Kde konci vernost a zacina nevera?

Hm nikto nepíše? Nikto neodpovedá? Ťažká otázka...Je to skôr asi otázka ktorá by mala byť položená filozofom, aby mohli mudrovať...Ja si myslím, že tak ako sú na vzťah potrební dvaja ľudia tak aj nevera sa týka minimálne ľudí dvoch...Darmo sa bude jeden z partnerov dušovať, že aaaaale ja nie som neverný, nie je to tak ako si myslíš....Povedzme že je jedno či ide o psychickú neveru, či fyzickú neveru, či nejaké to flirtovanie...Asi ide o to aby sme neubližovali...Hranice vernosti a nevery sú tam kde to ten druhý neberie ako ubližovanie...Nevera sa začína tam kde to druhý partner ako ubližovanie vníma...a potom ide o dialóg medzi dvoma ľuďmi ktorí buď chcú spolu ďalej žiť, alebo si každý pôjde svojou cestou...ide o vzájomné pochopenie sa...Každý si musí nájsť na túto otázku odpoveď sám a každý ju nájde v inej polohe tak aby bola preňho uspokojivá...Hm, čo je nevera? Pre mňa bolo napríklad neverou to ak sa manželova kolegyňa vyvážala v našom aute... A prečo? Pretože prišla pracovať do manželovej firmy, ktorú začal budovať keď sa nám narodil prvý synček, po roku sa nám narodil druhý synček, potom nasledovali roky kedy som manžela takmer vôbec nevidela, takmer vôbec sme nekomunikovali, vzťah sa začal rútiť z kopca,ale manžela som neľúbila menej, strašne mi chýbal kontakt s ním, pretože všetko sa krútilo len okolo práce. Mnoho dní som preplakala, keby nebolo detí tak mám problém vôbec ráno vstávať z postele...Keď som sa chcela zamestnať tak mi manžel oznámil, že on má svoju prácu, a že ja si to mám zariadiť asi tak že ak budem prácu stíhať popri deťoch- no bol zblbnutý z práce...Do toho ho rodina prinútila vo firme robiť niečo s čím sa nestotožnil...Problémov bolo veľmi veľa a keď už to vyzeralo, že konečne máme na seba viac času tak sa objavila skvelá kolegyňa...A ja som ziapala pre každú kravinu, či už jej požičal auto, alebo išli spolu na služobku do zahraničia...Možno som bola tolerantná že manžel ľúbi inú, možno som bola tolerantná, že iná žena ĺúbi môjho muža, ale vôbec, vôbec som nebola tolerantná k tomu, že nejaká krava sa po materskej pri jednom decku objaví v zabehnutej firme a tvári sa akoby jej to tam patrilo...Berie všetko plným priehrštím a neobzerá sa, že niekto vytváral podmienky chlapovi aby toto mohol dosiahnuť, že ja som preplakala dni kedy som nebola s manželom, že s ním deti nemohli byť, že sme nikdy nikde na výlete neboli, že ráno odchádzal keď sme spali, a prichádzal keď som už na hubu od únavy padala a vždy mi len povedal, že keď dorobí toto, či ono bude lepšie...a roky lepšie nebolo a nebolo...Možno dotyčná mala právo milovať môjho muža, možno mala právo padať do kolien pri pohľade naňho, ale nemala právo ani na štipku z toho k čomu sme sa dopracovali ako manželia, nemala právo ísť na služobku do Nemecka, keď ja som s manželom nikdy v zahraničí nebola...A čo som týmto všetkým chcela povedať? Že čo je nevera? Pre mňa napríklad aj to keď chlap zabudne čo teší jeho manželku, keď chlap nevie ako trpí jeho žena tým, že ju nikdy nikam nezobral a potom sa velice pchá na služobku s kolegyňou- pre mňa je nevera napríklad aj toto...Možno sa nad tým niekto pousmeje, ale nie je nič krajšie ako keď to chlap znova cíti...Keď cíti čo je to byť svojej žene oporou...Lebo aj to sa mi stalo- tento víkend...V piatok som sa po veľmi dlhom čase stretla so svokrou v Tescu.Pozdravila som, bola som slušná, prehodili sme pár slov...Ale svokra si ma potom ešte vyčíhla a spustila, že ako sa mám, že noooo vyzerám dobre, tak sa mám isto dobre, aj keď jej syn so mnou nežije, aj keď mi pred 2 mesiacmi zomrel tatino- proste bola vrcholne hnusná, zahľadená len sama do seba a začala mi vyčítať, že ju neprídem navštíviť, že veď ona mi nijako neublížila...Musela som jej ruku odtrhnúť od vozíka, lebo ona ma ani nechcela pustiť a stále mlela len to svoje a mne bolo akurát tak do plaču...Povedala som jej len aby sme to nechali tak...Manželovi som nič nespomínala, o ničom nevedel...V nedeľu mu ale mama povedala že sme sa stretli a že som sa asi podľa nej nevhodne správala, ale manžel jej akurát tak vynadal, zastal si ma a povedal jej nech sa s tým zmieri a hotovo, on to už rodičom predtým vysvetlil, že nebývame spolu a že to nie je mojou vinou...A tak sme to preberali spolu v aute cestou na nedeľňajší výlet...Potom ale hovorím manželovi, že ale svokra aspoň buchty upiekla výbornéééé....a manžel sa rozrehotal, že dám ti mobil- môžeš jej zavolať, že ti chutili Bol to pre mńa nádherný moment, nič vynútené, len jednoduché pochopenie, len pochopenie toho čo a ako cítim a že si ma môj muž otvorene zastal pred jeho matkou, aj keď spolu nebývame...Možno niekto hlavou pokrúti, ale toto pre mňa nedokázal urobiť ani v čase keď sme si mysleli že sa neskutočne milujeme a o našej láske sme nemali pochybnosti...Láska má veľmi veľa podôb, tak ako aj nevera...Vždy sú potrební minimálne dvaja ktorí majú svoje city, túžby, potreby a je len na konkrétnych dvoch ľuďoch ako sa zladia, ako sa pochopia...Nie je to len o tom ako dokážeme "neveru" tolerovať ale je to aj o tom ako dokáže ten ktorý je "neverný" vnímať "bolesť svojho partnera a do akej miery je on zas tolerantný k "bolesti" partnera...No to som sa zas rozpísala-časom to vydá hádam aj na príručku o nevere

