Rozvedený....

To ti je tazke. Ja sama som rozvedena a keby moja (21r.) dcera domov priviedla rozvedeneho, urcite by som nebola nadsena - hoci ja som svojho byvaleho odovzdala vo vynikajucom stave - daval dole dosku na WC, upratoval svoje veci, dokonca zacinal varit, len s tou vernostou mal stale problem... preco sa rozviedol? ako hovori o byvalej manzelke? ma deti? to by ako matke urcite formovalo nazor...

No zlatko, potom všetkom čo život prinesie, asi by som ako matka nadšená nebola. A ak ešte k tomu ak je tvoj prvý. Záleží síce od konkrétnych udalostí, samotného človeka, tvojho a jeho veku, ale určite by som chcela vedieť ako matka čo je zač, prečo sa rozviedol, ako sa choval k predchádzajúcej partnerke (ale nie len jeho variantu, zaujímavé by bolo počuť aj jeho ex, známych), či má deti, aké staré, ako sa k nim teraz chová. Jednoducho by som pred tým všetkým nezatvárala oči, že čo bolo, bolo. Ak bol grobian v prvom vzťahu, nedajbože udrel ženu, alebo sa rozviedli pre alkohol, hazard, opakovanú neveru, tak by som si dala bacha. Čas preverí pravé chovanie človeka a postoj v krízových situáciach.
Ako im to oznámiť? Asi spoločne to vybaliť. Uvítala by som, ak by on bol iniciatívnejší a sám chcel o tom hovoriť, čo a ako bolo a ako to vidí s mojou dcérou.
Na jedno nezabudni, ak má deti, tie tu budú vždy, si s človekom s ktorým či chceš či nechceš pôjde jeho minulosť. Ak budeš na to pripravená, nie len teoreticky, ale prejdeš nejakou tou situáciou, sama zistíš či je to pravé, orechové.
Držím palce. Láska hori prenáša, ale nezabudni, život je aj o inom.

ahoj neviem kolko mas rockov nezaregistrovala som tvoj vek.
Vies co sa tyka rozvedenych...chcem ta len upozornit, ze to prinasa trosku komplikovanejsi vztah, ale nie je to nic, co sa neda zvladnut. Budes musiet ratat s tym, ze ma zavazky inde, ze bude chlapcek na prvom mieste, ze bude manzelke k dispozicii ak bude treba, ze bude na maleho platit. Zrejme sa moze s nim stretavat, takze vas oberie o kusok sukromia. Vikendy bude asi travit s chlapcom a ak mate dobry vztah, tak by to problem byt nemal. Problem moze nastat ak ta chlapcek neprijme, ak nastanu problemy vo vztahu vas dvoch. Musis si premysliet ci mas trpezlivost a chut na prekonanie takychto pripadnych komplikacii. Niekedy aj byvala manzelka zvykne robit problemy v novom bztahu, niekomu sa nemusi pacit, ak chlap stale vyvolava s inou zenou....atd atd je tam kopa veci. Okolnosti vies ty, takze si to preber zo vsetkych stran.
Co sa tyka rodicov... myslim si, ze je uz dost pokrocila doba, uz to nie je hanba ako kedysi byt rozvedeny a taktiez hanba nie je mat rozvedeneho. Ak rodicia nie su konzervativni, tak by im to problem robit nemalo.

Ako im to oznámit?Otvorene.Nepoznám tvojich rodičov,ale ja osobne učím svoje deti k otvorenosti.Keby mi dcéra povedala že má rozvedeného priatela,určite by som ju za to ani neodvrhla,ani neodsudzovala.V prvom rade by mi ho mala predstavit a od neho by som očakávala niečo z jeho minulosti a prítomnosti.Samozrejme,vždy mi napovie aj môj prvý dojem z neho(zatial ma nikdy nesklamal).A ako píšu dievčatá,bolo by prospešné vypočut si aj niekoho z jeho známych, alebo ešte lepšie známych jeho ex-manželky.Nikdy nemôžeš posúdit, ak si vypočuješ len jednu stranu.Držím palce,prajem ti vela štastia a želám ti, aby všetko dopadlo tak,aby si bola spokojná!!!

