Láska kvitne v každom veku.....

Mala som niečo vyše 20 rokov, keď som sa vydávala. S mužom, ktorého som
si brala som chodila asi 8 mesiacov, takže som ho až tak dôkladne nepoznala.
Keďže doma otec vládol príliš prísnou rukou, chcela som čím skôr z domu
vypadnúť. Vhupla som do manželstva bezhlavo, a zakrátko som zistila, že človek, ktorého som si zvolila za životného partnera je nezodpovedný, rád
sa pozerá na dno pohárika, a v "povznesenej nálade " sa chová agresívne.
Postupom času sa nám narodili dve dcéry a ja som si naivne myslela, že
sa zmení - ale omyl. Život s ním sa časom stával neznesiteľný, jeho
agresivita stúpala s hladinou vypitého alkoholu, a keď som zistila, že
sa ho začali báť aj dcéry,tak som si povedala - tak dosť!!!
Po deviatich rokoch manželstva som sa s ním rozviedla a ostala som sama
s deťmi. Exmanžel od tejto doby svoje dcéry nevidel, nemal o nich žiadny
záujem, ba dokonca mi na ich výživu prestal prispievať. Bolo to ťažké
obdobie, súdne som vymáhala výživné, riešila bytovú otázku, ale hlavne čo
sme s dcérami mali bol "pokoj". Časom som získala byt, postupne ho zariadila, ba dokonca nám ostali financie aj na dovolenky. Zvýšila som si kvalifikáciu, takže som aj pracovne postúpila, dcéry študovali, športovali, mala som z nich radosť. Bola som mladá, pohľadná, takže som nemala núdzu
o "nápadníkov", ktorí sa pokúšali so mnou nadviazať kontakt. Avšak v tejto
otázke som bola veľmi opatrná, nakoľko v mojom okolí som bola svedkom ako
"dopadli" ženy, ktoré sa vrhali do nového vzťahu a manželstva. Nechcela
som skomplikovať život sebe a dcéram. Časom dcéry podrástli, dospeli, staršia dcéra sa vydala a obdarila ma krásnym vnúčikom, mladšia odišla
za pracovnou príležitosťou do zahraničia. Keďže dlhé roky som žila bez lásky
partnera, a vtáčence moje vyleteli z rodinného hniezda , zakukala som sa
do rozvedeného kolegu. Bol citlivý, jemný a tak som sa časom ako 48 ročná
zaň vydala. Bola som ostrieľaná životom, ale jedno som však nepostrehla,
že môj manžel potajomky popíja. Na jeho závislosť ma upozornil jeho ošetrujúci lekár v nemocnici, kde sa mal podrobiť operácii po úraze.
Nezložilo ma to a spoločne sme zabojovali, manžel sa podrobil protialkoholickej liečbe, a však jeho zdravie bolo už chatrné a podlomené, tak som ako 51 ročná ovdovela. Pociťovala som bolesť, zradu a neviem čo
všetko, ale časom sa rany zahojili. Venovala som sa svojim koníčkom,
začala som navštevovať Univerzitu tretieho veku, s priateľkami som chodievala do divadla, na túry, a však večer kedď som za sebou zavrela
dvere svojho bytu, padla na mňa úzkosť, smútok.....
Až raz v piatok som otvorila stránky jedného regionálneho denníka a v inzertnej časti bolo uverejnené: "Zoznamovacia agentúra XXXYYY uskutoční
zoznamovací večierok pre osamelých" - zhlboka som sa nadýchla a zavolala som
na telefónne číslo, ktoré tam bolo súčasne uvedené, a v nedeľu som sa tohto stretnutia zúčastnila. Bola tam prevaha žien a keďže prítomní muži - "nic moc", zaevidovala som sa za určitý poplatok v agentúre, že hľadám kamaráta
do pohody aj nepohody, uviedla som svoje záujmy a záľuby a taktiež kritéria,
ktoré mal spĺňať "nádejný kamarát". Prešlo pár dní a mne sa začali ozývať
páni rôzneho veku, sociálneho pôvodu, avšak ani jeden ma z nich neupútal.
Začala som sa zmierovať so skutočnosťou, že som príliš náročná pri výbere,
a tak že ostanem bez kamaráta.
Asi po troch mesiacoch sa mi ozval pán - no čo vám poviem....farba jeho
hlasu, kultivované vyjadrovanie ma hneď upútali. Stretli sme sa hneď druhý
deň a ja som mala po dvoch hodinách pocit, že sa poznáme aspoň 10 rokov.
Jeho citlivý prístup, kultivované správanie a poznanie, že je vhodný do
pohody aj do nepohody časom prerástol do hlbšieho citu. Naše spoločné
záľuby, zmysel pre humor nás spájali, a tak sme po určitom čase začali žiť
len tak "na divoko". Odobrili mi ho ako mamka a deti, tak aj moji súrodenci.
A keďže v kritériách obstál skoro vo všetko na 100 % po dvoch rokoch sme
sa zosobášili, čiže tretikrát som sa vydávala ako 55 ročná.
Môj život sa zásadne zmenil, v manželovi som získala skvelého kamaráta,
zodpovedného a skvelého partnera a nežného milenca. Stál pri mne a bol mi oporou v zložitých situáciach keď mi vážne ochorela mladšia dcéra.
Som šťastná a zamilovaná, ale hlavne milovaná. Manžel onedlho 64 ročný,
ale zachovalý športovec, mladíckeho ducha je na dôchodku a všemožne mi
pomáha vo všetkom - nakoľko ja onedlho 62 ročná dôchodkyňa som ešte
pracovne činná. Tešíme sa z každého dňa čo sme spolu, z našich detí, vnúčat - staršia dcéra ma pred štyrmi rokmi obdarila ešte krásnou vnučkou.
A prečo to vlastne toto všetko píšem???... Aby som dodala odvahu osamelým
zrelým ženám, aby mali odvahu zmeniť svoj život. Život je krásny aj cez
tie všetky úskalia, ale je aj krátky. Možno niekde na vás čaká osamelá duša,ktorá vám vie poskytnúť práve to čo potrebujete: priateľskú radu, podporu, úsmev a pohladenie a .. možno že aj lásku.
Veď láska kvitne v každom veku ...... A ja vám to zo srdca prajem!