Ako komunikovať s človekom v depresii?

Mám príbuznú v zahraničí. Odišla tam pred rokmi. V podstate legálne, vydala sa. Vybudovala si tam kariéru.

Lenže prišiel dôchodok a nastal problém. Predsa len, vzťahy tam nie sú až tak srdečné. napriek úspešnej kariére je vždy len prišelec. A dôchodok priniesol aj inú zmenu. Zrazu je času veľa a ukázalo sa, že je rozdiel byť  s partnerom len občas, popri práci, na dovolenke, cez víkendy. A iné je byť spolu stále. Zrazu nie sú spoločné témy, lebo deti sa roztratili. Nie je tá najbližšia pomocná ruka

Práca bola aj koníčkom a tak iné záľuby moc nie. Záhradka nepripadá do úvahy.

Z počiatočného nadšenia z fúry voľného času a možnosti ho tráviť po svojom prišla depresia. Taká skutočná, fyzická. Nie len taký smútok a pár čiernych dní. Taká, čo už treba liečiť lekárom.

Snažím sa aspoň trochu uchovávať kontakt. Ale zisťujem, že netuším, ako sa s takýmto človekom rozprávať. K čomu ho povzbudzovať? Nútiť ho do nejakých činností?

Snažili sme sa baviť o zapisovaní pocitov na papier. Len nastal trochu problém, úplne základnú gramatiku nového jazyka neovláda na 100% a slovenčinu vlastne tak trochu zabudla, respektíve pred skoro 50 rokmi sa hovorilo trochu iným jazykom aj u nás. No a v rámci perfekcionizmu s tým má problém. Cvičenie fakt nezvláda. Rozmýšľam, či jej navrhnúť aspoň krátku prechádzku, aby absolvovala.

Komunikujeme spolu všetkými dostupnými možnosťami a ja fakt neviem, čo by mohlo pomôcť.

Nemá niekto skúsenosť? Neviete poradiť? Či už z vlastnej skúsenosti alebo z opatrovania takéhoto človeka?

Hlavne, čoho sa vyvarovať, aby som neublížila ešte viac?

 

Diskusie Naničmama.sk: 

Joj narocna tema, poznam z oboch stran, aj ked snad v trosku slabsom levely. Volakedy velmi davno, ked som riesila antidepresiva, mi jedna psychiatricka povedala, ze najlepsim liekom je pohyb, v tom case som bola mlada, tak navrhla rovno aerobik. A ono to prekvapivo pomahalo ... jasne u vas je to o inom, ja len, ze ten pohyb ma svoje opodstatnenie, aj ked vsetko nevyriesi, alebo nic, ale pomoze. Momentalne nedam dopustit na jogu, a to som uz starsia  o ozaj tak tuha, ze damy po sesdesiatke, co so mnou cvicia, su ohybnejsie ako ja. Takze podla mna je velmi vhodna joga pre seniorov, viem neskutocne pomoct dusi, telu ... a to robime, ozaj relativne male a smiesne pohyby. Obdobne finguje aj Chci kung ..., jasne ci to niekto u nich cvičí ... a chodiť a chodiť na prechádzky ... len ako tam dostat cloveka v depresii ..., neviem ako je realna a dostupna skupinova terapia, a ci vobec riesi tvoja znama aj psychologa ci len lieky?

Ja viem pýtaš sa na komunikáciu. Ťažká téma, nie raz som v podobnej situácii ako ty ...., z druhej strany, ako som písala v úvode ... A netuším ako pomôcť na diaľku. Lebo s depresiou je spojená únava a to je problém aj ruku dvihnúť, nie to sa ešte vybrať voľakde na prechádzku, minimálne si uvariť zelený čaj ...

Voľakde som čítala, že niekedy len stačí akceptovať tieto pocity, že tomu rozumieš ale stačí to? A v lepších chvíľkach hľadať spoločne cestu? Akúkoľvek aktivitu, ktorá prináša aj malé radosti? Film, hudba, kniha, pc hra ...Berie antidepresiva? Ono ťažko povedať, ako fungujú tie ktoré antidepresíva, niekoré si myslím z  môjho laického pohľadu utlmia, "čierne" fázy ale aj tie poztívnejšie, ak by náhodou dorazili na pár chvíľ? Asi závisi od liekov a aj od diagnózy. 

