Píšete, že nepotrebujete vidieť nešťastie, aby ste si uvedomili šťastie...naozaj?
Všetky pocity záležia od predchádzajúcich zážitkov a dojmov. Kým sa človek nespáli, nespozná, čo je to spáliť sa. Ako vieme povedať, že je niečo studené? Lebo poznáme aj pocit, ak je niečo horúce. Ako vieme, že niečo bolí? Lebo vieme ako nám je, ak nič nebolí. Ako vieme, že je nám dobre? Lebo poznáme, ako sa cítime, ak nám dobre nie je. A naopak...
Všetko je relatívne a všetko je o skúsenostiach, zážitkoch, porovnávaní pocitov na základe predchádzajúcich skúseností. Ak sa dokážeme do niekoho vcítiť, vieme to preto, lebo sme už niečo podobné zažili my sami.
A teraz ešte niečo...Aký je rozdiel medzi tým, ak niekto pomáha v tichosti a tajne a ak niekto pomáha a pritom o tom dáva vedieť aj ostatným? Aký je výsledok? Myslela som, že výsledok je práve tá pomoc, úsmev na tvári človeka, ktorému sme spravili radosť. Nezáleží na tom, či o tom vie jeden človek, alebo celé Slovensko. Ide tu o ten výsledný efekt. Odsudzujem médiá za všeličo... za hyenizmus, za senzácie, za medializáciu tých, čo o to nestoja. Ale odsudzovať médiá za to, že ukazujú, ako sa dá splniť prianie niekomu, kto to nemá v živote zrovna najľahšie? Veď každý jeden aktér v tomto prípade musí s medializáciou jeho príbehu aj súhlasiť, inak by sme jeho príbeh nemali možnosť vidieť. Tak načo sa pohoršovať? Prečo?
A ten, kto pomáha má vždy z toho nejakú výhodu. Či už zvýšenú sledovanosť, zvýšenú čítanosť, alebo hoci len dobrý pocit na srdci... A ak sa niekto tvári, že nevníma nešťastie okolo nás... No neviem, ale robiť dobročinné akcie je možné iba na základe toho, že to nešťastie okolo nás vnímame...
Bolo by naozaj pekné, ak by sme všetci boli šťastní, aby sme nemuseli vnímať smutné osudy v našom širokom okolí. Lenže nežijeme v rozprávke, ani v skleníku. A za relácie Modré z neba by som médiá naozaj nedokázala nikdy odsúdiť, lebo v nás podnecujú snahu pomáhať, idú nám príkladom a robia šťastnými tých, ktorí to potrebujú...A ak vidíme vo všetkom dobrom snahu obohatiť sa, tak v tom prípade, všetko je o peniazoch, hoci i webová stránka...
Vyjadrenie si názoru na danú vec? Napríklad...
Stakola... nielen, že si to krásne napísala, ale oveľa krajšie na dannú vec pozeráš... cieľ je pomoc, urobiť druhého šťastným, potešiť ho, urobiť niečo užitočné pre druhého... ukázať, že dotyčný jedinec nie je sám... Ak niekomu pomáhame, pomáhame rovno hneď dva krát. Raz tomu komu pomáhame akokoľvek a druhý krát sebe - lebo sebe s tým spôsobujeme pokoj na duši. Nie je dôležitá cesta -teda prostriedok (televízia, hnutie, združenie, peniaze, vynaložená námaha, zisk...) ale zo všetkého je najdôležitejší cieľ - ĽUDSKÁ POMOC - ľudskosť, to čo z nás ľudí robí ľuďmi.
Ďakujem, že existujú na svete ľudia, ktorí za pomocou nehľadajú len hmotnú zištnosť, ale radšj v skutkoch hľadajú čistú ľudskosť.
PS: Modré z neba nepozerávam, videla som ho asi len dva krát. Prečo? Možno práve v tom čase prispievam k tomu aby som pomáhala iným. Keby som mala viac času, možno by som pozerávala rada, aby som sa mala možnosť učiť ako iným pomáhať, aby som pomáhať vedela nie len slovami, ale i skutkami koľko je v mojej moci a v silach:)))
Krásny dník vám všetkým srdečne želám:)
sidielkova,keď budeš mať toľko finančných prostriedkov k dispozícii,ako majú televízie a rôzne mega charitatívne organizácie,tak budeš vedieť aj bez školenia,ako a komu pomáhať.