Veľmi pekne to napísala Macinka Natinka! Môžem sa s tým na 100% stotožniť - a to mám niečo takéto za sebou. Malý (ale dosť podstatný rozdiel) bol v tom, že keď sa náš vzťah (dotyčný je dodnes mojím manželom) začal, on síce už so ženou nežil, ale nebol stále rozvedený. Jednoduché to nebolo, ale ja som vlastne veľmi nič neoznamovala, to aj rodičia sami videli (bývala som vtedy predsa s nim), lebo ja som aj ako dospelá a viac menej samostatná (zarábala som, chodila do roboty) vždy doma oznamovala kam idem, s kým a kedy sa vrátim. Nie že by som musela, bola som tak naučená - a tak sa ma mama jdného dňa spýtala sama, že čo si od toho vzťahu sľubujem. Povedala som jej úprimne, že zatiaľ nič, že to sa uvidí. Nuž, dnes sme už 22 rokov svoji a máme 3 deti (+ 1 jeho dcéra z prvého manželstva, o tom kúsok ďalej). Možno práve tá skutočnosť, že bol "zo second handu" ovplyvnila, že si veľmi s mojim rodičmi cestu k sebe nikdy nenašli, on vôbec ie je ten typ na nejaké rodinné "dejchánky", aj k svojim rodičom zájde len keď mu zavolajú, že niečo potrebujú. Takže, rodičia, aj keď nadšení neboli, naučili sa s tým žiť a rešpektujú moju voľbu a nikdy na neho krivého slova nepovedali. Zatiaľ som chvalabohu nepočula tú vetu: ..."však som ti hovorila, že to nebude dobre!"
Druhá vec je fakt vyrovnať sa s jeho minulosťou a hlavne stým, že z tej minulosti tu niečo zostalo, čo tu bude vždy - jeho syn. Neviem, či ťa už pozná a ako ťa berie, ja som mala to šťastie, že Lucka ma poznala najprv ako tatinovu kolegyňu, ktorá si s ňou vedela nájsť "spoločnú reč", keď náhodou niekedy prišla za ním do práce. Náš vzťah sa začal až o iečo neskôr, ale to už sme s malou boli ozajstné kamošky a dodnes som jej skutočná druhá mama, ktorá trpí "jak hovado", lebo Lucka dnes žije v USA. Podstatné je, že sa musíš naučiť brať to dieťa ako svoje vlastné, ak z toho Vášho vzťahu niečo bude - neskôr možno aj spoločné deti, nikdy to nesmie byť tvoje a naše! NIe je to jednoduché, väčšina párov, ktorí patria k nášmu okruhu priateľov sú rozvedení a druhými partnermi a viem že baby majú zväčša dosť problém s akceptáciou potomkov z mužovho prvého vzťahu (ozaj, paradoxne, ja som sa nestretla s opačným prípadom, t.j. že by chlap nebol schopný ochotný akceptovať deti manželky). U nás sa napríklad moje (pokrvné) deti naučili, že to nie je nevlastná ale POLOVIČNÁ sestra, lebo polovicu "krvi", génov,...majú spoločnú, takže je vlastná, len nie tak clkom, nvelastná by bola, keby bola napríklad adoptovaná (a bola to dosť zábava pozorovať ako sa tvária dospeláci, keď im takého niečo začne vysvetľovať prcek, ktorý nemá 10 rokov).
No je toho dosť, čo prináša vzťah s rozvedeným mužom, najmä ak má byť perspektívny a trvalý, ale ako je napísané vyššie, treba si to dobre rozmyslieť - záruku a spokojný a šťastný vzťah nemáš ani so slobodným panicom

