Vyhrajte zavareného Winnetoua

to by boli super-spomienky na mladost

To mi pripomenulo taký náš skupinový fór partie... Jedného dňa k dvadsiatke venoval kamarát kamoške len ta, z plezíru,porcelánovú sochu ručiaceho jeleňa / bola výtvarníčka a šlo o recesiu s klasickm gýčom./ O týždeň mal narodky ďaˇší z partie a... uhádli ste. Dostal onoho jeleňa. Vytrvalo sme si hp cca 13 ľudia posúvali na naordeniny niekoľko rokov. Bol to taký náš rituál. Potom sa kamoš oženil a jeho priateľka nemala pochopenie pre gýč a tak... ke´d priniesol domov ručiaceho jeleňa / trochu sa po oslave s partiou naňho aj podobal/, vytrhla mu ho z ruky a buchla o zem. Mierne pripitý kamoš vzal metlu a s ideou , že snáď ho raz zlepí, pozametal črepy a dal ich do sdemdecového pohára. Na druhý deň ho prniesol na stretnutie a... Pokus zložiť ho nevyšile. Tak sme ho alávnostne zavarili. Neviem, kde sa dnes nachádza, ale bola to naša obľúbená zavarenina. Jeleň vo fľaši..Ako šiel čas a rozbehli sme sa po svete, stratil sa. Ale zavarený mi ho pripomenul.Vidím, že zmysel pre recesiu je vždy vhodným darčekom

Winnetou je môj naj hrdina, to sa musím zapojiť!!!!!

Och filmy môjho detstva..na škole, v telocvični nám premietali filmy..ako veľmi sme plakali...keď umrela Nšoči..neskôr Winnetou.Tie chlapčenské slzy,veľké a tečúce ako rieka.Nie, na to neviem zabudnúť.Sú to krásne spomienky na krásnych hercov a neskutočne krásne filmy v krásnej prírode.Ešte niekoľko Mayoviek vlastním z edície Stopy...rada ponúknem hoc aj v Aukcii.

Tieto knižky som zbožňovala aj ja . A keď ich dávali v kine , všetky deti zo sídliska sme sa nahrnuli do kina. Pamätám si , že v novinových stánkoch predávali pohľadnice z tohoto filmu, bože ako sme sa im tešili a vymieňali si ich medzi sebou

Za polroka ďalšie výročie ... polovičiak zbiera stopového Tragáčika, tak bude mať aj tričko