Mojej starkej

Píšem Ti starká riadky tieto, znova Ti píšem krásny list.

Nad Teba lepšej starkej nieto, ja prídem, musím k Tebe prísť.

Pobozkať ruky mozoľnaté, rokmi čo stvrdli od práce,

v rodine našej stavala si najkrajšie šťastia paláce.

Čakaj ma starká, isto prídem, hneď zajtra ráno na svitaní,

pobozkať čelo zvráskavené a dať Ti kvietok do dlaní.

...musela somRoky rokúce som po tej básničke pátrala a keď sa konečne podarilo, musím sa s vami podeliť... Recitovala som ju ešte ako škôlkarka.Nepamätám si ako som ju recitovala ale pamätám si ako v kultúrnom dome všetky babky, mamky pri nej plakali.

Viem že je stará, z čias...no nech je z čias akých chce, mne sa stále veľmi, veľmi páči.