Oskar Schindler obetoval celý svoj majetok na to, aby mohol zachrániť 1200 Židov z Hitlerovho zoznamu smrti.Keď sa pozrel na svoj posledný majetok,snubný prsteň a auto,ktoré sám potreboval,aby sa mohol zachrániť vykríkol:"Ešte desať životov,ešte desať životov som mohol zachrániť!Mohol som urobiť viac,mohol som urobiť viac!"Myslím si ,že ak ktokoľvek, komukoľvek urobí niečo dobré má to význam a či to robí verejne alebo nie to je vedľajšie.
Hej, ale je rozdiel medzi tým - ak pomáham nezištne, alebo ak na tom utrpením bohatnem. Napr. viem o jednej žene, ktorá má v jednom nemenovanom meste postavený preveliký dom. Chodila pomáhať cez vojnu ľuďom na Ukrajinu. Predávala im tam potraviny za 5 krát takú hodnotu.
Takže nie je pomoc, ako pomoc.
Polárka
áno,ale to je už o svedomí toho človeka
-sara,toto som vôbec nepochopila,ako to súvisí s mojim príspevkom?
Fidorka ja som rozumela Sare tak, že pomoc je vžy len pomoc, a netreba pozerať na všetko len a len cez peniaze, a či z toho niekto niečo má. Podstata je tá istá, vždy je to len pomoc. Keby sme sa pozerali vždy na to, či niekto z pomoci má a aký zisk, asi by na svete nepomáhal nik a nikomu. Modré z neba aj pošta pre Teba je projekt a je to komerčná telvízna záležitosť. Samozrejme že každý projekt a komercia sú vždy o peniazoch. Ale ak by v tom projekte urobili čo i len jedného človiečika šťastného, tak ten projekt STOJI ZA TO. :)
ak to -sara myslela tak,ako ty píšeš,nechápem,prečo to zrovna mne vysvetľuje.Pretože ja tvrdím to isté,mne relácie ako také nevadia,nájdu sa diváci,ktorí to radi budú pozerať vždy,ja ale nemusím,nemôžem.
Vadí mi len,keď ich niekto spája a tvrdí,že tieto relácie a napríklad naničmama,alebo keď pomôžeš náhodnému bezdomovcovi,či zaplatíš spolužiakovi tvojho syna letný tábor atď. je to isté.Nie je to pravda,to sú úplne odlišné veci,jednoducho máme na toto odlišný názor,komercia a nezištná,obyčajná ľudská pomoc sa nedajú porovnávať,to je ako čierna a biela farba.
fidorka
sidielková to popísala presne tak ako to cítim ja, možno by som len dodala,že
je dobré ak sa človek naučí aj rozlišovať pomoc t.j.ak človeku ktorý je hladný teraz, dáš jedlo je to pomoc, ak mu dáš radu čo má urobiť preto aby hladný nebol a jedlo mu môžeš dať ale nedáš nie je to pomoc, ale ak mu dáš najskôr jedlo a potom aj radu je to super pomoc
ale rešpektujem aj to ,že máš na vec iný názor
sidielkova
Aha,no akosi to skor vyznieva, ze potrebujes potvrdit, ze si mala pravdu a modre z neba je presne take ake ho vidis ty. No ver tomu, ze nie je. Moze mat neviem aku krasnu nalepku. Je to cisty biznis.
V tom prípade všetko je biznis..
Možno nie rovno biznis, ale rozhodne NIČ na tomto svete nie je zadarmo. Ani ten najnezištnejší skutok - lebo zaň dostaneme (hoc aj nenárokovanú) odmenu vo forme dobrého pocitu.
Aj ten vzduch čo tu dýchame nás niečo stojí - platíme zaň minimálne tým, že aby sme ho mohli dýchať, musíme tu žiť ...
Traduje sa, že materinská láska je nezištná, že matka za ňu nič nechce, nič neočakáva - ale asi to nie je tak celkom pravda, lebo inak by sa matky nesťažovali na svoje deti, keď ich neposlúchajú, nemali by (aj keď len v najtajnejšom kútiku duše) pocit, že to nie je spravodlivé - veď koľko nocí prebdeli na kolískou a toto im má byť vďakou (rozumej - odplatou)....
Z láskou sa ženy starajú o svojich mužov a tiež by prisahali, že je to iba a iba preto, lebo ich vrúcne a bezmedzne milujú, ale ak večer príde muž domov a nevenuje im ani milý pohľad či slovíčko tak sú sklamané - veď tú večeru varili s takou láskou, keď žehlili tú košeľu, to ako keby svojho drahého hladili - a on nevďačník sa od tanieru presunie k telke či novinám a spokojne zaspí ....
Nie, nič na tomto svete nie je zadarmo, ak niečo chcem dostať, musím aj niečo dať - ale platí to aj naopak - ak niečo dávam, tak vždy aj niečo dostanem.