A zaujímavé bolo pozorovať ako má vlastne manžel problém pochopiť, že ma rozčuľovalo a vytáčalo to ak jej požičiaval auto, ak ju bral do zahraničia na služobky za firemné- naše peniaze...Mal problém oddeliť od seba to že síce môžem akceptovať, že sa ľúbia, ale nebudem akceptovať aby si ona užívala, ak ja nemám priestor si užívať to čo firma ako taká dosiahla...Hm, kde sú vlastne tie hranice?...Ešte vám poviem jeden taký príklad: "pipka" sa zamilovala do pracháča a ten "jej" kúpil firmu."Pipuška" si užívala hojnosť, kým manželka doma pracháčovi žehlila košele, prala špinavé spodky a ponožky...Ale život je niekedy tak krásne spravodlivý...Pána "dokonalého" klepla "pepka"a milenke neostalo vôbec nič. Žena ktorá sa starala o jeho čisté košele, teplé večere, opraté spodky nabehla do firmy s právnikom a políciou, milú dotyčnú nechala vyviesť, firmu prevzala a teraz ju predáva...Naozaj sa to stalo a nechcem spomínať podrobnosti- čo ak by sa v tomto príbehu niekto našiel- ale veľmi, veľmi ma to potešilo...A vôbec to nie je o majetkoch a hamižnosti...Povedzme že je to o darovanej energii, že je to o podpore partnera v ťažkých začiatkoch podnikania, ktoré niekedy trvajú dlhé roky, že je to o tom , že si žena možno chce konečne vydýchnuť a konečne si dopriať čo si roky odriekala...a zrazu je tu iná, ktorá ani netuší čo to znamená v dnešnej dobe podnikať, ale chutí jej tváriť sa dôležito, chutí jej vyvážať sa v aute na ktoré drel niekto iný...

Klódik, bolo to dlhé, ale bolo to krááásne.
Už tu vlastne ani nikto nemusí písať , lebo všetko bolo povedané.

