Nie zeby som ich potrebovala ja. To chvalabohu nie (klopkam si na vsetko drevene okolo 
). Chcem vsak pohovorit o tom, s cim asi vacsina z vas ma aspon jednu skusenost. O ludoch, ktori vas na ulici zastavia a pytaju pod roznymi zamienkami peniaze.
Ja neviem. Snad vyzeram tak ludomilo alebo stedro, ale aspon raz do mesiaca ma nejaky pristavi. Od desatrocneho decka po starych chlapov. Zamienky maju rozne. Najcastejsie stratili penazenku alebo ich okradli. Surne chcu pat korun na telefon v budke alebo dvacku na autobus domov. Iba raz ma v Blave pod stanicou zastavil chalan, ktory chcel, aby som mu dala na listok na vlak do Kosic (do Ciernej nad Tisou by to hodilo sice viac, ale nechcel byt asi drzi). Kedze mal ruky dopichane akoby spadol na ihelnicek, navrhla som, ze mu ten listok radsej rovno kupim, tak sa s vdakou pobral prec.
Ale to co sa mi stalo dnes, prekonalo vsetky moje doterajsie skusenosti.
Idem si z Danoveho uradu, ked tu oproti mne chlapec. Tak mozno 15-16 rokov. Nenapadna siva myska, co inak ani nezaregistrujete, ze vas na ulici minul. Strka mi pod nos nejaky preukaz, hodne obdraty a stary (asi potvrdenie, ze je naozaj chory, hoci vyzeral vcelku zdravo): Vraj je chovanec detskeho domova v blizkom meste a stratil penazenku. Je tazky cukrovkar a surne potrebuje 200 korun na davku. On mi to niekedy vrati. Temer som odpadla. Aj by som mu ich hned dala, tak naliehavo ziadal, ale som sa vcas spamatala. Najprv som pouzila vyhovorku c.1 na tychto loudilov: Joj, je mi to luto, ale mam len kartu, nie hotovost (keby videl tu tisickorunu v penazenke, asi by mu svietili oci 
). Tak mu vraj mam vybrat, je to surne. Musi si ju pichnut do hodiny inak je zle. Aha, tak to je ine. Reku dobre, ale vies aka je doba, daj mi cislo na vas ustav, ja si rychlo overim, ci si kto hovoris. Ale ked on nema cislo, len mobil na seba mi moze dat.
Boli sme len par krokov od policie, tak som pouzila fintu c.2, ktora temer vzdy zaberie a dotieravca ma zbavi. Hovorim: Pod so mnou, nahlasis stratu a oni mi zatial pomozu zistit cislo k vam. Ale, tam som uz bol, a poslali ma prec. Vraj si to mam vybavit sam. Tak som mu navrhla: Pod aj tak, pomozem ti to vybavit. Nenechaju ta predsa umriet. Aspon ta hodia do nemocnice, ked je to tak surne. Ukazes im preukaz, ze si chory, oni si to overia v destskom domove, aspon si odtial niekto pre teba pride a vyriesi sa to nejak.
Keby vam skutocne do hodiny hrozil cukrovkarsky kolaps a nasledky s tym spojene (viem o nich od svojho dedka), tak by ste sli aj do pekla, nielen znova na policiu odkial vas uz raz (asi) vykopli. Ale to uz chlapec videl, ze nepochodi. Len zamrmlal, ze to nie a siel pomaly prec hladat dalsiu vhodnu obet.
Nuz, naroky dnesnej mladeze rastu. Dvacku na autobus si pytaju amateri.
Tiez nemam rada tieto "naliehavosti", ale pamatam si pripad, kedy nas na ulici s kamoskou zastavil nejaky "homeles" a pytal si od nas 1 euro.. kamoska mu dala mincu ale boli to 2 eura.. a on jej vydal to 1 euro spat 
vraj chcel len 1 euro nie 2 
ostali sme na neho kukat bol priamy, povedal, ze si chce kupit cigarety a chybalo mu 1 euro, viac nepotrebuje a dakuje
tak to bolo krasne. 
To ja ked mam cas na prechadzke, sa este zastavim a dotycneho sledujem pohladom a bavim sa, ked vidim ako u niektorych inkasuje dalej alebo dostane sprchu: vsak ste odomna pytal pred pol hodinou!
Ked uz sa niekto na to da, nmal by mat aspon pamat na tvare. 