Takže áno - určitým spôsobom je všetko biznis ...
....suhlasim....uz len cakam, kto tu prvy hodi uz znamy link o ocakavaniach....
ivet
ahojte chcem sa aj ja vyjadriť rada pomôžem ak môžem všetkým naokolo,len si myslim,že to niektorí až zneužívajú,ked potrebujem ja pomoc vtedy sa ukážu takzv.priatelia,ale nie je to až také hrozné pokiaľ vládzem.Som matkou troch dcér 16,13,9 a teším sa na nové zaujímavé príspevky
To je práve to...keď pomáhame nezištne, v podvedomí rátame s tým, že sa nám naše dobro možno aj tak nikdy nevráti...
Stanka,nestačí ti myslieť si svoje ?Každý ma na to svoj názor,a aj ked v tomto s tebou jednoznačne súhlasím /skoro ako vo všetkom čo napíšeš/,nemám potrebu dávať svoje názory už navonok...a je mi tak fajn... ...
sonia, ďakujem, ja niekedy takú potrebu mám...som už taká
Stanka, ja len toľko 
.
Ďakujem Ti...
Nepotrebujeme vediet o nestasti inych, pretoze to svoje vlastné sme si uz casto odzili, mame s cim porovnavat (s tym plne suhlasim). Nikdy sa neda porovnavat clovek s clovekom, to co je nestasim pre jedneho, je pre ineho len velkou vyzvou. Kazdy sme iny, s osobitymi dusevnymi schopnostami,ako sa borime s prekazkami, vlastnymi tragediami... Niekoho problem, nestastie posilni,mozno nie hned, ineho udupe ... To, ze v Afrike hladuju deti, Indoneziu postihli zaplavy, tazko zmierni zial cerstvo podvedenej matky ....
A da sa pomahat aj bez toho aby som musela ist do hlbky tragedii inych, to ze ich vnimam, ale vedome nepustam k sebe, neznamena, ze nemozem pomadat. Ved sme vramci OZ pomahali tolkym zienkam a vzdy som bola pri tom aktivne. Ale citovo sa odmietam angazovat, lebo by mi to ublizilo.Ale toto som ja, neplati to vseobecne.
Rozpravala som sa s pani z Dobreho Anjela, spolu so zakladatelom, pravidelne navstevuju onkologicke oddelenia, rodiny chorych deti ...Ano su pri tom, aktivne, bez medii a pomahaju velmi.
Áno Kamila, presne tak. Čo jeden pokladá za nešťastie, pre iného sa môže javiť ako šťastie a naopak... Je to o vnímaní, o individualite, o skúsenostiach, povahách...skrátka všetko je to v relatívnej rovine. Ani ja som nikde nepísala a ani netvrdila, že sa pri správach o nešťastí druhých zosypem. Len ich vnímam, spracovávam a tiež sa snažím pomáhať...nič viac...
To nesuvisi so zosypanim sa, to je o tom, ze si to vedome nepripustam, odmietam vobec spracovat a vypinam, aj ked nie vzdy sa to da.
No ja nemôžem tvrdiť, že napríklad relácia Modré z neba by na mňa pôsobila tak depresívne, skôr naopak...teší ma, keď vidím ten výsledný efekt, tú radosť zo splneného priania...dojíma ma to, ale tak v dobrom...
Kamilka úplne geniálne napísané...
a toto zas môže pochopiť asi len ten kto sa niekedy v živote už citovo angažoval a pochopil, že jemu samotnému to ubližovalo...no neznamená to, že prestane pomáhať, znamená to určiť si hranicu, nevpúšťať si trápenia iných ľudí do svojho vnútra...
stakola keď bol náš Filip chorý tak sa mi stala taká jedna zvláštna vec- akosi som to možno zvláštne pochopila, alebo nepochopila, alebo ani neviem ako to nazvať...nášmu Filipovi diagnostikovala liečiteľka rakovinu a dozvedel sa o tom aj kamarát...no a jeho reakcia ma takpovediac zaskočila.Povedal mi: uvedomil som si aký som šťastný, že mám zdravé deti/má ich 5/.