adus aj ty si to pravdivo-krásne napísala

.....pekný deň všetkým....veľa krát sa zamýšľam ako sa zachovám keď mi dcéry predstavia svojich partnerov.....koľko budú mať vtedy rokov, koľkých asi budú mať, akí asi budú tí ich partneri a tak. Samozrejme sa budem chcieť veľa dozvedieť, ale HÁDAM budem natoľko rozumná že sa budem "vyzvedať" nenásilne a vynasnažím sa spracovať aj tie "negatívne" správy....teda také čo mi nebudú po chuti....Ja určite budem vychádzať z toho že chem pre svoje dcéry len to najlepšie...to chce každý pre svoje dieťa.....ale oni budú v ich veku vnímať všetko inak. A na to budú mať právo. Viem aká som bola ja.Dodnes nenávidím zákazy, príkazy, výčitky, to všetko išlo jedným uchom dnu a druhým von.....na všetkom som sa chcela popáliť sama /a vďaka za to, urobilo ma to zodpovednejšiou/. Môj výber partnera bola jednoducho moja voľba a hotovo. Nenapadlo ma vtedy aké problémy môže narobiť rozdielne vyznanie viery, odlišná výchova a tak.....to som musela zažiť, prejsť si tým. Samozrejme manžel nieje celkom pochuti mojej rodine a ja niecom celkom pochuti tej jeho. Ale my sa na to kašleme a funguje to zatiaľ a dúfam že bude....Ja aj on sme z rozvedených rodín a je tu viac rozvedených ako žijúcich v manželstve. Niektorí sú rozvedení aj viackrát. Nepovažujem ich za to za nejakých iných, horších. Proste im to nevyšlo....stať sa to môže aj mne....dnes, zajtra, o mesiac.Aj ja sa môžem stať rozvedenou ale aj tak budem samozrejme túžiť aby ma ešte niekto mal rád..... Áno, najprv som sa na nich všetkých pozerala tak inak, ale potom mi to došlo... Došlo mi aká ťažká inštitúcia je manželstvo /pre oboch zúčastnených/ a koľko trpezlivosti to chce v ňom zotrvať a to som ešte nič nevyhrala...Aj keď sa pýtame rozvedených prečo sa rozviedli, málokto povie "skutočnú" pravdu. Neviem si predstaviť ako by som na seba povedala: "Rozviedol sa so mnou lebo som darebná, lenivá a márnotratná". Zažila som vo vlastnej rodine ako to každý samozrejme váľal na toho druhého. Tí rozvedení ktorých poznám ja sú vlastne takí istí ľudia ako my ostatní, len majú o jednu bolestnú skúsenosť navyše. Mnohých to poznačí /ako si všímam/ natoľko, že svojích ďaľších, budúcich partnerov doslova testujú /to by som ale asi robila aj ja/ a boja sa znovu oženiť či vydať sa aby sa im nestalo to isté....alebo aj horšie. Ale nikto nevieme čo nás čaká, nedá sa to predvídať. Veľa manželstiev je akoby už "rozvedených", žijú v spoločných domácnostiach, spia v spoločných posteliach ale vlatne už len zo zotrvačnosti a mnohokrát to o nich nikto netuší /a tak ich ani nikto nerieši/. Za ich dverami sú však na tom ako tí rozvedení.....cítia sa sami, sklamaní a boja sa čo bude ďalej.....Ak sa to niekedy stane mojím dcéram, nebudú prvé ani posledné, bude ma to bolieť to áno, ale nechcem ich stratiť tým, že im budem neustále liezť na nervy s tým čo mne sa na ich partnerovi NEPÁČI a oni aby už mali odo mňa pokoj, začnú sa mi radšej vyhýbať.A to ešte navyše budú zažívať stres od rodičov partnera, lebo im sa zase nemusia páčiť moje dcéry.... Môžem im len nejakým spôsobom naznačiť čo všetko sa im môže v živote stať /hádam ten spôsob do vtedy nájdem/.Dúfam že budem natoľko silná, že ich trápenia, omyly a pády príjmem, že to prečkám s nimi a potom sa zase budem s nimi tešiť na dačo nové. A že ak im aj nejaké rady dám, tak to zvládnem bez zdvihnutého ukazováka, lebo to už nebudem mať pred sebou dieťa, ale dospelú slečnu, ženu......... /v to všetko môžem len DÚFAŤ..../

Plne suhlasim s adus. Nikdy by som si nedovolila tvrdit, ze rozvedeny muz je apriori zly, ale to pozadie jeho vztahu by som urcite chcela poznat a rozhodne sa priprav, ze oproti vztahom s panicom a slobodnym budes musiet z casu na cas zhltnut aj problemy s byvalou a synom...
A este snad poznamka k rodicom, zit s nim budes ty, ale nepoznam matku, ktora by vlastnemu dietatu chcela zle a aj zivot mi dokazal, ze mnohe z jej nazorov (ktore som pochopitelne nerespektovala) boli spravne a videla veci tak, ako som ja so svojou osobnou zaujatostou nemohla!!!

