Ostatné

O náhodách

Priznám sa, kedysi som dosť dala na náhody.

Dnes som už asi racionálnejšia. A nejak tej hre na náhody neverím. Všetko sa deje tak, ako sa má.

A tak nejak moc neverím tej náhode, keď po stužkovej išli vyplácať peniaze priamo decká. Sú dospelí, šikovní. Tak v pohode.

Akurát potom predsa len to celé skontroloval rodič. A na otázku - a kde vám odpočítali tú zálohu, čo mali 4 roky? ostalo ticho. Proste firma náhodou zabudla tú položku započítať. Nemalú položku. Nielen pre nich, čo počítajú, či im niečo ostalo aj na Dozvuky. Nemalú čiastku aj pre rodičov.

No nič, pár telefonátov, hľadania potvrdenia, prezerania starých mailov to spravilo.

Haló, haló východniarky, ktoré idú do Tatranských Zrubov...

Haló, haló, východniarky.....čas nášho stretnutia sa už blíži, tak som pozisťovala
spoje tam aj späť.

18.10.2019 piatok
Odchod z Košíc R 606 o 10.07 hod. - príchod do Popradu 11.21 hod.
z Popradu presun do Tatranských Zrubov - odchod o 12.27 hod - príchod o 13.04 hod.
alebo alternatíva, že si zoberieme taxík.

Karneval a tombola v Tatranských Zruboch - resumé

Dala som príspevok najprv do diskusie - ktorá, bohužiaľ, nebola veľmi bohatá - aby sme sa dostali podľa možností čo najbližšie k situácii "aj vlk sýty, aj koza celá" a keďže veľmi dúfam, že po niekoľkých abenciách sa mi konečne podarí prísť medzi vás, tak naozaj chcem, aby bola spokojnosť aj s touto časťou programu.

Žijeme zlaté časy?

Dlhé dovolenkové presuny autom boli časom aj na rôzne debaty. Zvlásť, keď máte v aute dvoch čerstvo dospelých mladých.

A tak došlo na tému, či sa nám dnes žije ľahšie alebo ťažšie. Či kedysi bolo všetko lacnejšie alebo je to len spomienkový optimizmus babky.

V prvom rade - je to fakt úžasný čas. Európa je veľmi dlhá čas bez vojny. Ano, boli tu konflikty, ale nedotýkalo sa nás to až tak osobne. Nebolo to také, že muži museli narukovať a ísť do boja. To je prvá úžasná vec, za ktorú treba ďakovať.

Podmienený príjem

Ťažká, preťažká téma. A na leto zvlášť. Čo už, inšpiroval ma môj obľúbence, ekonóm Tomáš Sedláček svojim statusom na FB. Zrejme to nie je jeho pôvodná myšlienka, ale nevadí. Často o tom premýšľam.

V určitom okamžiku prišli veľké stroje, ktoré zrazu nahradili prácu stoviek tkáčov. A nielen  ich. Zrazu bola masa bezradných ľudí.

Kedysi dávno keď môj pradedo chcel vykovať kliniec, tak to veru chvíľu trvalo. Mama spomína, ako išli na nákladnom aute na výlet do Brna, na veľtrh. A tam celý deň dedo presedel pred automatom, ktorý chŕlil stovky klincov. Zdanlivo bez roboty. Vtedy ešte bolo kováčov treba na každej dedine. Dnes veru už takého nenajdete.

Niekedy je nevedomosť oveľa zábavnejšia

Toto leto som sa túlali okolo Veľkého Krtíša, Lučenca, Rapoviec a prechádzali sme cez Panické Dravce. Chápete! Panické Dravce! Ja ten názov milujem. Poprosila som tatka, aby pribrzdil, nech si môžem tento vzácny úkaz odfotiť. 

Vždy ma ten názov obce fascinoval. Nastal správny čas prebádať jeho pôvod. A viete čo? Výsledkom som sklamaná aj keď treba povedať, že zmeny názvu boli pomerne časté, čiže nuda to rozhodne nie je.

Cesta do hlubin študákovy duše

Asi len ťažko by sa našiel niekto zo strednej a staršej generácie, čo tento film nevidel. Po pravde, trochu sa mi to pletie s druhým podobným filmom a to Škola základ života. Spomenula som si včera na scénu, keď celá trieda napísala písomku na výbornú. Isto si aj vy spomínate, jak vypracované príklady pripli profesorovi na sako a postupne si ho volali, aby im objasnil to, čomu nerozumeli PohodaPohoda

Syn vykladal, jak celá trieda  vynikajúco napísala písomku. Len teda, tentokrát nemuseli nič pripínať na sako. Úplne na to stačia nové technológie....

Černobyľ

Neviem čím to je, ale zdá sa mi, že tá téma aktuálne lieta okolo mňa. Zdá sa mi, že kam pozriem, tak vidím stále to isté. No, možno to je niečo ako profesionálna deformácia - keď má človek doma vyštudovaného jadrového energetika, často skĺznu naše debaty aj k týmto témam. (Len pre vysvetlenie, ak sa niekomu zdá, že som hovorila o inom profesijnom zameraní môjho manžela - nemýli sa, po revolúcii sa obrátil iným smerom)

Najskôr som si myslela, že snáď nejaké výročie. Keď ale počítam, tam mi vychádza 33 rokov. A to teda tuším nejaké pripomínanie ani nebýva. Alebo možno Kristove roky sú ten správny čas  s odstupom pozrieť na to, čo bolo.

Muzikál Povolanie pápež

Presne pred rokom sme boli spolu v Bratislave na muzikáli Mamma mia. Včera som si na to spomenula cestou do Nitry. Naskytla sa nám príležitosť ísť na tento muzikál spolu s farským zájazdom.

Už som pár takýchto zájazdov absolvovala a musím povedať, že doba ide fakt dopredu. Dnes babky z kabeliek vyťahujú smartfóny, nasadzujú slúchadla a modlia sa, čo chcú ÚsmevÚsmev Kedysi jeden zavelil a išli všetci.  Čo nezaniklo, je spoločná hostina. Vždy sa nájde niekto, kto napečie, kto kúpi aj pre ostatných. Kto ponúka celý autobus. Ale to je o inom.

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok