Hviezdoslavov Kubín

Henka, to by malo byť pre druháčku na ZŠ?

Henka pracujem v Cvč-ku a pokrývame okresné kolá takýchto súťaží, aj HK, opýtam sa v práci kolegyne, či nemá odložené nejaká vhodné básničky pre túto vekovú katóriu s ktorými k nám deti chodia súťažiť.

Ahoj Heník, ja som mala v druhej tuším dačo od Rúfusa z tých rozprávok ... veršovaných. Alebo to bolo v tretej ? A v druhej Červenú čiapočku .. Kam Karkulka malá, kam ? Chich, to boli časy ..

Ahoj Henka.My sme mali tuším Čin-Čin....čimčarára,čim ....já sa asi ožením.....hihihi....ale tiež si nepametám v ktorom to bolo ročníku

Mária Rázusová-Martáková
SEDMIKRÁSKA
Plakala sedmikráska malá,
klonila hlávku až po zem:
„Tak by som veľmi, veľmi spala,
a nevládzem a nemôžem!
Včielka už dávno nechala ma,
spia chrobáčiky pod kvetmi...
Na lúke bdiem už len ja sama -
a tak sa bojím hroznej tmy!“
I vykladá si ďalej čosi,
rozpína lístky maličké
a slza ani kvapka rosy
zjagá sa na jej tváričke.
Zbudí sa vetrík, čo spal v kríčku:
„Čože to?“ zvolá.
„Zas je krik?“
„Nedá mi spať.“ „Tak nad hlavičku
vyhrň si biely golierik.“
A sedmikráska nelenivá
stúli svoj golier čipkový,
a čo? Len chvíľka – už aj sníva
o včielkach, muškách, čmeľovi.

Mária Rázusová-Martáková
BODLIAK
V poli bodliak stojí
jak stráž na postoji,
z hrubých listov trčia ihly bodákov.
K nemu len tak v letku
chodí na besiedku
iba vietor a vše dáždik z oblakov.
Preto bodliak smúti
a žiť nemá chuti:
„Ach, moja tvár nikoho sem nezláka!
Teraz ako vlani
všetko sa ma stráni...
Samota je strašný údel bodliaka!“
Ale čo sa stalo?
Prejde času málo,
a tu puk sa vynorí z tých bodákov...
A raz – div nad divy -
kvet sa pravý, živý
rozvil tam a zaskvel krásou storakou.
Videla kvet včela,
zavolala čmeľa,
sadli na kvet. Ej, bola v ňom hostina!
A bodliak sa díva,
veľkú radosť skrýva:
„Už som nie sám! Vitaj, moja rodina!“

Ak by to mala byť básnička pre druháčku na strednej škole, tak tu jedna je:

"Stála tam, slabo zahalená,...
dievčatko, tažko určiť vek,
dievčatko z knižky od Andersena...
snáď predavačka zápaliek?!
Blížim sa ku nej, v očiach slza...
viem. .. sirotou je naisto!
Tu zrazu malá ku*va drzá,
mi vraví: "Fajka za tristo"

Mirec, ty si číslo

mirec realita je taka: JEDLI SME LEN CHLIEB S MASLOM,LEBO SME SETRILI NA AUTO...TERAZ JEME LEN CHLIEB LEBO MAME NOVE AUTO)))))....to je vyrok jednej mojej kolegine

Toto mi dnes prišlo, tak ak to pomôže, nech sa páči...

Blondýna sedí doma naštvaná, že je bez peněz a přemýšlí jak by k penězům
přišla. V tom ji napadne únos dítěte. Hned běží před školu, kde si vyhlídla
prvního hezkého kluka a spěchá s ním domů.

Doma usedne ke stolu a píše anonym:
"Milá maminko dnes jsem ti unesla syna a chceš li ho ještě vidět tak dej do
igelitky 1 000 000,-kč a nech mi je zítra v 16.00 v centru u kašny.
Blondýna "

Zalepila obálku, předala ji klukovi a poslala ho s ní domů. Na druhý den
běží ke kašně a tam igelitka s milionem a dopisem.
V tom stálo: Milion Vám posílám jako výkupné, ale můžu Vám říct, že my
blondýny bychom si takové sviňárny dělat neměly!

no veď poezia aj proza...

Henka posielam dve básničky: Milan Rúfus : TIEŇ

Možno to ešte nevie nik,
no chodí za mnou tmavý psík.

To vám je vernosť ohromná,
ako sa nehne odo mňa,
kým slnko svieti,
celý rok.
Urobím krok-
on spraví krok.
Ja zohnem hlavu-
on ju zohne.
Ak sa ja pohnem,
tiež sa pohne.