Mimina-neviem,koľko máš rokov..Aj od toho veľa záleží...Pokiaľ by si mala okolo 20 do 25 rokov, to je naozaj málo na to, aby si dobre vedela posúdiť charakter muža a nedivila by som sa tvojim rodičom, keby neboli nadšení.Ale láska je láska. Je to tvoje rozhodnutie.Pokiaľ máš viac ako 26 rokov-tvojim rodičom do toho absolútne nič nie je. Mala by si byť už zrelá a dostatočne múdra na to, aby si si vedela vybrať. Hovorí sa,že žena po 25-ke dozrieva viac a po 35 je už "hotová".Ide však o to, či sa tvoj partner poučil z predchádzajúceho vzťahu a zobral si z toho ponaučenie alebo len obviňuje svoju bývalú.Všímaj si takéto veci.Ak sa poučil a priznal si i svoju časť chyby na stroskotanom vzťahu, môže byť výborným partnerom.Pokiaľ však videl chyby na svojej bývalej a zo všetkého viní ju,potom neviem,neviem...Mohol by tie isté chyby opakovať i s tebou..Niekto sa rozvádza i 3x a nepoučí sa zo žiadneho vzťahu. Stále je rovnako blbý.Všímaj si naozaj všetko/viem,že keď je človek zaľúbený, je to ťažké.../Je naozaj pre teba ten pravý? Budete si dobre rozumieť? Vie si stáť za svojim slovom,dodrží svoj sľub,dá sa na neho spoľahnúť, je čestný a starostlivý? Pomôže ti, keď treba?Toto všetko sú možno detaily, no neskôr veľmi dôležité veci, ak si chceš neskôr založiť rodinu a mať s ním deti.Pokiaľ nie a ešte nevieš,čo bude, môžeš chvíľu počkať a nemusíš ho hneď doma predstavovať. Záleží od toho, koľko ste už spolu...Ale ak ešte nevieš,čo atď.,nemusíš rodičom hovoriť, že je to vážna známosť ...To je môj názor...

MIMINA - veľa toho o tvojom priateľovi nevieme, ale ako píšu dievčatá, všímaj si, či si prizná aj svoje chyby, ktoré v manželstve urobil. Ak ti ako dôvod rozvodu uviedol žiarlivosť svojej manželky, zdá sa, že vinu zvaľuje na ňu. A čo keď tá žiarlivosť bola oprávnená? Nie, rozvedení ľudia nie sú podradní tovar, len niektorí z nich majú tendenciu problémy neriešiť, nepriznať si ich a radšej pred nimi zutekať, prípadne ich opakovať. A to nie je práve najlepšia devíza do budúcnosti.
Asi by som mala strach o svoju dcéru, keby jej priateľ bol rozvedený, ale napriek tomu všetkému by som sa snažila toho človeka spoznať a veriť svojej dcére, že si vybrala správne, rešpektovala by som jej pocity. Napokon chodíte spolu ešte len 2 mesiace, aj ty ešte musíš priateľa spoznávať.
Mne sa naopak nezdá správne riešenie oznamovať im skutočnosť, že priateľ je rozvedený, na tvoje promócie. Je to tvoj život, si dospelá, máš právo chodiť s kým chceš. Ja by som to rodičom povedala okamžite. Tým, že im to tajíš, sama navodzuješ dojem, že byť rozvedený je niečo zlé, niečo iné, niečo, čo treba tajiť. Veď ak by sa to rodičom aj nepáčilo, do tvojich promócií majú šancu spracovať túto informáciu a na promóciách môžu byť s faktom, že tvoj priateľ je rozvedený, už úplne zmierení. Veď si azda nechceš pokaziť promócie prípadnými skratovými reakciami svojich rodičov?
Ja v podstate súhlasím s tým, čo píse Sandy55z. Ak tohto priateľa už považuješ za vážnu známosť, nie je dôvod zahmlievať jeho minulosť. Vyšla by som pred rodičmi s pravdou von čo najskôr.
Ak si si nie istá, tak potom by som ešte s predstavovaním priateľa rodičom (a teda aj riešením jeho minulosti) počkala.

