocit vyprchal.
jednak preto, lebo sa mi nechce do toho montovat, jednak preto, lebo si myslim, ze clovek, co sa ocitne v ohrozeni, moze zo seba v "sebaobrane" prekvapujuco dostat vselijake vykony. nie vzdy pre mna prijemne.
nevidim dovod jej povedat, ze viem a nechat to tak. mozem jej slubit, ze to nikomu nepoviem, ale verim, ze bude neustale na trni, ci to aj dodrzim (za seba mozem povedat, ze hej, ale chapem, ona tomu verit nemusi).
nevidim dovod jej povedat, ze viem a chcem, aby sa spamatala - bud ukoncila alebo riesila na rovinu s cerstvym manzelom. proste davat jej akesi nevypovedane ultimata. a nie som na toto ani dost svata, aby som mala pravo.
bude sa mi s nou spociatku urcite divne hovorit, hlavne ak tam bude jej muz a zase sa budu k sebe podchvilou zalubene tulit, ale nemienim jej povedat nic o tom, ze viem. ani ak sa to nahodou prevali.
....
magic,
pred iks rokmi som mala podobny zazitok. S mojim frajerom (teraz uz manzelom) sme v ramci rande zasli na pivko a v krcme som zbadala dvoch v mimoriadne pritulnej situacii - ona jemu na kolenach, bozteky, pohladenia, v poharoch vinko... mile... akurat ze on bol manzel mojej sestry...
bola som velmi smutna, nestastna z toho, co som videla. Ked odchadzali, zbadal ma a pristavil sa na par trapnych slov, tiez bol z toho zjavne rozhodeny...
diemu, ci povedat, alebo nie, som neriesila. Pocuvala som svoje srdce, ktore mi jednoznacne hlasilo: NEHOVORIT! Nikomu.
O tristvte roka sa jeho mimomanzelsky vztah prevalil, on oznamil, ze ma frajerku a je tehotna. Odisiel od mojej sestry, zalozil si novu rodinu.
Az po dlhsom case, ked najhorsie prebolelo, som sestre povedala, co som vtedy videla.
Som rada, ze som sa do toho nemontovala, clovek nevie, co za tym je, moze ist skutocne o vselico (stretnutie po rokoch, nahodne zlyhanie, nevera...) a nemyslim, ze by niekto z nas mal narok sudit, ci riesit zalezitosti druhych. Ak sa ma nevera prevalit, prevali sa. Ak nie, nie...nesudim. Nie som zastanca nevery, aby to tak nahodou nevyznelo, to urcite nie. Ale tiez si myslim, ze nevera nevznika "len tak" a len dvaja, ktorych sa to tyka, vedia, preco k nej doslo. Ostatni mozu mudrovat, odsudzovat, rozvazovat priatelstva, hrat sa na dokonalych atd atd...
Eva
eva m,píšeš že oni vedia prečo k nej došlo.Čisto teoreticky za neveru môžu obidvaja?
Klaudia,
myslim, ze ano, hoci to prvoplanovo tak nemusi vyzerat.
Eva
Takže ja z praktického hľadiska. Mala som kolegu, ktorý bol až neskutočne na iné ženy. Raz sme mali debatu a ja sa ho pýtam - prečo stále nahaňaš každú sukňu?
Povedal že nevie, je to vraj silnejšie ako on, nevie byť bez milenky. Kvôli tomu mu nevyšlo prvé a ani druhé manželstvo. Ostali mu z manželstiev 4 deti a on stále veril že znovu zakotví v manželstve, no priznal že sa nedokáže vzdať iných žien, ono ta milenka sa veľmi striedala, nemal záujem o dlhodobejší vzťah, iba chcel manželku.
K dobrú jediná vec o svojich ex hovoril veľmi pekne, len už s ním nič nechceli mať.
Teda podľa Evky sú vinné tie ženy, lebo si ho zobrali, ale to by sme potom museli byť vinné a vinní za všetko, lebo sme sa narodili.
- alebo????? 
Margori.....vinní nie....zodpovední a to je rozdiel.
Sme zodpovední za seba.... a aj za to, že sme sa narodili....pretože máme slobodnú vôľu konať, či sa nám to páči alebo nie.
Za neveru MM sa necítim vinná....ale zodpovedná. Za svoju neveru by som sa cítila vinná aj zodpovedná....tak to vnímam ja z pozície môjho JA....a robím všetko preto, aby som nemusela ten pocit viny (pre mňa aj hanby a morálneho zlyhania) zažiť
Nedovolím si odsudzovať neveru, no nezdieľam pre ňu ani pochopenie.
No a ja sa ani necítim zodpovedná za celomanželskú neveru môjho ex.