Vykoná všetko to, čo ja.
Nedožičí si pokoja,
najvernejší psík na svete.
A vždy ho pri mne nájdete,
ako mi ticho päty čuchá.

Ale v jednom ma neposlúcha.
Kameň mu hodím:
"Prines, Bobík!"

On hádže tiež!
Jaj, čo to robí ?
A nepobehne, mátoha!

Iba mi kňučí pri nohách:
" Nerob si zo mňa dobrý deň!
Ja nie som psíček.
Ja som tieň!"

Mária Rázusová - Martáková: NEPOSLUŠNÉ VAJÍČKO

Na drevenej poličke
žilo vajko maličké
Keď už malo týždne štyri,
pustilo sa vo svet šíry.

Hopká, cupká pomaličky
zo stoličky na schodíčky,
dostalo sa po troške
po hlávke i po nôžke.

Kde sa vzala, tam sa vzala,
mamka-kvočka predeň stala:
-Nechoď, vajko, nechoď het,
nebezpečný, zlý je svet!-

-Nebojím sa-, vajko žmúri,
- rozumu mám za tri kury,
videlo som na polici
mnoho vecí pri rajnici!-

Ani " s Bohom nerieklo
vajko z dvora utieklo...
Ako pýchou omráčené
po bielej sa hradskej ženie

Zrazu pieseň veselá
na ústach mu zamrela:
prach sa dvíha v nebesá
a zem pod ním chveje sa!

"Tu-túú!" auto trúbi v poli,
zvýsklo vajko v ostrom bôli,
S Bohom, s Bohom rodina,
praskla biela škrupina!

Na drevenej poličke
žilo vajko maličké,
do sveta sa skotúlilo,
nikdy viac sa nevrátilo.

A ešte jeden typ Henka- Mária Ďuríčková, knižka Už ho vezú a básnička Naša Mica. To by si mala nájsť v každej mestskej knižnici. A záleží na tom či sa chcete zúčastniť školského kola, alebo máte ambície ísť ďalej. Toto sú typy s ktorými chodia decká k nám na okresné kolá.

Alebo toto by mohla nmať tak v piatej .. ale už aby sa to uzačala pomaly učiť
Hľa, môj obľúbený básnik Samo Bohdan Hroboň :

OBRAZ

Na skaline zápoline, sedí jumo plnodumo,
pred ním šíra úbočina, strechoklonná sihlovina.
Spredku sihla roztovrená, tam koliba postavená,
nad kolibou začadenou, pod zelstenou sihlovenou,
košiar kolo obhatený, rud haluzne obložený.
Zniž koliby prosto k predu, doskokryté strungy sedú
a pod nimi honelnica, ležmožŕdna bel-plotnica.
Pred honelnou k zápoline, na zelenej pažitine,
nad dolňou radosihlinou a zhora boriovčinou,
meridzia si stádo bielo, ležiac akob´ skamenelo.
Čad-koliba ticho stojí, v nej si čušia chlapci svoji.
Tá koliba začadená, strmodáškom zadoštená,
stojí ticho si pod stenou, sihlo a jelozelenou.
Zvežičkaná to lesina, strechoklonná zel-bočina.
Konča nej od chrbtoviny, spoza výsosihloviny,
zdvíha sa homol zelená, ku spodku strmohlenná.
Od homole z priehybina, voznesujúc horhoriny,
velboravy v neb-horavy, nad sihlami rozgrúňavi,
rozgrúňavi do polkola, proti zápoline spola.
Od priehyby nad šírgrúňom, sihlostrmým zelerúňom,
Na najvyšší šíroštít, ostrokaná tvrdonít.
V jeho straze a žltzeli, kosodrievne ruozosteli,
šarzelené ruozochrasty, neohrúbne zemo-plasty.

atď ...

Alebo Puškinove rozprávky sa mi páčili, keD´som bola malá ...

z poémy Ruslan a ľudmila:

Na brehu , kde sa more pení,
dub .. Na ňom reťaz zo zlata.
Deň i noc kocúr vycvičený
pobieha po nej sem a ta.
Napravo ide - spieva pieseň,
naľavo - bájku rozpráva
o tom, že Lesoň blúdi v lese,
Rusalka sedí v temravách.
Na chodníkoch tam zabudnutých
šľapaje vidno po zveri.
Na kurej nôžke sa tam krúti
bez okien domček, bez dverí.
Tam je les čudných marív plný,
na svite plieskajú tam vlny
o pusté brehy. Hrdý zbor
tridsiatich bohatierov krásnych
vychádza z vody, z prúdov jasných
vedie ich ujko Čiernomor.
Kráľovič - junák - mimochodom
zajal tam cára hrozného.
Čarodej chytil pred národom
hrdinu, v mračne nesie ho
do diaľav mora šíreho.
V temnici sa tam panna súži,
buravý vlk jej verne slúži.
Baba Jaga tam v mažiari
túla sa v lesnom chotári.
KOščej cár nad pokladom stone
cítiť tam Rusko, jeho vône.
Bola som tam, med a víno pil.
Pod dubom, kde sa more pení,
sedel som. KOcúr vycvičený
mi svoje bájky hovoril.

neviete nejakú veršovanú rozprávku Milana Rufúsa

My sme mali takú knižku, len po sťahovaní ju neviem nájsť .. ale ideme s s KIkou učiť Grochovho Píšťalkára .... ináč je zaním nádherná rozprávka o Dievčatku so zápalkami : NIkdy som sa nezmieril s tvojou smrťou .. a tak je to náherne popísané .. stojí za to mať tú knižku v knižnici, aj keD´sú tam len dve krátke "rozprávky".

Tu je Píšťalkár -

Bol raz jeden človek.
Bol celkom nahý,
chodil za svojím nosom
a pískal si stále tú istú pieseň.
Ale keDˇho voľakto stretol,
hneDˇsa ho pýtal :
"A prečo sa neoblečieš ?"
"Nikdy mi to nenapadlo," odvetil človek.
" A kam ideš ? pýtali sa ho.
"Neviem." povedal človek.
"A prečo si pískaš stále tú istú pieseň?"
vypytovali sa znova a znova.
"Nikdy som o tom nepremýšľal." hovoril človek.
A pískal si Ďalej.

Jedného dňa prišil na jedno miesto
a na tom mieste bola lúka
a uprostred lúky sedeli anjeli.
Mali velikánske snehobiele krídla.
Človek si sadol do trávy a pozoroval anjelov.
"A mne preto narástli krídla,
lebo som bol veľmi dobrý"
povedal jeden anjel.
V tej chvíli mu krídla trochu zožltli.
"A mne preto narástli krídla,
lebo som bol veľmi skromný"
povedal druhý anjel.
No len čo to dopovedal,
aj jeho krídla stmavli a zožltli.
"No am ne preto narástli krídla,
lebo som bol veľmi tichý."
chválil sa ďalší anjel.
V tom okamihu mal krídla
škaredé a temné ako ostatní.

Celý deň sa anjeli chválili
a ich krídla boli čoraz tmavšie
a žltšie a menšie.
Človek sa pozeral na anjelov,
ale nepremýšľal o tom.
Vstal, zobral si píšťalku
a vykročil za svojím nosom.
A keĎ prišiel k úpätiu vysokej hory
ani mu nenapadlo zastaviť sa.
Iba kráčal a stúpal
až bol odrazu celkom hore,
nasamom vrchu hory.
Ale pretože o tom nikdy nepremýšľal,
stúpal Ďalej.

ahojte vsetci nepomohol by mi niekto ????ak mate skusenost tak prosim odpiste ja hladam poeziu alebo prozu na HK :::malo by to byt pre 7.rocnik zaklanych skol akurat ze ja studujem na osemrocnom gymnaziu a som v 3.triede ale ak by vas nieco napadlo s cim ste uz niekedy uspeli alebo o com si myslite ze by bolo vhodne a sa vam to paci tak prosim odpiste ::: dakujem
ale jeto surne tak by som vas poprosila aspon do januara velmi pekne dakujem!!!

Henka,ja ti odporúčam knihu od Daniela Heviera Päťka z nudy.Mali sme ju požičanú,vrátili sme ju,ale asi ju kúpim,lebo aj ja som ju rada čítala,nie len chlapci.Veľa pasáží vedia od tiaľ naspamäť,je to veľmi vtipné,tipicky "hevierovské"

Akira,nemiesaj sa mi do remesla cica...... naaaa inac dobre to bolo..

môže mi niekto poradiť nejakú básničku alebo prozu na hk pre deviatačku na zš potrebujem ..

Baby, pomôžte mi - nemáte niekto báseň Zvedavé slniečko od J.Belašičovej??
Prosím, ak máte, napíšte mi text a pošlite, prosím, mailom adamulko5@gmail.com
Ďakujem veeeeľmi veeeľmi pekne.

prosim vas poradte daku peknu basnicku vhodnu pre osmy rocnik na hviezdoslavov kubin lebo vobec neviem co si mam vybrat