Ahojte babenky ja mám tiež jeden príbeh ktorý sa odohral v mojom živote.
Jeden známy si potreboval niečo vybaviť v Nitre a tak som sa ponúkla že pôjdem sním a ja zatial pobehám obchody. Vysadil ma v meste a veselo si cupitám a kochám sa iným mestom.
Pri priore v meste bol pán ktorý tiež žobral.
Pristavil aj mňa a pýtal peniaze. Spýtala som sa načo sú mu a on že ešte nejedol. Tak som mu povedala že si obehám ešte pár obchodov a vrátim sa poňho a pôjdeme na obed. On na mňa len pozrel a odišiel pýtať peniaze od niekoho iného.
Ja som kúpila čo som chcela a vrátila som sa pre dotyčného žobrajúceho.
Keď ma zazrel iba pozeral a ja mu hovorím tak čo ideme na obed??? On že či to myslím vážne.
No nebudem to naťahovať. Prišli sme do reštaurácie kde po dotyčnom zazerali a 15 minút nás nik ani neobslúžil. Tak som požiadala personál o jedálne lístky . Pán sa volal Palo a bol z Košíc. Túla sa po Slovensku už 2 roky. Mal ženu a dve dcéry ale všetkých doma mlátil tak sa k domu nemôže ani priblížiť. Všetko čo urobil predomnou ľutoval a povedal že chce už zomrieť a mať pokoj. Porozprával mi aké je to vonku spávať, aké je to v útulkoch ktorými prešiel.
Bol to zážitok na ktorý nezabudnem.
Ešte keď sme sa lúčili povedal že som jediný dobrý človek ktorého na svojej dvojročnej ceste stretol.
Neviem či to bola pravda ale premňa bol ten pocit určite príjemný a bola som mu veľmi vďačná, lebo mi ukázal a ovplyvnil moje zmýšlanie o týchto ľudí.
Moj otec takto pomohol tiez jednemu panovi, dokonca sa mu podarilo zohnat mu nejaku pracu na nejakej stavbe, trosku ho obliekli s dalsim chlapikom do starsich veci, dali mu vreckove, najest, osprchovat.. problem bol v tom, ze dotycny uz nakoniec na tu ulicu bol zvyknuty, zbalil si po 2 dnoch prace vreckove co mu dali, nejake deky a oblecenie a zmizol.. ono nikdy nevies ako sa mozes ocitnut na ulici, ale co ked sa uz odtial potom nevies naspat "vyhrabat" Su to zvlasne pribehy, to sa musi uznat! 
pocas studia som na namesti slobody v blave pravidelne stretavala mladu zenu. tvrdila, ze je tehotna, ze ju kvoli tomu vyhodili z domu, ze potrebuje nejake peniaze. za ten cas co som studovala, by sa uz za nou vlacili dve deti a dalsie babo by nosila pod srdcom, keby to tak ozaj bolo ... chvilu predavala nota benne, no bud ju vylucili alebo jej to nevynasalo - zakazdym sla na nas s tou istou pesnickou.
zeby to zobranie bolo az take vyhodne oproti brigadam? pretoze clovek nemusi mat hned dve vysoke skoly, aby v takom meste zohnal brigadu, ci pracu k svojej spokojnosti ... viem, ze mnohi to maju a mali v zivote tazke, 50-60 rocnych chapem, ze moze byt tazke zamestnas sa, ci vobec pracovat ak maju zdrav. problemy. a aj mladi nemusia vzdy znasat a prekonat iste situacie v rodine alebo aj sami so sebou. no ked mlady clovek niekolko rokov obtazuje na ulici studentov, matky s detmi a dochodcov ...
Ja k tomu pridám vtip:Lord ide po ceste a stretne homlesáka,špinavého,smradľavého a ten mu hovorí:"Pane prispejte chudobnému bezdomovcovi".Lord mu dá libru a hovorí:"kúp si cigarety." "Ja nefajčím." Znie odpoveď."Nie,tak tu máš desať libier,kúp si whisky."Ale ja ani nepijem,pane."Vieš,čo tak tu máš sto libier a choď to povedať mojej žene."
