TRAUMA :-o

Ja som rodila 2 x normálne a tretí s epidurálom.
Mám teda obidve skúsenosti, tlaky sa pri epidurále nedajú prehliadnuť , je to veľmi intenzívny pocit, len tam našťastie chýba bolesť. Môj názor-jedine epi

Lydusha ja si len tak rypnem - naše babky prali v rukách a varili na peci. O liekoch na bolesť hlavy mohli len snívať....Prečo si nepomôcť keď sa dá?
Je to len na rozhodnutí každej maminy ako svoj pôrod prežije. Ako som písala hore zažila som oba spôsoby...

Ja si tiež myslím, že je to na každej mamičke, ako sa rozhodne-nerada by som v tomto ovplyvňovala. Každá mamička vie, či chce bez, alebo s epi. Je to len ich(mamičky a dieťatka)chvíľa.No ja napríklad by som o tom nepísala-je to strašenie budúcich mamičiek. Aspoň ja by som to počuť pred prvým pôrodom nechcela. Moja mama mala zážitok(prvý krát rodila) a to neprajem nikomu! Ale písať a hovoriť o tom nebudem a som rada, že mi to povedala až vtedy, keď sa mi narodil malý. Takže každej mamičke, aj budúcej želám aby si to materstvo užili a nemysleli na traumy.

No.........................
Ja mám čo napísať.
Prvé dieťa pred 13 rokmi dvanásť hodinový pôrod na posteli bez pohnutia na infúziach. Vtedy som si povedala nikdy!
Pred dvomi rokmi som myslela, že to pojde ako po másle. Ale takú traumu, tiež neprajem ani jednej. Proti mojej vôli vyvolávačka, ja v hrozných horúčkach, primár v nervoch, lebo mu dal kolega výpoveď. A ja som si to odniesla. Nebudem vypisovať čo všetko sa so mnou dialo, ale po 12 hodinách mi museli robiť cisársky. Malá s opuchom hlavičky, lebo sa zakliesnila následkom čoho( na to prišli neurológovia) má epilepsiu. Totot sa zabudnúť nedá.

Bola som presvedčená že chcem rodiť normálne ale manžel ma presviedčal o epidurálke. Vraj načo chcem trpieť, keď v dnešnej dobe už si všade na svete ženy uľahčujú pôrody. Mala som ho počúvnuť a viac sa o to zaujímať.

Tie naše staré matere keby mali na výber verím, že aj oni by si vybrali pôrod bez bolesti. To keď budeme vštko robiť ako oni, tak to všetko zo všetkým.
Nepoužívajme pampersky, ani oni ich namali a preto sa ohýbali v chrbtoch a prali v ľadovom potoku, čím dostávali zápaly a umierali, lebo si nedali tabletku, ktorú nemali.
Nepoužívajme odsávačku, lebo ani naše staré matere ju nemali a potom dostávali zápali prsníkov a na to umierali oni a od hladu aj bábätká.... a takto môžeme pokračovať.
Ano viem trpeli mnohé a my vydržíme tiež. Ale prečo by naša spomienka na pôrod musela byť traumou a nie šťastím zo všetkým?

Teraz musím rodiť cisárskym, dnes som sa dozvedela. A ja by som radšej rodila tou epidurálkou.

Cipuska, to si pisala o mne? Tiez som si take nieco zazila. Ja som si v tych bolestiach myslela, ze sa mi rozletia ruky , nohy, ze sa proste cela roztrhnem,vybuchnem.Ta bolest bola strasnaaaaa. A ja len obdivujem kamaratky, ktore povedia, ze porodili na prve tlacenie a ze to nebolo az take hrozne. Stastne to zeny.... Hmm....

Tak ja som rodila 2x, prvý krát normálne, druhý pôrod bol vyvolávaný. Oba pôrody absolutne bez komplikácií, na tri krát som vytlačila svoje ..ale poviem vám, tá BOLESŤ pri kontrakciách... Dovtedy som si myslela, že celkom dobre zvládam bolesť (alebo ma ešte nič nebolelo ), ale toto bolo čosi neskutočné. Keby mi niekto povedal, že mi pomôže od bolesti, ale do 5 minút zomriem, súhlasím - spravila by som všetko, len aby to už skončilo, vôbec som nemyslela na dieťa, nechápala som, ako to môže niekto prežiť.
A teraz mi povedzte - je ten prach bolesti u každej natoľko rozdielny? ked počúvam kamošky, že kontrakcie ani poriadne necítili - nechápem. Sme naozaj natoľko rozdielne?

Jednoznačne sme rozdielne. Tak ako naše babky rodili na poliach, boli aj také, ktoré pri pôrodoch umierali - a veruže ich bolo dosť.