Vždy nastupuje otázka ako dostať človeka utápajúceho sa vo vlastných hlbinách medzi ľudí a ešte takých čo vedia potiahnúť pozitívnym smerom ... A na dialku?  Neviem ....

tu sa asi človek začne zamýšľať aj nad zmyslom svojho života. A čím hlbšie úvahy, tým ťažšie.

Na začiatok asi najlepšia voľba bude lekár. A potom aspoň prechádzky.

Nebola ešte u psychologa ci psychiatra? To je prva zakladna asi najdolezitejsia cesta ..., velmi pomaha na zaciatok dostat zo seba vsetky pocity, bez toho aby clovek musel robit cenzuru ..., riesil, co si ten druhy o nom pomysli .... Dobra psychoanalyza vraj vie potiahnut depresiu bez liekov, to mam od odbornicky, ale je to na dlhsie a asi aj drahsie ... 

Prechádzky majú veľkú silu ..., už len ked zistíš, že predsa vieš hýbať tými rukami, nohami a vzduch a iné prostredie, robia veľa.

Ďakujem za skúsenosť. Psychiater aj psychológ sú v riešení. Len začalo dovolenkové obdobie a tak to chvíľu potrvá. naviac, ak sa aj nájdu dobré lieky, bude treba prekonať to obdobie, kým sa dávka nastaví.

Tie prechádzky skúsim nejak dorigovať na diaľku. Má asi kilometer od domu nádherný veľký park, tak možno by to šlo. V dobrých časoch tam chodieva denne.

A skúsim sa popýtať aj to skupinové cvičenie jogy pre seniorov. Isto sa neičo také nájde.

Vďaka za nápady. Dám priebežne vedieť, či niečo pomáha. A čo konkrétne.

Bez odborníka sa depresia nedá zvládnuť...pokiaľ je to rozvinutá depresia.  Ak je to len smútok, nostalgia po určitom hektickejšom období, ide to aj bez liekov. Navyše môj názor na psychofarmaká je jasný - návykové a utlmujúce. Výsledok?

Mám depku a je mi to jedno.  

Čo tak zvieratko? Psík. Veľa to vyrieši. Pravidelné prechádzky, denná starostlivosť, spoločník do dažďa i do slnka.....Slnko

Venujem sa homeopatii. Prišla ku mne mladá dievčina v depresii. 2 roky bola na psychofarmakách bez efektu...skôr horšie ako lepšie (vedľajšie účinky liekov nepotlačíš). Skúšala etikoterapiu s menším zlepšením, ale stále chýbala energia a stále to nebola ona - bez depresie. Dnes je už bez liekov, teší sa zo života a plánuje rodinu. Psychiater jej založenie rodiny vzhľadom na lieky už na začiatku liečby zavrhol.... a potom sa teš zo života! (Liečba trvala určitý čas, nešlo to hneď. V prvej fáze brala klasické lieky s homeopatikami, potom sme postupne znižovali dávky klasických liekov až po úplné vynechanie - už ich nepotrebovala).

Hned by som za tebou volakoho poslala,  ale so skeptikom na homeopatiu nepohnem  ... Na lieky na depresiu mam podobny nazor ako ty. 

Hovoriť do liečenia bývalému lekárovi nie je jednoduché. Naviac, mám pocit, že u nich homeopatia nie je veľmi tolerovaná. Ale to neviem iste.

A čo sa týka psa, nie vo všetkých krajinách je chovanie psa v byte jednoduché. Nielen kvôli zákonom ale hlavne kvôli poplatkom, platbám za zverolekárov. A tiež kvôli tomu, že susedia nie sú zvyknutí. Naviac, dvaja ľudia okolo 80, sami, to by pre psa nebolo moc dobré.

 

Mne ide hlavne o tú komunikáciu. o čom a ako s ňou hovoriť. Zdá sa mi, že komunikácia s kýmkoľvek jej momentálne chýba najviac.

Dievčatá viete čo je depresia? - niečo hrozné, kde sa bojiš otvoriť ráno oči, bojíš sa otvoriť dvere, bojíš sa robiť čokoľvek - to je depresia, to ostatné sú iba chmúrné dni obdobie ktoré sa da prekonať ale občas aj také dni treba.

Prechádzky jednoznačne, príroda lieči dušu a povzbudzuje ducha, dovolenka, nejaký nový koniček, prechádzky bez cieľa. Zoznamenia sa s niekým cudzím, joga ale aj čokoľvek iné. Psycholog ale dobrý a nie iba čakateľ peňazí - žiadne lieky nič. Ked už tak väčší prísun vitamínov a to najlepšie čerstvých.

