suzana 28, poradiť neviem, tak len takto 
, hm, možno sa snažiť sadnúť si oproti sebe a bez emócií sa porozprávať, ubezpečiť ho, že nech sa deje čokoľvek, miluješ ho? Prinútiť ho priznať sa k niečomu ho nemôžeš, tak mu iba povedz, že ho chceš vypočuť a pochopiť, čo sa deje. Nemysli na najhoršie, strach má veľké oči. Najlepšie si poznáš svojho manžela Ty a myslím si, že si budeš vedieť aj poradiť si veľmi vnímavá a inteligentná. Držím palce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
... nám ničí život. Aj tak by sa mohla končiť tá veta, rozmýšľam o našom probléme a rozhodla som sa ho dať "na papier" ... s manželom som sedem rokov, milujem ho, máme, teda lepšie povedane sme mali donedávna super vzťah, založený na dôvere, rešpekte. prežili sme si toho dosť, pokúšame sa o dieťatko, obaja ho veľmi chceme, o jedno ešte nenarodené som predvlani v septembri prišla, bolo to zlé obdobie ale s jeho podporou som to zvládla a skúšame to ďalej. Manžel pochádza z inej - slovanskej kresťanskej - krajiny, žije tu už desiatky rokov a je to fantastický, láskavý, čestný človek. Je medzi nami vekový rozdiel 17 rokov. Ja mám 31. Pred štyrmi rokmi získal manžel vytúženú prácu, bol šťastný, že robí, čo ho baví, robil ju dobre a ocitol sa aj vo vynikajúcom kolektíve. Patrí k čestným ľuďom, vždy si povinnosti plnil ako mal a získal aj uznanie kolegov. Medzitým sme prešli aj ťažké obdobie môjho potratu, ale pozbierali sme sa z toho, všetko išlo ďalej tak ako malo. V lete minuleho roka do manželovho zamestnania nastúpila nová nadriadená, vymenili sa niektorí členovia vedenia. Spočiatku bolo všetko ok, ale potom sa manžel začal sťažoval na to, že nová šéfka ho terorizuje - zhadzovala jeho prácu, pridávala mu úlohy navyše, kvoli ktorým musel zostávať dlhšie, vyústilo to dokonca do verejného ponižovania pred ostatnými kolegami, posmeškov. Manžel začal byť nervozny, stratil chuť do jedla, pridali sa žalúdočné problémy, nechuť ... Ale komunikovali sme vždy spolu o tom, usilovala som sa mu poradiť ako som najlepšie mohla, a bolo to ťažké, pretože ani v robote sa jej nikto neodvážil postaviť na odpor, aj keď podporu klolegov mal, ale len tichú, teda skoro žiadnu. Prejdem k veci, riešili sme vždy všetko spolu, o všetkom mi hovoril, nechcel to vzdať, dokonca sa zdalo že sa to ku koncu roka ako-tak zlepšuje. začiatkom januára som musela na predĺžený víkend odísť na pracovnú cestu - vtedy v ten piatok mali akurát v robote nejake novoročné stretko, pamätám si, že mi hovoril, že tam nemá chuť ísť, ale nakoniec mi poslal sms-ku, že tam teda po robote predsa len zájde s kolegami. Takže tam bol, a vtedy mi ani vo sne nenapadlo, že by sa niečo mohlo diať, normalne som prišla v nedeľu domov, bol pre mňa na letisko, jedine čo mi bolo čudné že ma objal tak ako keby ma nevidel nie tri dni ale 20 rokov a skoro sa rozplakal. Teraz dodatočne si pamätám, lepšie povedané uvedomujem, že v piatok bola oslava a v sobotu sa mi neozval cele doobedie až niekedy na obed aj to takou čudnou, rozcítenou sms-kou, niečo v zmysle že nič nechce bezo mňa a bezo mňa nič nemá zmysel a nemám ho nechávať samotneho, ale brala som to vtedy tak,že sa asi napil a je mu za mnou smutno. lenže odvtedy ako keby uťalo, prestal o robote hovoriť uplne, aj keď na ňom vidim že je strapeny, vobec neviem čo sa deje, nechce mi o tom povedať vobec nič... divne sa chová, strhne sa keď mu zazvoní telefon a podobne... neviem už, ako mam k nemu pristupovať, napísala som mu mail, kde som ho prosila, aby bol úprimný ku mne, nech mi povie, čo sa deje, ale neodpovedal mi naň, začíname spolu aj menej spať... je náladový, rozcítený.... poraďte.... čo si mám myslieť... napadajú ma veci, nikdy som mu neprehladavala veci ale mám podozrenie, či s ňou nahodou niečo ...