To je úplne v poriadku, ked to tak cítiš.
Dovolím si zamiešať sa....čisto teoreticky aj čisto prakticky Klaudia, áno....obaja!
Mám to za sebou a s odstupom času sa na to pozerám triezvejšie - bez emócií a môžem zodpovedne vyhlásiť, že aj za MM neveru som mohla ja. Už tým, že som si ho vzala!
Ale odpustila som si a je mi super 
Ono sa hovorí,že manželstvo je lotéria?!Ja si ale myslím,že žena nemôže za manželovu neveru a naopak.
Vo vzťahu sú vždy dvaja, a vo všetkom, čo sa v ňom deje, majú prsty obaja.
Chápem, že pre podvádzaných je omnoho, omnoho, omnoho jednoduchšie hodiť komplet zodpovednosť na podvádzajúceho.
Má to malý háčik - nič s tým nevyriešia, práve naopak.
Odporúčam do pozornosti pre všetkých (teda aj pre tých, ktorí by za partnera ruku do ohňa dali) knihu Nevera pre podvádzaných a podvádzajúcich, po jej prečítaní je všeličo jasnejšie.
suhlasim s tebou na 99%. To jedno percento su jedinci, ktori jednoducho podvadzaju kohokolvek a v akomkolvek vztahu. A ich partner s tym naozaj nema nic spolocne, jednoducho su tak "naprogramovani".
Potom je otázka, prečo si žena takého muža vzala. Ergo - zase má v tom prsty nejakým spôsobom aj ona.
(A neberiem námietku, že sukničkár len za slobodna dobre tajil, to je podľa mňa sprostosť až po oblaky a vyššie.)
tu mi zislo hned na um nafarbena hovadzina, pripadne posypova sol v jedle a podobne veci. Kupis to v obchode, ktoremu uz roky veris, na obale to ma napisane hovadzina, vyzera to ako hovadzina, az po priprave ti to zacnu chutove bunky signalizovat, ze tam asi nebude vsetko koser. A ked sa zisti, co to obsahuje (na rozdiel od napisaneho), tak si na vine ty, lebo kupujes potraviny? Hmmm, dalo by sa sice polemizovat, ze si mohla tusit, ze v retazcoch sa predavaju svinstva a skusit male farmicky a bio zdroje. A ejha, kupis bio vajcia, v bio obale, od stastnych sliepok z malej farmicky. A tak spokojne papas, az kym nezistis ze tie vajcia vobec nie su bio a uz vobec nie z malej farmicky a od stastnych sliepok. A zase si na vine ty ?
EE, na prekvapenie niekedy sa naozaj ludia dokazu pretvarovat hooodne dlhu dobu. A az spolocny zivot ukaze co a ako. Pripadne spolocne dieta, to ti dokaze s muzom zamavat. A to si akosi neodskusas len tak.
Nesúhlasím, argumentovať nebudem, dospela som k názoru, že by to bola len strata času a energie.
Okrem toho, je mi vcelku sedem, ako sa ktokoľvek obhajuje a vyhovára, že za niečo nemohol, a/alebo niečo nevedel, a/alebo čokoľvek iné. Na jeho zodpovednosti to neuberie ani chlp.
A kým si to nepripustí, tak s tým problémom nepohne ani o milimeter.
Ale jaaaak je komu libo .
jeej, velke plus . To som velmi rada, kedysi by si argumentovala do aleluja a slizovali by sme az az, pricom fakt je to zbytocne, ked ma clovek iny nazor a ine skusenosti .
Dnes som cuvala z garaze na ulicu (sme jednosmerka). Poza mna prechadzalo take vacsie cierno chromovane SUV. Pockala som kym prejde, vycuvala, zaradila jednotku a pohla sa nim. Na konci ulice auto zastalo a dvaja ludia dnu - zena a muz - sa pustili do vasniveho objimania a bozkavania. Moc som na nich nevidela, ale ten pan mal nieco do tridsat ( asi), vyzeral tak "nabuchane", vyholena hlava - no, vravim si, nebudem ja trubit, radsej chvilu pockam, ako mat prednu kapotu a celne sklo umelecky vytvarovne baseballovou palkou. (mozno mu krivdim).
Potom sa od seba odlepili, kocka vyskocila von, rychlo prebehla na chodnik a zmizla za rohom. A ja som ostala s otvorenou pusou. Bola to moja kamoska, dvojnasobna mama, nedavno druhy raz vydata.
A vcul babo rad, co s tym.
Asi necham tak. Len mam taky divny previnily pocit, zeby som hadam mala, ked uz bolo dane, aby som bola toho svedkom. No nechce sa mi do tejto rieky vkrocit. Ma moc ostry prud na moj vkus.