To si položila naozaj ťažkú otázku. Jeden môj kamarát povedal, že ak mu nejaká cudzia baba robí "fajku" tak to nepokladá za neveru. No je pravda, že je prelietavý a vlastne asi ani nepokladá za neveru ani to keď sa z nejakou vyspí.
Neviem 100 ľudí 100 názorov. Ja pokladám za neveru už len to keby sa ten môj túlil k nejakej ženskej asi by som z neho zodrala kožu. Som totižto žiarlivá ako pes. No krotím sa.

nikdy som sa nad tym nezamyslala,ale po siahodlhom prispevku od klodika som sa zamyslela...podla mna nevera je vtedy ked boli..moje manzelstvo sa dostalo do citoprazdna byvaly chodil vecer co vecer prec a ja som sa nevedela dockat kedy vypadne..nebolo nic krasne ako vecer straveny bez neho..bolo mi uplne jedno,ze s kym ho travi..dokonca by som dotycnej aj podakovala...na rozdiel od toho teraz ma uz pri myslienke ze by mi mohol byt priatel neverny boli srdce...to by som nechcela prezit ...je to zvlastne ale takto to citim ja...

Hej tazka otazka,ako vravi klodik skor pre filozofou.No kazdy clovek v podstate je tak trochu filozof.Tak ja neviem moj nazor na to je asi taky,ze v dnesnej dobe ak by sme sa tak drzali toho tvrdeho biblickeho co si pisala magic,tak asi 80 %parou manzelskych,partnerskych by boli pokladane za neverne.Mam taky pocit,ze generacie nasich mam,ja som 30-tka,bola este ta generacia,co Boch spojil,nech clovek nerozdeluje-aj ked sme si neverny.Tlak medii je velmi silny,niekedy clovek pomysli na"hriesne"ani nevie sam ako.Aby ste si nemysleli,neobhajujem neveru,praveze ja by som neveru neodpustila!Ako pisala klodik,zalezi od dvoch ludi,od ich priorit vo vzathu,tolerancie a pod.Su pary krore nerespektuju ani pohladom neveru,su pary ktorymnevadi ak sem-tam si"mrkneme"na niekoho ineho,alebo si zaflirtujeme.A dokonca existuju pary krore sa vedome rajcuju tym ze vyhladavaju flirt,popripade aj nieco ine...ale samozrejem na to vsetko su vo vztahu dvaja.Teda kolko parou,tolko nazorou na neveru,kazdy ma svoje hranice.

Hm jahodka ani odriekanie a ani podpora nie sú zárukou že si partnera môžme dotiahnuť späť- to je pravda...sú krásne samé o sebe a keď človek zistí že to vo vzťahu funguje ešte ej po prežitej bolesti tak je to paráda...A našťastie u nás to zatiaľ stále funguje až sa tomu trocha čudujem...a nikdy by som si to nikým nenechala vziať a nikdy by som to manželovi neodopierala...A o tom to asi je...

no možno to bude vyzerať, že ja som tá zlá, ale naše manželstvo som "rozbila" ja. teda ak som ho ja "rozbila". v manželstve, ktoré nie je naplnené porozumením a láskou sa žiť nedá. alkohol, vulgárne urážky, potom sem tam aj facka či kopanec to som si od ex nezaslúžila, no vždy si nejaký dôvod našiel. človek niečo vydrží, ale povedala som si dosť. a keď zrazu príde niekto, kto je ku vám milý, s úsmevom na tvári sa s vami rozpráva, potom vypočuje boľavú dušu, tak preskočí iskra. veľmi ale naozaj veľmi som rozmýšľala, či to mám urobiť, ale to čo sa so mnou dialo bolo neuveriteľné. rozum vravel si vydatá, srdce to popieralo. čiže bola som neverná. s ex sme nemali detičky (ani to sa nedarilo), tak som podala žiadosť o rozvod. a teraz? dva roky po rozvode mám nádherný vzťah, nádherné dieťa, a aj keď budem mať stále na pamäti bola si neverná, neľutujem

sara povedzme že si bola neverná...ale zas položím otázku: čo je vlastne nevera? Nezačína náhodou nevera už vtedy keď ti najbližší človek ubližuje, keď zraňuje bitkou nielen tvoje telo, ale aj dušu? Prajem ti aby si bola šťastná, aby ťa vždy mal kto vypočuť, aby si sa vždy mala ku komu pritúliť a necítiť strach

ďakujem

Preco tu vsetci pisu ze je tazke odpustit neveru alebo neopustit?Kedy uz je nevera a kedy nie je?Zamyslali ste sa niekedy nad tym ze prave nevera moze,mohla spojit muza a zenu ktory su stastny?Osobne som ziarliva velmi a viem ze by som neodpustila neveru ale tym nehovorim ze by som ju odcudila....

