reklama

bobooo

Pridal/a Ariesa dňa 25. 01. 2008 - 23:53

reklama

mala som obavu z toho, ci sa to v sucastnosti hodi na nanicmamku, preberaju sa vaznejsie veciMlčím , mnohym nie je lahko ...

pomaly k veci:
moj syn sa doteraz nebal nicoho. ocino ho vyhadzoval az po strop, ked hrame schovavacku, viem, ze ho najdem v zavretej kupelni, kde bude stat po tme aby som ho nenasla a bude sa chechtat od ucha k uchu Váľam sa od smiechu po podlahe . cely den ma taha, ze ideme vysavat alebo mixovat. vsetko hlucne, neprijemne, tmave mu nerobi problem. niekedy vsak v TV zbada neidentifikovatelny objekt - morska jezovka, tancujuce tropicke vtaky a papagaj ... povie len "bobo" mrkne ci mu neublizi a ci ho vidime aj my a je pokoj ...

nedovolim nasim a znamym aby mu vraveli o tom, ze tam v tme je strasidlo a ze si ma dat pozor - maximalne ho upozornim aby si dal pozor pod nohy ked tam je tma. sama si dobre pamatam ako som sa bala chodit v noci na zachod Chichocem sa a co strasiakov som sa navymyslala, az som od hrozy nespavala. a najhorsia vec: medzera pod postelou! kazdu noc som cakala CO ma chyti za nohu.

deti u susedov mali "kozindera" co papal detom nosy ked pchali prsty do nosa, unasal zle deti ... mne sa stara mama sem tam zmienila o tom ze ked budem furt taka zla ze ma necha ciganom ked pojdu okolo na voze, alebo kozkarovi ... ani za zmienku nestoja reci o tom ze "ruky nohy ti dolamem ked to spravis ci nespravis". riso je maly, o dva tyzdne bude mat dva roky - tak zatial staci vyhrazat sa, ze mu "na rit nalozim a bude!"

som za to aby sa detom rozvijala fantazia, akurat to nemusi byt strachom z nepoznaneho a tmy. este sa mu nabulikame roznymi bajami a povestami, bude rozmyslat o existencii jednorozcov alebo okridlenych koni, ci existuje yety, bosoraci, mimozemstania, vily ... anjeliZlomené srdce

Hambím sa

kazdopadne by ma velmi velmi zaujimalo ake mate spomienky na detsky strach, ci vas doma niekto strasil a ako vediete svoje deti ku strasidlam, pripadne cim sa im vyhrazate (mlada hlupa som si myslela ze sa tomu vyhnemHambím sa )


reklama

reklama

Miamia, So, 26. 01. 2008 - 00:06

Tak podme na to strasenie,na moju malu 13 mesacnu opicu,neplati nic,neboji sa nicoho,tiez je rada v kupelni po tme a najnovsie sa zatvara do skrine,tiez ju fascinuje vysavac,proste vsetko co robi humbuk je super,ale moja segra ma ě rocneho syna,ten sa ide zblaznit od strachu pred vysavacom... Mala stale pyta ovladace,tatko je velmi haklivy na ten od dvd,mala to vie a chce len ten,tak ju stasim tatkom,jej je to fuk...Ja sa nebojim,ja sa nebojim,len aby to nebol vlk,alebo sova...No pockaj zajacÚsmev

Tuti, So, 26. 01. 2008 - 10:35

mama ma strašila ježibabou, ktorá žila v tmavom kúte a brala neposlušné deti....svoju dcéru som nestrašila ničim, pretože sama mala problém zaspať potme, dosť dlho trvalo, kým spala bez zasvietenej lampy a aj teraz, keď ide na WC, rozsvieti všade. Myslím, že detská fantázia si sama vyrába dosť "strašiakov".

nielen žienka domáca, So, 26. 01. 2008 - 13:54

Nas dvojrocny sa tiez neboji tmy, stale sa schovava do skrin a kutov a pod deky atd. Ale kazde jedno vysavanie komplet preplace. Ked je doma, uz vobec nevysavam. Nepomoze ani, ze ho muz drzi na rukach. Ked mam volno a treba povysavat, radsej ho dam do jasli, aby sme zase nemali sou. A este - ked niekto krici, schuli sa do klbka a trasie sa. U nas na seba vobec nekricime, my ked sme pohadani, tak sa nerozpravame Mrkám ale ked nieco nahlas zakricim, lebo muz je na opacnom konci domu, tak maly sa zacne triast. Vyzera to dost desivo. Takze u nas je to jednoznacne hluk.

Miamia, So, 26. 01. 2008 - 14:27

Nasa Mia,ma vylozene rada hurhaj a blazinec,ked je vela ludi pokope,citi sa dobre,ale ked ja zvysim hlas,teda lepsie povedane zakricim,napr,ked si my slim,ze uz uz narozi do steny,lebo ona si mysli,ze stena sa uhne,tiez zacne plakat,natiahne ku mne ruky,a krici mama mamaChichocem sa

Ariesa, So, 26. 01. 2008 - 14:28

u nas zase plati ze cim vacsi bengal tym lepsie :) pocitac, tv,mozno radio a do toho vysavac. a my si do toho este doma pokrikujeme na seba.
je nas doma 5 v jednom byte, tak ruchu je poriadne. a hadame sa ako taliani - aspon ja viem byt ako sopka. dlho nic - len zrazu BAAC a je von vsetko co sa za dva mesiace nazbiera. ked som s drobcom sama aj tak dokazeme narobit kriku ako stado opic. nahaname sa, ucim ho spievat Hambím sa skaceme po celom byte, valame stavebnicu. iste vieme sa pekne potichu zahrat, kreslit ... akurat ked ho vonku ci doma nenecham poriadne sa vysaliet ani spat mi nechce Slnko dakedy by sm ten klud uvitala Áno

dufinka, So, 26. 01. 2008 - 21:52

mna strasila sestra. Spavali sme na zemi na epedach a ja pri skrini. A ona mi skoro kazdy vecer vravela " nepozeraj! Prosim Ta nepozeraj sa pod skrinu, nieco tam je....Nehyb sa, jejda, len sa nepozeraj! ....." Taaaaaaaaak som sa bala, az mi idu zimomriavky ked si na to spomeniem. Bola hnusna. Ale raz som jej to vratila. V noci vletel do zby netopier a zhodil zo stola plechovku z ceruzkami. A lietal zmetene za zaclonou. A ja som vstala, zazla svetlo a ... jeeeeeeeej, lastovicka. A sestra" to nie je lastovicka, to je netopier". Tak som rychlo vybehla z izby a drzala som zvonku silno klucku a volala mamu. A chudera sestra bola v izbe s netopierom a kricala pri dverach od strachu. Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe
...som hnusna.....Vyplazený jazyk

Ajkak, Ut, 05. 08. 2008 - 07:35

Ahoj, ja tiež absolútne nepraktizujem na drobcovi žiadne "bububu". vôôôbec to neuznávam. jednoducho, keď sa mi niečo nepáči, tak mu buď capnem na zadok, alebo skríknem alebo proste preruším činnosť, ktorú vykonáva Úsmev)) pretože aj tak to má dieťa "na saláme" a zbytočne sa bude báť... ja som sa tiež voľakedy strašne bála tmy a doteraz z nej nemám pocit. malý sa tiež bojí búrky a pritom nemá odkiaľ vedieť, že je to niečo "zlé", veď ešte nemá ani 2 roky, až o 2 mesiace. takže taký prirodzený strach má tak či tak, tak na čo ho ešte znásobovať.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama