Olympiáda a iné športy

Tak to tu máme zas. Šport. A nie hocijaký, rovno olympiáda. Ešte mám v čerstvej pamäti hokejové majstrovstvá, kadejaký futbal a tenis a už je tu grécka pomsta...

Má to jednu dobrú a druhú zlú stránku. 

Tá zlá je, že nejaký šport vysielajú takmer nepretržite, takže som ohučaná a osprostetá z gólov, bodov, sekúnd, pokusov, pádov, záberov a tých rečí okolo toho:)))))))

Tá dobra je, že je tam športov veľa a občas sa stane, že ma nejaký zaujme:)) Také skoky do vody sú fajn, tak dúfam, že sú aj na OH, inak to bude nuda.

Jediná vec, ktorú z OH milujem, je otvárací ceremoniál. A hádajte čo? Nevidela som ho, lebo som zaspala a na druhý deň som záznam nestihla a videla som iba posledných 10 minút. Pri tej príležitosti som zistila, že pozerať sa na záznam nie je vôbec také zaujímavé, ako keď to vidím naživo. Neviem prečo, ale pri tom živom prenose mám naozaj taký nejaký celoplanetárny pocit spolupatričnosti. Ten pocit nevydrží dlho, stačí prepnúť na správy a z pocitu, že táto planéta má nádej sa do sekundy dostanem do nálady "preboha, kedy už prídu tí mimozemšťania a zlikvidujú túto nepodarenú rasu?!!!"

Tak som si dnes ešte hľadala ten záznam a pri tej príležitosti som narazila na môjho obúbenca Remiho Gaillarda. Francúz, ktorý má fakt divný zmysel pre humor. Toto je jeho desaťboj, tak ak vás nebavia normálni športovci, pozrite si tohto, lebo je fakt smiešny:))))