Ty brďo bolo to akoby mi pichol nôž do srdca...ja viem ako to on myslel, viem asi čo sa odohrávalo v jeho vnútri, no mňa to zabolelo...vieš prečo? Pretože on vtedy akoby mi dal najavo, že on je ten šťastnejší v tej chvíli, že on si to svoje šťastie uvedomil až vtedy keď bol konfrontovaný s rakovinou môjho syna...a keď idem do hĺbky tak sa mi to javí ako dosť ploché uvedomovať si vlastné šťastie na základe "nešťastia" iných ľudí.Nešťastie som dala do úvodzoviek, pretože ja som Filipovo ochorenie ani na chvíľu nevnímala ako nešťastie, ale ako výzvu...
bolo by fajn keby sme sa naučili vnímať svoje vlastné šťastie vedome, a nie aby nám bolo sprostredkovávané umelo, navonok, aby nám bolo sprostredkovávané konfrontáciou s nešťastím iných...pretože to šťastie a jeho uvedomenie si prichádza zvonku a nie z nášho vnútra a keď prichádza z vonku nie je to tak celkom šťastie...nie je to naplno prežívané šťastie...je to len umelo , zvonku sprostredkovaná emócia...
ak vnímame svoje sťastie na základe nesťastia a bolesti iných je to akoby sme sa nadraďovali nad tých ktorí majú problémy...
Keby ochorelo na rakovinu dieťa nejakého môjho známeho isto by som mu nepovedala: no došlo mi aká som vlastne šťastná, že mám zdravé deti...a ani tie najvnútornejšie moje myšlienky by sa zrejme na základe prežitého nepohybovali v rovine- ja som šťastná, on je nešťastný...
Plytké? No možno i tak trochu prirodzené...sme ľudia a nie stroje...máme slabosti a ak sa nejedná o nás, ale o druhých, často tá myšlienka v hlave skrsne, že môžeme byť vďační, že to nemusíme znášať my osobne, či naše deti, rodina...ženie nás to k zamysleniu...a i k snahe aspoň nejako pomôcť, ak sa dá...
áno prirodzené to je...a kamarát je stále kamarátom...a zamyslenia sú veľmi fajn...a čím viac sa zamýšľame tým viac súvislostí sa nám otvára...
jedna vec je otázka pomoci a druhá vec je vnímanie šťastia, alebo nešťastia, vnímania šťastia u seba, u iných, vnímanie nešťastia u seba a iných...na to aby sme mohli pomáhať nepotrebujeme vnímať iných ľudí ako nešťastných, nepotrebujeme vnímať seba ako šťastných...
a napísala som ploché, nie plytké...ploché ako vyjadrenie toho že to nemá tie potrebné stúpania a klesania
myslím že výraz ploché alebo plytké znie rovnako...
no to asi nie...voda v rieke, v bazéne môže byť plytká, ale asi nie je rovná...dlážka môže byť rovná, ale asi nebude plytká...
slovo plytké vnímam ako dosť znevažujúce ak by som ho použila pri pomenovaní, že niekoho pocity, myšlienky sú plytké...
ploché je niečo čo vnímam ako jednoliate, moc rovné skrátka ploché...
to len na vysvetlenie ako som to myslela, ako to malo vyznieť v kontexte celého príspevku...
asi som tomu jednoducho nemala dať prívlastok...
ale hodil sa mi tam
ok...
Klódik, ten kamarát možno mal iný problém, ktorý si ho robil nešťastným a v tej chvíli, keď sa dozvedel o chorobe Tvojho synčeka, si uvedomil, že nemá dôvod byť nešťastným, práve naopak.
Táto veta je veľmi správna: "znamená to určiť si hranicu, nevpúšťať si trápenia iných ľudí do svojho vnútra...", nemôžeme nabaľovať do seba všetky emócie, to by sme neuniesli.
Stakola, Modré z neba - táto relácia sa mi tiež páči. Mnohým ľuďom pomohli. Spôsob je aký je, je to biznis, je to o sledovanosti televízie, ktorá to vysiela. Je to "daň" za tú pomoc, ktorá bola poskytnutá a to že pomohli je v tomto prípade pre mňa dôležitejšie. Inšpiruje mnoho iných, aby tiež pomohli.
súhlasím
Je mi jasné, že médiá, ktoré ponúkajú takého príbehy to nerobia len z dobročinnosti alebo z "plezíru", taktiež mi je jasné, že z toho majú zisk, ale nielen ony tým získavajú.
Takto sa k pomáhaniu dostala aj moja mama. Nielen takto (ona sa angažuje a pomáha, kde sa dá, dokonca máme aj našu súkromnú cigánku, ktorá chodí ku nám na všetky sviatky vypýtať si nejakú tu výslužku a aj euro), ale medializácia ju priviedla k jednému zo spôsobov pomoci. Ja viem, že už som tu moju mamu veľakrát uvádzala ako príklad, dúfam, že s tým veľmi neleziem na nervy, ale ona je pre mňa v tomto, a nielen, veľkým vzorom. Aby som sa však dostala k veci, vďaka médiám mám sestru v Afrike. Volá sa Lucia, žije v Rwande, pravidelne nám píše, posiela ofotené vysvedčenie, fotografie, atď.