Úplne Ťa chápem, Mimina, to isté som zažila aj ja, tiež som sa veľmi bála, čo povedia rodičia, že môj priateľ je rozvedený. Otec je skoro náboženský fanantik a mama je dosť kritická voči svojmu okoliu. Napokon som sa po asi mesiaci a pol, možno dvoch, osmelila a povedela to najprv mame, tá to zobrala super, potom na to pripravila pomaly otca a nakoniec to všetko dobre dopadlo. Dnes sme manželia, máme spolu synčeka a manžel má z prvého manželstva dcéru. Zo začiatku sme mali dosť veľké problémy s jeho bývalou, nedávala mu ju, potom už nám, vláčila ho po súdoch, pre výživné ,styk s dieťaťom.
Keď k nám konečne malá začala chodiť každý druhý týždeň, asi na mňa začala jeho ex žiarliť/dodnes sa nevyrovnala s rozvodom, rozviedli, kvôli jej nevere/ a začali tie isté problémy, malú zneužila na to, aby od nej vytiahla informácie o našej finan.stránke a hneď to podala na súd, raz vymáhala zvýš. výživného, inokedy 100.000.-Sk vyplatiť jednorázovo a vymýšľala také hlúposti, to som už bola tehotná a dosť zle som to znášala. Potom sme sa rozhodli, že malú bude navštevovať manžel v škole, kým sa situácia neukľudní. Zas sme chceli obnoviť pravidelné stretávanie, avšak už to nedovolila a zatiaľ je to tak ako bolo a momentálne je kľud od súdov.
A čo sa týka mojich pocitov, najprv som sa veľmi bála ako to dopadne, no teraz by som ho nevymenila za nič, aj keď sme si prežili svoje a niekedy ma poriadne vytočí, ale to je už o inom v rubrike " Manžel na odstrel". Držím Ti palce, aby si všetky prípadne problémy, ktoré takýto vzťah prináša zvládla a tešila sa peknému spoločnému životu, ak ho plánuješ.A aj keby rodičia zareagovali všelijako, Ty musíš cítiť, či Ti ten človek stojí za to a nebáť sa ísť ďalej, pretože je to Tvoj život.Veľa šťastia

ja mam pocit ze naozaj vsetky tie rozvedene su rovnake ked robia problemy novym partnerkam a hlavne svojim detom.ved je to take detinske. alebo je to jeden druh zien od ktorych muzi utekaju na mile a dokonale sa prejavia az po svadbe ked uz je vtacik lapeny?

Milá Mimina,neviem,ako dlho je tvoj priatel rozvedený,či má rodinu a pod.Poviem Ti aj moj nazor.Aj moj zatial manžel tvrdí,že známost si našiel iba pre moju žiarlivost,že sa pri mne tých 23 rokov dusil,nemal žiadnu slobodu a podobne.Vieš,ale dusit sa začal zrovna vtedy,ked som ho začala podozrievat,že niekoho má.Stále to zapieral,ako partizán,až kým som nedostala od neho vianočný darček,síce 3 dni pred sviatkami,ale ešte teraz ma z toho mrazí.Vtedy som počula nechtiac,ako v telefone niekomu hovorí,chybaš mi,lubim ta.A to,či som chorobne žiarlivá,nech sudi ten,kto skutočne dokáže milovat.Neviem,či by nežiarlila žena,keby jej muž chodil po nociach po chatách,ako on tvrdí,s kolegami z práce,ktorí mu dovtedy všetci išli totálne na nervy,ako on tvrdil celý čas a k tomu boli všetci okrem neho slobodní.Nech sa aj potom z teba nestane žiarlivka!Ešte jedna vec,ak má deti,prestane ich navštevovat kvoli tebe?Určite aj spolu budete chciet detičky a ak prestane o prve detičky javit zaujem,nebude až taky charakter.Ak ti ešte netikaju biologické hodiny,uisti sa,či naozaj stojí za to!A či aj ty nebudeš časom podla jeho nazoru žiarlivka.Prepáč,prosím tieto slová,len som chcela vyjadrit názor,že každá minca má dve strany!Určite si vyberieš dobre!Prajem ti to,ved každý potrebuje kusok toho svojho štastíčka!A pokial sa nerozviedol kvoli tebe,tak sa nemusíš ničoho bát,pretože si nebudeš budovat svoje štastie na neštastí druhých!