dávno, dávno sa mi prihodila jedna vec a smejem sa na nej doteraz. Kočíkovali sme s kamoškou a -kde sa vzal tu sa vzal zrazu pri nás chalan stál hovorí "kočky nemáte niake drobné na autobus ?" a kamoška duchaprítomne a s usmevom " zlato, sa zobud mi sme na materskej my máme len deti peniaze nie "
...to v nasom meste predava nota bene mamicka s kocikom, asi s rocnym dietatom. Teda ja som ju nevidela, ale manzel mi hovoril. ludia ze jej davali peniaze ale casopis si nebrali. Aj on jej dal 100 korun. Hovorila, ze zije v azylovom dome. Tak mi stale vrta v hlave. Ale niekedy tí predajcovia vobec nevyzeraju ako bezdomovci... len ako rozpoznat, kto naozaj potrebuje pomoc. Ale ak ju niekedy uvidim, tak radsej kupim kilo bananov, nech da malemu, ako jej davat peniazky na bohvieco.
neda mi nepridat sa k tejto zaujimavej diskusii
ja som si tiez tak vykracovala mestom a zrazu oproti mne starsia pani, nevyzerala ako bezdomovkyna alebo tak nejak, sice mala osuxane oblecenie,ale to nevadi.
a zrazu sa mi prihovorila, ze potrebuje 200 sk, ze sa buduci tyzden stretneme a ona mi ix vrati. no ale ponahlala som sa a peniaze som jej nedala. ja sama nemam na rozdavanie, splacam uver a mne tie peniaze tiez nikto neda.
je tazke rozhodnut, kto ix potrebuje a kto je len lenivy pracovat a radsej zobre.
nuz, co na to povedat.
Neviem cim to je ale ja niekedy musim dat peniaze ked niekto otrci dlan....ci je to zobrak, ci dieta....mam vtedy taky cudny pocit pri srdci....a dam.....neriesim co oni s tymi peniazmi spravia.....ci ich prepiju ci im ich niekto vezme....ja som darovala i ked mnohokrat posledne....
A kupujem nota bene od jednej tety....je zlata a na valentina som jej dala pernikove srdiecko....
A tete na reklamaciach som dala cokoladu za ochotu....nechapala
Niekedy ale nedokazem dat zobrajucemu nic....neviem co su to u mna za pocity ale riadim sa nimi akosi mimovolne....
Ja tiez neodbijem kazdeho. tych 5 korun, ci dvacku im dam, hoci tusim, ze ma klamu a duchu sa zrejme smeju: dalsia naivna hlupana.
Ale 200 korun je uz trochu moc. A tie peniaze by som mu dala. Ibaze pri takej sume mi stalo zato overit si, ci ma neklame. Ukazalo sa, ze klame.
A verim, ze keby som mu ich bez pytania dala, do ziadnej lekarne by nebezal. Skor sa mi zdalo, ze je mozno obet sikany v skole a potrebuje prachy pre tych, co ho biju. Ale to nie je riesenie. 
Ja so mala svoju ciganku, ale uz dlho neprisla. Mam pre nu stale odlozenu tasku s vecami. Stalo sa to takto...
Byvame na prizemi, kusok od okien stojisko so smetiakmi. Kazdu chvilku sa tam niekto prehrabuje. Aj asi pred rokom som si vsimla skupinku romov. Boli medzi nimi aj deti. Jedno vacsie dievca malo v rukach spinavu zltu deku a v nej babiku - zdalo sa mi na prvy pohlad. Na druhy uz nie. Bolo to iba niekolkomesacne babo. Moja dcerka mala vtedy nieco vyse roka a ja som zostala v soku. Napadlo ma len jedno - zavolala som si mladu matku a za par minut som jej nabalila do tasiek vsetko, na co som si spomenula - vyrastene oblecenie po mojej malej, papucky, Bebu asi za styri stovky, flasky, dudliky, detsky krem... Vsetko s vdakou vzala a rovno na zemi, na tej zltej deke, dieta zacala prezliekat do cisteho. Este si vypytala plienku a ciapocku, lebo ani to pre dieta nemala...