Jej fotka visí u mamy v kuchyni na stene medzi fotkami jej vnúčatiek. Moja mama si ju totiž na diaľku adoptovala, moja adoptovaná sestra prišla v občianskej vojne o oboch rodičov.
Priznám sa, že ja málokedy sledujem Modré z neba a pod.. Tiež mi to nerobí dobre, ale vnímam aj to, že mnohým ľuďom, aj keď im to nepomôže naveky, aspoň im to umožní zažiť niečo, čo by inak nikdy nezažili a dá im to pocit, že aspoň niekomu na nich záleží, minimálne tomu, kto pre nich nejaký ten sen vysníval.
Ja televíziu sledujem minimálne,a Modré z neba dá sa povedať vôbec,stačia mi ukážky medzi reklamou.Nerobí mi to dobre.Viem,že schovať sa a tváriť,že ľudské utrpenie neexistuje,tým ľuďom nepomôže.Neriešim ani to,či tu ide o biznis...hoci na druhej strane,tí ľudia,ktorí tam účinkujú,by sa pravdepodobne nedopracovali k novej streche,alebo plastovým oknám,či dovolenke pri mori,nestretli by obľúbeného speváka atď. a keď s tým súhlasia,prečo im to nedopriať?
Ale vďaka takýmto reláciám som sa skutočne NIKDY nedopracovala k myšlienke,že by som im mala pomáhať.Vo mne skrsne takáto myšlienka vtedy,keď stojím v rade pred pokladňou a vykladám na pult tovar a predo mnou stojí matka s deťmi a ráta centy na jedno mlieko a tri rohlíky,alebo si prečítam nádherné riadky,ktoré tu na NM napíše babka Betka,ako jej pomohli naničmamy s kočíkom,výbavičkou.Mne stačí,keď čítam Bronine riadky a prosí o pomoc,kde hľadá svetlušky.Ja sa vtedy zamýšľam ako by som vedela pomôcť,či budem vedieť byť užitočná,či si na to trúfnem.Mne nemusí nikto v televízii,ani v novinách zabrnkať na nervy srdcervúcou melódiou a spomalenými zábermi na choré dieťa.To ja vidieť nepotrebujem,pretože mi to trhá srdce,pretože im pomôcť neviem a je takých veľmi veľa.
Stanka,keď máš ty takéto relácie rada,prosím,nevysielajú to zbytočne,je vás takých veľa,čo si každú stredu večer len kvôli tomu zapnú televízor.
Ale porovnávať toto s webovou stránkou,ktorá je na úplne inej úrovni,je pri najmenšom divné.Ty nemáš ani poňatia,čo Kamilka všetko urobila a obetovala tejto stránke a kopec iných dievčat s ňou,tak si radšej takúto tému ani nezačínaj.
A ako vieš, že ja som písala zrovna o tejto stránke Fidorka??? Písala som to úplne vo všeobecnej rovine, na nete sú webových stránok tisíce...
jednoducho to viem a neverím,že si to myslela všeobecne
Je to Tvoj názor...
Sú v živote situácie, kedy človek začne prehodnocovať svoje priority, svoj rebríček hodnôt...keď sa niečo udeje, niečo výnimočné... niečo, čo s nami otrasie či v dobrom, alebo v zlom. Často sa zamýšľam, uvažujem, prehodnocujem. Ak však niekto niekomu pomôže, neriešim čo z toho ten človek mal. Či len dobrý pocit, alebo iný prospech. Pre mňa je dôležité, že pomáhal, že pomohol. Poviem príklad. Lucka Bílá...fantastická a úspešná speváčka... angažuje sa v rôznych charitatívnych akciách, nadáciách. Neprajníci vyhlasujú, že si tak zvyšuje svoju imidž, robí reklamu...Kto chce za tým vidieť niečo také, tak to uvidí. Kto nie, tak sa teší, že pomáha. Nemusela by..nepotrebuje sa zviditeľňovať...je profesionál a nepotrebuje si takto zvyšovať svoju úspešnosť...a napriek tomu to robí...a ja preto ani televíziu neobviňujem z toho, že všetky tie dobré veci robí iba preto, lebo robí biznis...
kamarátka mi raz povedala, že vtedy keď jej zomrel manžel sa tešila z každého nešťastia iných ľudí. pomáhalo jej to, lebo vraj vtedy cítila, že v tom nie je sama.