Zamyslela som sa nad tým a vo svojom okolí takích ľudí fakt nepoznám...Aspoň nie keď to tak pozorujem z dlhodobého hľadiska-skôr sa mi potvrdilo, že šťastie budované na nešťastí a smútku iného sa po rôčkoch opäť rozplynie v hmle ako to prvé rozplynuté šťastie...

raz jedna moja veľmi dobrá kamoška dala mužovi riadnu facku....pretože venoval inej žene viac času a pozornosti než jej....nešlo o fyzickú neveru, ale o spôsob ublíženia.......väčšina z vás moju životnú cestu pozná.....pre ostatných....môj muž mi bol pár krát v živote neverný tým spôsobom, že viac času trávil s "kamarátkami"...po baroch a krčmách...padla aj nejedna pusa....a potom prišla nevera "riadna"...to znamená, že nieže sa len vyspal s dotyčnou, ale pre ňu chcel aj odísť....neodišiel, lebo deti to nezvládli...a teraz to nezvládam ja...ostal a ja sa musím dívať, ako flirtuje a ako sa usmieva na iné...takže môj uhol pohľadu na neveru....keď sa k inej žene správa krajšie a milšie ako k vlastnej...

dík magic a lydusha...až človek čosi preskáče a prežije...až potom môže o tom niečo naozaj vedieť...tolerancia je jedna vec....ale neúcta je vec druhá...mne sa občas stalo, že ma v prítomnosti muža niekto balil, ale mne to bolo tak nepríjemné...voči mužovi...môj muž mi aj povie, že mu to nevadí, ale v určitej chvíli mi to stejne pripomenie, čo znamená, že niečo také si všimol, niečo zaregistroval a niečo mu ostalo v hlave, nepovie mi to, že mu to vadí len preto, aby ospravedlnil svoje správanie...ale to neznamená, že to nevadí mne...každý má svoje hranice...a ked mu ja normálne poviem, prepáč zlato, ale toto mi vadí, mne takéto správanie ubližuje a on to robí stejne dalej...presná definícia nevery jednoducho neexistuje, pretože si každý svoju definíciu vytvára sám...podľa vlastného prežitia...ono je to aj podľa toho, že ak si s partnerom, ktorému dáš relatívnu slobodu a flirtuje ostošesť a tebe to nevadí...prerastie to časom do niečoho väčšieho, čomu proste neodolal (ako pri drogách)....tak v budúcom partnerstve sa už takej tolerancii proste vyhýbaš a si obozretnejšia....jednoducho, ak niečo prežiješ, už menej vecí toleruješ...jahodka, nevadí mi tvoj názor, len mu proste nerozumiem....a či mu na mne záleží????....ked mu niečo vytknem a on vie!!, že prestrelil, tak sa správa neskutočne milo, vyvoláva mi, objíma....ale toto sa tiež donekonečna nedá tolerovať...a čo je ešte horšie, ked mu ja vyčítam prílišné koketovanie, tak najprv skončím ja ako žiarlivá...potom, ked dotyčná nie je nablízku, tak sa správa ku mne milo a tak dookola...ale nakoniec sa stejne len trápim ja....bludný kruh, z ktorého ja neviem von...neviem...

páčilo sa mi lydusha, čo si napísala od..."a problémy sa ti budú vracať, pokiaľ ich neprežiješ srdiečkom......"....viem, že si písala, že je to skôr na osobný pokec, ale ten mylsím, že nie je možný a ja potrebujem každú radu ako soľ....toľko v poslednej dobe uvažujem, premýšľam, hľadám, až sa to celé prevalilo a ochromilo mi to zdravie, šak aj môj bratranec a jeho priateľka robia v oblasti psychológie, ja mám štátnicu zo psychológie....študujem kopec psychologických kníh....a neviem sa dostať do normálu....neviem prepnúť level, ako to vedia chlapi....no stalo sa....neviem prehryznúť, že chcel odísť, že ma chcel vymeniť, že ma už nechcel, takú aká som bola....pritom ani on nie je dokonalý, ale ja ho mám brať takého aký je, lebo on sa nemieni meniť...ale nad čím najviac v poslednej dobe rozmýšľam...ja som neurobila chybu...ja som nepodviedla....a predsa sa len ja snažím byť lepšia....študujem, čítam múdre knihy...nie je to preto, že sa moc snažím...alebo ja si fakt neviem pomôcť...neviem, ako si to nevšímať, ako sa preto jeho správanie netrápiť, ako prekonať bolesť, ktorá vtedy, ked vidím čo robí, stráááášne bolí....