No a ja ako priateľka by som ju prinutila vidieť svet mojimi očami, určite najskôr hľadala s ňou riešenie a aj ju poľutovala ale potom treba pritvrdiť a pomôcť jej z toho, ak to zisti že je ta pravda iná ako ju vidí tak sa priateľstvo ešte prehlbí ak nie, niet pomoci z tvojej strany. Moja osobná skúsenosť a viem že je to najlepšie. Teraz som si až všimla že sú to 80 roční ľudia - no aj tak v komunikacií neostaň dlho v roli ľutovania.

Len medzi chmúrnymi dňami, a tým, čo ty popisuješ je ešte 50 odtieňov .... , z mojich skúsenosti, takých aj onakých  sa bavím o rokoch  .... , zväčša to popisujem ako nábehy na depresiu ... a snažím sa, snažila som sa to zastaviť skôr ako by to došlo do štádia, ktorý opisuješ.

Kamila stále sú to iba odtiene ale nie depresia, depresia je strašná choroba. Vieš teraz je veľa odborníkov ktorí sa na tom priživujú čo je šialené, ten človek potrebuje veľa hovoriť, potrebuje aby ho niekto vypočul a niekedy aj dosť dlho preto je vhodný dobrý psycholog, ja som zásadne proti liekom ak je to iba v tých odtieňoch podobajucím sa na depresiu.

súhlasím dobrý psychológ a vééľa rozprávania ... , len nie sranda nájsť dobrého psychológa ...

ja som dva krát takéto niečo zažila na niekom z môjho okolia. Nie je jednoduché rozoznať ten okamžik, keď sa to zvráti a už treba lekára. Je to veľmi ťažké. A čím neskôr sa to rozozná, tým je aj to liečenie dlhšie a ťažšie.

Však to, treba riešiť skôr ako to dospeje do zdrvujuceho stadia ... a dobrych psychologov, ktorý by to potiahli bez liekov je ako safranu. KE su velke mesto, ale ... jedna z najlepsich psychologov, chodila som k nej, ma cakaciu dobu cez pol roka ... A skusila som aj ine, slabe odvary ... Urcite ich je viac, ale tazko sa hladaju, alebo maju dlhe objednavacie doby.

No a tu je priestor na alternatívu, lenže tento priestor Bohužiaľ je zanesený všetkými veľkými guru a koučami a mágmi ktorí ti hned povedia ako si prekliaty či niečo iné, lebo potom je to znovu o viac peňazí lebo to predsa dlho trvá kým sa také niečo zmení.

Myslím že tak ako psychiater si bude držať pacienta tak to eobí aj alternatíva. Ja som veľmi chcela založiť taký relax, možno s prácou na záhradke či potulkami lesom a preto som zakladala aj OZ, lenže jediný kto tomu bol naklonený bol Mirko, vedel aké je to potrebné. Dcéra známej chodila skoro pol roka za mno a ja sama som už bola veľmi vyčerpaná z toho a čo nepomohli psychitarické lieky tak to rozprávanie a počúvanie bolo tým čo ju po čase nakoplo. Utiekať sa do depresivných nálad je znakom - chcem sa skryť, už nechcem nič vidieť, nič počuť a pritom ten človek chce vypovedať tie veci ktoré nikdy v živote nemal komu povedať.

No z môjho chcenia nebolo nič, lebo ked som si našla aj niekoho s kým by som do toho išla, každému išlo iba o to ako na tom zarobiť aby všetko bolo super a fungovalo a uživilo niekoľko ľudí a pod. Neviem či niekto vie ale niekedy také použivali v Kromeriži bez liekov iba sedenia a sedenia a písania denníku a analyzovania emocií a to bolo za socializmu. No myslím že to je liek na boľavú dušu.

No, pekne si to popísala. Naozaj nám chýbajú tí, čo by nás počúvali. Stačí, aby počúvali. Mám takú slúsenosť, že toto pomáha riešiť aj iné problémy. A hľadať riešenia. Stačí, keď nájdeš niekoho, kto bude počúvať. A pri rozprávaní si mnohokrát uvedomí možnosti riešenia.

Len kde hľadať ľudí, čo by dokázali počúvať. A veriť im. Lebo otváraš najhlbšie svoje komory. Také tie bútľavé vŕby. A pritom by to bolo tak potrebné.