šťastie a nešťastie kráčajú životom tesne vedľa seba. klad a zápor....zápor a klad....
tešíme sa keď nám veci vychádzajú, sme smutní ak nie....
to čo sa nás bytostne nedotýka, neriešime...
veci riešime až vtedy, keď si uvedomíme, že aj nám by sa to mohlo stať...
vločka možno si tú kamarátku zle pochopila.Možno sa netešila z nešťastia druhých.
Mne keď zomrel manžel som si stále kládla otázku PREČO.Nevedela som sa s tým vyrovnať.Nevedela som sa sústrediť na nič.Tak som začala čítať .Dlho do noci .Tam som rozmýšľala nad textom a myšlienky mi neutekali kade tade.A počúvala som SRo Nočné dialógy,Tam ľudia telefonovali s rôznymi problémami a nie že som sa tešila z ich nešťastia ale uvedomovala som si,že ľudia majú aj väčšie trápenia ako mám ja.Dodávalo mi to silu bojovať ,nevzdať sa a ísť ďalej,
Je to niečo iné ako tešiť sa z nešťastia druhých.Po mnohých rokoch sa mi to podarilo,ale otázka PREČO zostáva nezodpovedaná .
Dnes ďakujem Pánu Bohu za každé nové ráno.
Hejuš
Maja
"Dodávalo mi to silu bojovať ,nevzdať sa a ísť ďalej,
Je to niečo iné ako tešiť sa z nešťastia druhých."
Presne o tom píšem. Nie o tešení sa z nešťastia druhých, ale o tom, že to nešťastie druhých nás podnecuje rozmýšľať, prehodnocovať, dáva nám pocit spolupatričnosti, silu bojovať a snahu pomáhať...
ona sa netešila z nešťastia iných, som sa zle vyjadrila, ale tešilo ju keď aj iní mali nešťastie.
"nie že som sa tešila z ich nešťastia ale uvedomovala som si,že ľudia majú aj väčšie trápenia ako mám ja.Dodávalo mi to silu bojovať ,nevzdať sa a ísť ďalej"
Heja, krásne si to vyjadrila.
jeskove oci, naco je toto dobre ?
A čo ti ako konkrétne vadí? Tak to prosím nečítaj,ked ti to robí zle 
...
Píšem, že mi niečo vadí ?
Iba sa pýtam. Pýtať sa je dovolené, pokiaľ viem.
Jarka tiez sa na toto iste pytam.
Som čakala aspoň nejakú odpoveď. Pretože som to chcela pochopiť. A aha čoho sa mi dostalo ? Asi nemôže byť každý deň nedeľa
jeskove oci, naco je toto dobre ?
Polárka, presne na to isté, ako keď napr.ty obhajuješ psíkov ( možno radšej ako ľudí), alebo sem prihrmí havran so svojimi strašidelnými víziami o skaze ( vymretí ) ľudstva a tiež to boli blogy a diskusie, ako každá iná.A čo ?,každý kto chce sa k tomu vyjadrí a ide sa ďalej ...
Maja
Jamajka ...
Človek sa už nemôže ani v pokoji začudovať 
Možno radšej, ako ľudí ? Úha, ty ma musíš vážne dobre poznať, keď tvrdíš takéto veci. Ozaj videla si ma niekedy v živote, alebo Havrana ? Vieš, ako a čo robíme pre ľudí, pre zvieratá ?
Ja nikomu neuprieram právo na názor Jamajka. Nikomu. Iba sa čudujem,a pokiaľ viem - čudovanie sa nie je na NM zakázané. Nie je to ani forma urážky. Tak o čo ide ?
Polárka aj ja sa čudujem ,že sa čuduješ a nechápem čo si sledovala vetou:"ješkové oči,načo je toto dobré?"
Jamajke píšeš ,že nikomu neupieraš právo na názor.Ale upieraš moja upieraš,keď Stakole napíšeš-ješkové oči,načo je to dobré,veď o Modrom z neba bol jej názor na nejakú vec tak nech si tu píše koľko chce,kedy chce a čo chce./nevšimla som si ,žeby Stakola porušila "Kodex"-či?/A záleží len na nás či to budeme čítať,alebo sa nato vykašleme.
Jamajku chápem čo sledovala svojím komentom,ked si tu 3 dni riešila dookola šteniatka a tvoj partner,ked nás strašil bubákom islamu napísal ti niekto napr.Stakola."ješkové oči.....?
A ešte jedná vec Jamajke si písala či ťa niekedy videla....slovenské porekadlo hovorí:Vtáka poznáš po perí,človeka po reči/v našom prípade po písmenkách/
Inak nič v zlom a svetový mier!