...zase máš pravdu lydusha....dokelu...že tak daleko....ale moc moc pekne si to napísala...fakt ma to potešilo...silné slová...a poučné...niekedy nevidíme to, čo mám na konci nosa...vieš, že som nad tým uvažovala, že budem taká, ako by som chcela, aby bol on ku mne....vieš, ono ked sme sami niekde, alebo sme s partou, kde nie je nová babenka, tak je úplne v pohode...ale ak ideme niekde, kde je nejaká nová babenka, tak ako keby sa zabudol....akoby zabudol, že som tam aj ja a v tomto mu zabrániť neviem,lebo aj ked o tom spolu hovoríme, tak to bud nechce priznať, alebo ja u neho končím ako žiarlivá...a s týmto si neviem dať rady, ako sa vtedy zachovať....ako to zvládnuť, ako to urobiť, aby to nebolelo....

dík lydushka...má to obrovskú silu, čo si mi poslala...

čítala som predchádzajúce príspevky a dosť som premýšľala, či sa pridať. Mám ale problém a neviem si poradiť. Som na to sama. O čo ide?
Našla som na nete inzerát môjho muža - nepýtajte sa ako - jednoducho som ho našla a veľmi ma to vzalo. Znel asi takto: hľadám jednu alebo dve perverzné baby na občasný úlet zo stereotypu, som ochotný vyskúšať všetko......... prvá moja reakcia bola, že manželovi zavolám a v hneve mu všetko vykričím - ináč, je dôležité tu povedať, že muž chodieva na 3-týždňové turnusy a zdá sa, že mu to takto vyhovuje.
No, manželovi som nezavolala. Prečo? Spomenula som si na svoje 2 deti, ktoré práve spokojne spali vo svojej izbe. Celú noc som potom prebdela, premýšľala, na nič som ale neprišla. S takým niečim som skutočne po 17 takmer pokojných rokoch nerátala. Často som predtým manželovi vyčítala jeho chladnosť ku mne, cítila som mnohokrát, že mu asi nepostačujem , ale vždy som dostala odpoveď, že si namýšľam, že je to hlúposť a podobne. My ženy máme šiesty zmysel a ja som stále kdesi vo vnútri cítila, že tu niečo nie je v poriadku. Ale keď som sa dostala k tomu inzerátu, veľmi mi to ublížilo. Ešte som s mužom o tom nehovorila, ani neviem, či to mám urobiť, neviem, aká by bola odozva, čo by urobil, čo by som urobila ja, čo by s nami bolo ďalej, aký by to malo dopad na rodinu, na deti, na všetko, čo sme doposiaľ spolu vybudovali.
Vie mi niekto niečo poradiť, napísať svoju skúsenosť? Čo môžem robiť? Nechcem brať deťom otca, nechcem sa unáhliť, ale ani nechcem ostať bez vysvetlenia. Je to ponižujúce, urážajúce, mám pocit, akoby som zlyhala. Nikto nie je dokonalý, ani ja nie som. Ale toto si nezaslúžim. Myslím, že nie som zlá manželka, ani zlá matka, tak prečo?
Ako som už povedala, ešte som nič nepodnikla, ale mám pocit, že ak s tým začnem, už nebude cesty späť a to hlavne v tom prípade, ak som manželovi takpovediac ukradnutá. Ak by to tak bolo, že mu na mne nezáleží, tak sa pomerne dlho a dobre pretvaroval a darilo sa mu to. Ak by to tak skutočne bolo, že mu na mne nezáleží, myslím si, že nebude mať zábrany opustiť všetko ..... asi aj deti.
Čo robiť? Ako si to s ním vyrozprávať? Som hlúpa, keď by som chcela, aby mi to všetko vyvrátil?
Som dosť razantná a napriek tomu teraz zisťujem, aká som slabá. Poraďte mi, prosím........