 

Myslím že aj ľudia by boli ale my sme už raz takí, páči sa nám ked niekto povie a robí s nami hokusy pokusy, lebo ked som povedala že sa budeme iba rozprávať tak im to bolo malo a pre mňa veľmi zlé ak by som mala hrať divadlo a vykladať im karty či niečo podobné ako ich akože liečiť.

zober si situáciu, keď idú ľudia od lekára. Koľkí si porovnávajú lieky a ich cenu. S podt=onom, aj keď nechceným - ja som dôležitý, ja mám drahé lieky.....

to je podobne aj s tou terapiou - venujú sa mi, lebo si to zaslúžim, lebo to potrebujem, lebo som to zaplatil...

Psychiater nasadil lieky. Tie, ktoré pár rokov dozadu už pomohli. Len potom ich prestala brať, lebo bolo dobre. A nejak včas nezareagovala na nový atak. Tak teraz sa bude niekoľko týždňov čakať na to, či zaberú a ako zaberú.

Zaujímavé je, že lekár zatiaľ psychoanalytika neodporúčal. Sama konštatovala, že možno to je konkurencia. Uvidí sa, čo ďalej.

Pohybovať sa zatiaľ pohybuje, aj keď necíti, že by jej to pomáhalo. No uvidíme.

Chcem jej navrhnúť, aby písala. Len neviem, či sa podarí. Aspon dve, tri vety denne.

 

Tomu ja tiež nerozumiem, prečo psychiater neodporúča psychológa, už som sa s tým strettla aj u nás. Lebo psychológ sa môže dostať k prapodstate, lieky problém len prehlušia ...., jasne v kritických stavoch aj to treba, ale nemôže ostať len pri tom. Inak výhoda psychológa, je že sa porozprávaš, kus drahý špás, ale niekto ťa počúva, Úsmev spomínala si, že také jej chýba. 

lebo príde o peniaze

Áno peniaze. A potom taká tá falošná stavovská hrdosť, že čo už môže nejaký ten psychológ. Lekár má predsa za sebou náročnejšie štúdium, tak je múdrejší a vie viac. Teda, to je ten ich pocit. Si myslím. Že ich nikto neučí empatii, to je druhá vec. Respektíve len málo ich tú empatiu má. Ja mám niekedy z lekárov taký pocit, že sa cítia veľmi nadradení. Lebo oni sú niekto.

Zamysleli ste sa niekedy nad skutočnosťou....lieky zabrali, tak ich prestala brať a po čase sa všetko zase vrátilo.

Prečo?

Ak lieky zabrali, som vyliečená....tak prečo sa ochorenie zase vrátilo?!

No lebo nezabrali...iba potlačili problém! Lieky majú liečiť a nerobia to. Prečo asi?

Lieky zabrali, ale už ich väčšina musí brat celý život, možno menšie dávky ale celý čas a byť pod kontrolou psychiatra. To sa hovorí by Polar aspoň tu u nás. Mám blízku osobu, ktora ma túto diagnózu. Zo začiatku keď sa polepšili tak prestal brať lieky ale po nejakom čase sa to vrátilo späť . Nešťastie ma dobrého psychiatra, ktorý ho posiela na 3 -4 dní do sanatória, kde sa vracia iny človek, ktoremu s chce znva zit a prcovat.Pacienti sa voľné pohybujú po krásnom parku, kde sú kone, sliepky, rôzne druhy zvierat, o ktore ss môžu starat,ale čo hodinu sa musia hlásiť na svojom oddelení ak sa nehlasia tak im privilégiá odoberú a získajú ich až p určitom čase. Veľa pomáhajú ručne práce, všetci tam maľujú, kreslia, strikuju, vysivaju, veľmi to pomáha na depresiu.

potrebuje človeka, ktorý sa jej bude intenzívne venovať, ťahať ju na prechádzky, dávať pozor či užíva lieky, pomáhať žiť... mám takého kamoša, ktorého bolí každý nádych duše. Nezávidím veru. Ak je veriaca odporúčam zamerať sa na vnútorné uzdravenie - sv. omše, obnova, charizmatici, spoločenstvo... každopádne hrabať sa z tmy za svetlom. Pozdravuj ju a vďaka, že si jej oporou a motiváciou. Ver, že pre ňu veľa znamenáš. Vytrvaj!

Amálka, ani nevieš, ako rada ťa tu zase čítam ÚsmevÚsmev

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.