Ješkove oči 
To som veru netušila, že táto veta je plná upierania názoru. Prosím o logické vysvetlenie - ako táto veta niekomu niečo upiera .
Neriešila som šteniatka, riešila som nekompetetnú a nezodpovednú prácu Phalbaly. A div sa svete v medziach slušnosti. Čo sa o Phalbalinom prejave povedať nedá. Keďže sa oddala pejoratívnym invektívam, ktoré sú na stránke zakázané
Čo robí môj partner vo svojom voľnom čase je výsostne jeho záležitosť. V prípade sťažností na jeho adresu sa treba obrátiť na neho 
Ješkové oči
Mne je šuma fuk či je alebo nie je Phalbala kompetentná /kompetentný bol ten zverolekár čo jej to odporúčal urobiť-on má na rozdiel od teba vyštudovanú vysokú školu,tak asi vedel prečo to takto riešil/.
Pre mňa je podstatné,že šteniatkam hľadala domov,mohla to riešiť inak napr.ich mohla všetky potopiť a neurobila to.
A na tvojho partnera som sa nesťažovala-kde čítaš sťažujem sa na..?????šak nech si chlapec píše koľko chce,má nato právo a ja zas mám právo to čítať,komentovať alebo aj nie ...či čo nemám právo????
Ostatným devám na NM a Stakole-sorry ,že som do príspevku "o šťastí a nešťastí"zatiahla "šteniatka" ,ale cítila som potrebu vyjadriť sa...ďalej už len -no coment
Tiež mám pár semestrov na VŠ a medzi inými predmetmi som sa zúčasťovala aj cvičení a prednášiek "Chov psov a mačiek", kynológii sa venuje cca viac, ako 15 rokov, etológii sa venujem tiež. Na to človek ani nemusí mať vyštudovanú VŠ, aby videl aký je tento model krátkozraký /veď stačí sa pozrieť na stránky Ruda Desenského /. Bohužiaľ ťažko sa to vysvetľuje neodbornej verejnosti, ktorá nemá záujem si o akejkoľvek problematike zistiť aspoň aké také informácie.
Komentuj si čokoľvek, čo okomentovať potrebuješ. Len nechápem, akú to má mať súvislosť so mnou /myslím to vyššie komentovanie môjho partnera/. Ja a môj partner nie sme spjené nádoby.
Polárka,venuj sa radšej svojim hafanom ,ale nič v zlom,to ti ide určite lepšie ako písmenkovanie ...
Mne konkrétne sa modré z neba nepáči, aj keď priznávam, že niektorým ľuďom naozaj pomáhajú splniť svoje sny, ale zdá sa mi nevhodné používať ľudské nešťastie na zvyšovanie sledovanosti a keď náhodou je zapnutá telka a vidím to, vždy to odplačem, takže zásadne prepínam televíziu.Čo sa týka nešťastia, každý deň ďakujem za to čo mám a každý deň si čoraz viac uvedomujem,že to tak nemusí byť.Polárka a Lyduš, možnože je to dobré na zamyslenie, pre niekoho to pre iného zas ono.
Sylvi, ja sa pytam, na co je dobre pisat blogy plne vaty. Stanka velmi dobre vie, preco to robi. No nehrozi, aby nejakym- akokolvek precukrenym blogom pomastila ego kazdemu.
Prečo to Stanka robí? Rada píše úvahy o živote, rada si vymieňa názory, postoje, skúsenosti...Nechcem nikomu mastiť žiadne ego. Niekedy ma niečo napadne a tak to napíšem, tak ako tu píšu iné naničmamky o všeličom. Len som sa zamýšľala nad tým, že ak vidíme okolo seba nešťastie, alebo smutný príbeh, že nám to otvára oči, núti k zamysleniu, k uvedomeniu si svojej vlastnej situácie, niekoho možno povzbudí , posilní a dá mu energiu bojovať, nevzdávať sa, iný si uvedomí, že mu vlastne nič nechýba... Nič iné som tým nemyslela. A ak sa pokladá relácia Modré z neba za komerčnú a hyenistickú, tak potom každá jedna charitatívna akcia ( a nezáleží na tom, či veľká, alebo iba malá) je neetická, pretože z každej jednej má vždy niekto nejaký prospech, hoci len zviditeľnenie, reklamu, sledovanosť, čítanosť...
A ak sa pokladá relácia Modré z neba za komerčnú a hyenistickú, tak potom každá jedna charitatívna akcia ( a nezáleží na tom, či veľká, alebo iba malá) je neetická, pretože z každej jednej má vždy niekto nejaký prospech, hoci len zviditeľnenie, reklamu, sledovanosť, čítanosť...
