V stroji casu

jednoznačne Taliansko a hlavne Florencia v čase rozkvetu renesancie....možno by som mala šťastie vidieť pri práci Michelangela,Da Vinciho &co

ja som za : z kazdeho rozku trosku
aj ten stredovek - a co sa tyka fasizmu- minule som si precitala jeden zivotopis - o zivote jednej Zidovky a jej rodiny v Nemecku - od jej narodenia v roku 1893 po smrt v 1949 - bola tusim 2x vydata za Nemcov (uz neviem presne, lebo striedala dost partnerov) a vela veci vidim odvtedy inak ... a kniha ma poucila, ze niekedy sa nemam spoliehat na zdravy rozum spolocnosti, pretoze obcas okolnosti dovolia zvitazit predsa len tomu nemoznemu...
a na pochopenie suvislosti sa treba obcas povrtat i v tych neprijemnych veciach- ale to tebe, Evka, nemusim rozpravat...s tym mas isto vela skusenosti aj v zamestnani
...a mna vzdy zaujimal i taky Egypt alebo Divoky zapad

staroveky Egypt, Grecko a Rim a azijske krajiny.
Indianov.
Arabiu a Berbersko.
Taliansko za renesancie.
a roky medzi 1890-1939 ako zamozna dama z anglickej vyssej vrstvy.
to by mi aj zatial stacilo.

rada by som sa vratila do cias mladosti mojej babky, vedela o nej tak zaujimavo rozpravat a bolo to v okoli Ziliny, potom by som sa rada zastavila na chvilocku v Pompeyach a samozrejme staroveky Egypt a nakoniec by som si rada obzrela dinosaurov z blizka, aky by to bol asi pocit vidiet nazivo kracat taky kolos masa po nasej "maticke" a samozrejme, ze by sa dalo toho napisat vela, kedze historia ma vzdy zaujimala, ale toto su asi take najhlavnejsie epochy, ktorymi som bola dlho nadsena
bigmama

inak ked to tu tak rozoberame... vcera davali dokument o WTC a 11.9. - a z tych teorii som dodnes paf...takze i spat do roku 2001

Ja by som sa neskutočne rada vrátila len 20 rokov dozadu. Vtedy žila ešte moja mamka, ktorá pre 7. rokmi zomrela. Bola to tak úžasná a výnimočná žena, že pri predstave vrátiť sa v čase mi napadlo len jediné - moja mamka.
Ani si neviete predstaviť, čo by som za to dala.

Ja to síce jednoznačne neviem zadefinovať do nejakého konkrétneho obdobia alebo krajiny, ale veľmi často sa mi stane pri čítaní knihy, alebo pozeraní filmu, že ma dané miesto a čas akoby magicky priťahujú - a to ma potom na nejaké dlhšie obdobie zaujme.
Keď som prečítala prvého Tarzana, tak som normálne dokázala cítiť vôňu pralesa a moja pozornosť sa sústredila na obdobie objavovania Afriky
Mayovky, J.F. Coooper ako klasika, ale aj iní trochu mladší autori (Zane Grey a veru aj rodokapsy) nezmazateľne do mojej duše vryli Divoký Západ
Keď som bola v Británii, tak som úplne jasne cítila, že tu som to kedysi dôverne poznala
Príbehy špiónov a špióniek z oboch svetových vojen ma fascinovali a stále fascinujú, ale tiež napríklad príbehy letcov stíhačov a podobných iných, pohybujúcich sa v tých pohnutých dňoch na hrane
Takýchto príkladov by som mohla uviesť ešte veľa.
Môj záujem o časy a miesta dávno minulé ako keby bol riadený predošlými životmi

A ja by som chcela byt isto nejakou princeznou v krajinach rozpravok Tisic a jednej noci....
Tiez by ma lakalo nazriet do cias Jezisovho putovania.....ivet

dievcata, dusa cloveka je neobmedzena v case i priestore, takze ja sa tesim na posmrtne cestovanie a nazriem isto aj na okamih vlastneho narodenia alebo do nasej dediny po roku 1900 a pod. myslim, ze budem oci vyvalovat

Aj ja som vzdy chcela a snivala....
Urcite by som chcela vidiet deduska, ktory zomrel ked bola este moja mama mala, ani ta si ho neuzila.
A stredovek urcite, Pariz v roznych obdobiach, obidve svetove vojny a hlavne tajne dohody - byt tam ako mucha , stara Britania v casoch pohanskych.... Je toho veeeela, ako pise Adus, aj mna niektore obdobia magicky pritahuju a potom citam a zistujem vsetko o nich.

26ela môj sen vrátiť sa na chvíľu do čias starovekého Egypta-sledovať ako dokázali v tom čas tie úžasné stavby, ktoré my teraz chodíme ako turisti obdivovať.
Aspoň chvíľu spoznať otca,ktorý v 60.rokoch min.stor.zomrel a ja som ho nemala čas spoznať.
A ešte cvíľu do detských čias,keď som so starým rodičmi navštevovala ich rodný Liptov.

20.-30. roky minulého storočia, ale ako žena bohateho továrnika, nie chudobneho obuvnika..Jen pro ten dnešný den...a potom divoký západ, nejaký Old Šetrný....a možno roky, ked som bola stredoškoláčka a moje prvé roky v práci...

A nikto nechce ísť do medzivojnovej Prahy? To je zas môj sen, lákajú ma úzke uličky a pouličný muzikanti. Možno by som sa prekonala a navštívila aj takú českú krčmičku. Ja, čo neznesiem cigaretový dym
Ale aj Paríž tých čias musel byť úžasný.
No a o majstrovi Leonardovi ani nehovorím. Že by som ho pri svojom putovaní neobišla je viac než isté. Ved aj syna som pomenovala po ňom, on je mojou celebritou
Ďalšou zástavkou by bola stará Petra v plnom rozkvete. Tam, aj ked už iba do jej ruín, sa chystám. Je to moja dovolenka snov, ked budem veľká a bohatá

Ja by som sa veľmi rada vrátila do nedávnej minulosti,chcela by som stretnúť Karola Wojtylu,dotknúť sa ho,rozprávať sa s ním...úžasný človek.
Inak netúžim po žiadnom cestovaní v čase,mne je dobre teraz a tu.

No , Evička, tak to je asi dobre, že žiaden stroj času neexistuje, lebo ako som si to všetko prešla, ty by si asi chcela byť všade a v každej dobe. Šak to by si sa ani do dneška nestihla vrátiť, kým by si to všetko v minulosti obehala. Mňa by asi najviac zaujímal staroveký Egypt a jeho pyramídy a všetko okolo toho a čo som nestihla, tak by som sa rada ako píše aj Fidorka osobne stretla s Jánom Pavlom II.. Mala som to šťastie, že som sa mohla zúčastniť jeho omše vo Vatikáne, a to bol balzam na dušu.

a ak ma niekto chut na hrozostrasny zajadz, tak ja by som sa chcela kuknut, kto to naozaj bol ten Jack Rozparovac.