Odvtedy sa objavila este dvakrat. Uz rovno pod mojim oknom. Strasne by som chcela vediet, co sa s nimi stalo...
ja mam jeden v tejto chvili usmevny pribeh,ale akterom ktorym sa to stalo do smiechu vtedy nebolo..
pred par rokmi sme boli v bluharsku..autom..no ako dobre viete ist cez rumunsko nebola sranda...boli sme na troch autach a ked sme sa vracali z bulharska chceli sme natankovat na shellke v prvom meste tak sme sa dohodli,ze ked ju uvidime tak sa tam stratneme,ale jeden to nepochopil a my sme odbocili a on tahal rovno..a kedze si myslel,ze sme pred nim tak makal aby nas dobehol..tak sme im chceli zavolat,ze nech nas pocka,ze sme za nim ale oni fesaci si na cestu nenabili mobil...po case pochopili,ze asi sme za nimi tak nas pri jednom motoreste pockali a tam sa to stalo..ako si tak sedia v aute vykracuje k nim jeden mladenec a kamoska vravi aha aky zlaty ide nam umyt okna..hadam mu dam dake cukriky..a uz ich aj vytahovala a zrazu mily chlapcek v ruke kamen hovori...davaj ojro,lebo ti rozbijem okno..az vtedy im doslo,ze ich prepadli no nebolo im vsetko jedno ked sa zrazu zacalo kolo auta zbierat viac a viac sarvancov sofer toho auta nestratil duch pritomnost a hovori..ja nemam ojro ja nie german ja slovak taky chudak ako ty..neviem ci ho chlapec rozumel ci nie ale nastastie sme sa prave v tej chvili objavili my na dalsich autach tak mili chlapci ako prisli tak sa stratili no a do dnes sa na tom zabavame tak vidite akych mame my slusnych somrakov
Precitala som si vsetky vase pribehy, tie usmevne i tei smutne. Su rozne situacie a snazim sa cih pochopit a neodsudzovat ludi, ale skutocne mi je luto tych ktory sa branit nevedia a ani nemozu, malickych deticiek. Ja som bola s dvojcatami sama, pomohali mi sice rodicia , ale i tak sa obcas stalo, ze som nemala na jedlo a lieky pre seba, ale nenapadlo ma isto zobrat, lebo nejako sa to vzdy vyriesilo... no co ak, co ak by som nemala rodicov a nemal by mi kto pomoct, nmal by kto zavarovat, aby som sla do prace, zarobit peniaze, je problem dat na varovku malicke dvojcata .-) staci vacsinou na problemy jedno ... preto dakujem Bohu za svoju rodinu a priatela i ked nie je otcom deti a za vsetky dobre duse okolo mna. Ja dam peniaze matka s detmi i ked mozno to zneuziju, neviem, ale je mi to velmi luto, ked su tie malicke deticky take spinave a viete ake, nemozem ani pisat, ved sa zase rozplacem. Dnes som nejaka citlivka
Ja som dakedy peniazky davala, ale uz som prestala, lebo som trikrat po velmi dlhej dobe natrafila na ludi, ktori odomna pytali peniaze s tym istym pribehom. ten prvykrat som im verila, tak som bola potom iba sklamana, ze ma oklamali.. a povedala som, ze uz nikomu nedam.
Ale inu vec som chcela povedat. Pred postou, kde ma moj maly synovec skolicku, obcas hraval taky ujo na harmonike a ludia mu hadzali peniaze. Moj ocino raz siel po Mateja do skoly, dotycnemu panovi hodil pat korun a potom to vravel Matkovi. A nas maly Matkokubko situaciu zhodnotil a ocinovi povedal: "Stary oco, ked ja nabuduce budem mat na desiatu dva rozky, tiez mu jeden pojdem zaniest."
@lonelia: tiez sa mi stalo parkrat ze pytali peniaze a potom som ich videl ako si idu kupit alkohol ci cigarety. Ked som raz ponukol jedlo (sackovu polievku, rozok), tak nechceli. Odvtedy nedavam nic.
Možno budem pre niektorých ľudí zlá,ale zatiaľ som sa nestretla s prípadom,že peniaze ktoré sa vyžobrú idú na účel žobrania.Ako aj vy ostatný pišete skôr to ide na alkohol a cigarety.Ja dám peniaze,ale na onkologiu,staršie veci pre charitu. Tiež po mojich skúsenostiach neviem či aj tieto veci a peniaze poputujú ,tam kde by mali,ale je to väčšia pravde-podobnost. Najviac súcitu mám s deťmi z detskýh domovov.Splodiť deti je veľmi ľahko,ale treba porozmýšľať čo im pre život treba dať.
dvacku budú pýtať ak budú eurá...
Je to smutné, ale je to tak.