Stakola, úvaha typu "Ak platí A, potom platí aj B" patrí do logiky. Tvoj výrok má však od logického tvrdenia poriadne ďaleko.
http://files.gymklcovenmv-klierova.webnode.sk/200000010-13c8b14c2b/logi…
Zaujímavé veci Geo. Ak si v logike a tvorbe logických výrokov fakt tak dobrá, ako si dobrá v kopírovaní linkov, tak isto Ti nebude robiť problém vypracovať si toto malé cvičenie:
http://www.edi.fmph.uniba.sk/tmp/asset_cache/link/0000019107/c01.pdf
Ja nie som dobrá v logike ani v tvorbe logických výrokov, ja sa len zamýšľam nad vecami mojím . Nič viac v tom nehľadaj prosím.
Stakola, ty si Stanka, však ?
Stanka, máš dobré srdce. Tí ktorí ťa poznajú to iste vidia. Tak načo tieto všakovaké masky ? Nerozumiem tomu. Čo tým sleduješ ?
Naozaj, nič v zlom
A čo tým sleduješ Ty Polárka?
Ja sa ťa snažím pochopiť, teda lepšie povedané tvoje motívy. Odpovieš mi ?
Ja nemám nijaké motívy a nič nesledujem. Píšeme tu o všeličom, či sú to zážitky, problémy, príbehy, recepty a takisto aj úvahy. Napísala som úvahu. Čo je na tom k vysvetľovaniu? Prečo by som tu mala niekomu vysvetľovať a obhajovať sa, že prečo to takto cítim a prečo som to napísala? Píšeš tu na NM aj Ty, rovnako ako ja a stovky ďalších. Ak je potrebné uvádzať dôvody, prečo tu kto píše, bolo by dobré zaviesť pri vkladaní blogu nejakú kolonku (odôvodnenie príčiny napísania takéhoto blogu) ...Neviem, čo Ti ešte k Tvojim otázkam viac povedať Polárka.
Ja tiež neviem prečo by si sa mala obhajovať. Veď ja neútočím, len sa pýtam.
Vychádzam z tohoto : Podľa sena, súdim teba.
Keď idem niečo napísať - zvyčajne mám nejaký motív. Napr. osveta, posúvanie informácií, diskusia, a iné...
Len tu som niečo prečítala a motív som nepostrehla. Nerozumiem prečo niekto píše podobné slohy a aký motív ho k tomu vedie. A úprimne ma to zaujíma. Ale ak to vidíš, ako útok na svoju osobu. Nemusíme sa o tom baviť. Je to v poriadku.
Ďakujem, Stakola - takéto úlohy riešim naozaj veľmi rada .
Mimochodom, linky sa nekopírujú - vkladajú sa.
A pri akomkoľvek zamýšľaní sa je fajn držať sa aspoň základnej logickej línie. Úvaha má potom aj hlavu, aj pätu .
Úvaha je myšlienkový postup zameraný na porovnávanie a hodnotenie dôvodov pre zaujatie stanoviska, uvažovanie, premyšľanie, rozmýšľanie. Každý myslíme, uvažujeme, rozmýšľame inak a preto aj úvaha, ktorá je niekomu jasná, druhému sa môže javiť ako nelogická. Ak sa cítiš lepšie, ak sa tu snažíš zosmiešňovať moju logiku a to len preto, že mám iný názor, ako máš Ty, tak prosím. Ja Ti to doprajem
Moja úvaha:
Prečo vidíš zosmiešňovanie tam, kde žiadne nie je?
Hm...
Áno- správne si to nazvala...je to Tvoja úvaha...
Ach, jaaaj...
Ach,jaaaj...
manžel nemá čas ?
už som sa dávno takto nezasmiala,ďakujem
nzč - nie je zač
Aj ty? ...
Fidorka, poď na jedno 
- toto ma už nudí, Sonia stále o tom istom
Ešte si tu?
tak nalej,za chvíľu som u teba
P.S.A kde je sonia?Veď tá sa už nevyjadruje,nemá potrebu...
Fidorka, ja by som ti aj napísala, ale to by nebolo odo mňa pekné
A prííííď, my sa doma všetci potešíme
veď už idem,len mi prosím ťa pivo nenúkaj,ja také nerada ,
(som to len vyberavý hosť )
veď to pivo by si u nás ani nenašla
dáme si čajík
Jezismarja Stanka, naozaj by som chcela vediet dovod, ktory ta vedie k pisaniu tychto vatovych omacok. Taky ten skutocny dovod.