Presne takto je to aj s nami dnes - akurát tie úmrtia vďaka liekom a rôznym diagnostickým metódam idú dole. A ani jedna z vás nie je menejcenná či nejaká chudera, čo nevydrží jeden pôrod - jednoducho vám všetkým verím, že to pre vás bolo naozaj hororové.

Ja som si prešla inými gynekologickými horormi - a robili mi isté zákroky viackrát, napriek tomu som pri jednotlivých mala rozdielne intenzity bolestí. Koľko je mamičiek, čo sa pri jednom pôrode natrápili až-až a druhé porodili ani nevedeli ako, príp. naopak.

Máš byť vyradená zo života na pár týždňov, popritom sa starať o staršieho potomka/potomkov a malinké bábätko a desíš sa toho, aby sa ti nezopakovalo všetko to z predchádzajúceho pôrodu? V momente volím epidurál.

Ja som si svoj pôrod užila - trval 13 hodín, aj to bolelo, ale pri menzese som mávala výraznejšie bolesti - končiace omdletím. Tak toto bola malina. No čo ma šokovalo, to bol fakt, že som nevládala tlačiť. Tlačila som na viackrát. Aj sa mi zasekol a mala som strach, že ho nedostanem von včas. Fakt som nevládala...

Mojím ale najväčším prekvapením po pôrode bola tá neslýchaná svalovka celého tela, na ktorú ma nik nepripravil, chachacha!

Mám dve deti.

Syna som porodila ako skoro 30-ročná. Pôrod bol vyvolávaný, pretože som "prenášala", trval 14 hodín a bolo to veľmi podobné tvojim skúsenostiam, Cipuška.
Neskôr som sa dostala k informáciam, ktoré tu písala aj Polárka - je veľký rozdiel medzi prirodzeným a vyvolávaným pôrodom.

Termín narodenia dcérky bol takmer presne určený na moje 40-te narodeniny. Chcela som rodiť prirodzene, bez epidurálu, bez liekov.
Žiaľ, môj vek a zdravotné problémy, ktoré mám, spôsobili, že ku koncu inak bezproblémového tehotenstva sa vyskytli komplikácie, ktoré viedli k tomu, že som rodila cisárskym rezom pod epidurálom. Lekári doslova ťahali mňa i dcérku hrobárovi z lopaty.

Každý pôrod je jedinečný a nedá sa zovšeobecňovať. Veľa pritom záleží na informovanosti ženy, na jej psychickej ne/pohode, na prístupe lekárov a zdravotníckeho personálu, na prostredí, na tom, či je pri pôrode prítomný aj otec dieťaťa... a tak ďalej.

Veľmi zaujímavé a podnetné články o ženách, tehotenstve, pôrodoch a deťoch píše Vlastimil Marek. Odporúčam hlavne jeho knihy Nová doba porodní a Každá maminka je Mozart. Obe knihy sú voľne stiahnuteľné tu: http://www.baraka.cz/Marek/pdf.htm

tak dovolím si, aj ja sa pripojiť,kedže som rodila aj "s" aj "bez"
oba porody vyvolávané: Prvý BEZ epi,na Antolskej,super pohoda,na fit lopte,v sprche,bolesti napriek VYVOLÁVANIU znesiteľné-asi len cca poslednú hoďku pred tlačením.
Druhý porod,v Ružinove,katastrofa,tiež vyvolávačka,ale pripútaná na monitor,žiadny pohyb,žiadne chodenie ( a potom sa "múdra" asistentka divila,prečo asi sa tak pomaly otváram... ) bolesti NEUVERITELNÉ. Napriek tomu že som epi nechcela,ked som bola na 8 cm,doslova som si ju vyžobrala,lebo by som asi malého potom nevládala vytlačiť.

Čiže si myslím že je lepšie tlmit bolestr prirodzenými prostriedkami,ale ked sa da pomoct,tak prečo trpiet.
ja keby som dopredu vedela,čo ma čaká,tak si tu epi dám pichnut hned,je to neskutočná ulava,nabrala som nové sily a malý bol na 3 zatlačenia vonku

Ja som rodila len raz, bez epi a najväčším problémom bolo to, že som vedela, že si epi môžem dať. Najviac ma asi vyčerpalo to rozmýšľanie, že sa to dá uľahčiť. Manželovi som potom vravela, že naše mamy-babky to mali "ľahšie", nemali epi(akurát vodku ), takže sa netrápili ako rodiť. Vedeli , že to bude bolieť a hotovo.
Takže som rozhodnutá aj druhé bez epi, veď čo ma nezabije, to ma posilní. Ale jasné, že pokiaľ ide o taký pôrod aký opísala cipuška, čo osobne považujem za stredoveké mučenie a nie spôsob ako priviesť dieťa na svet, tak by som brala všetky sedatíva sveta.

Mňa by len zaujímalo to, že prečo lekári nerobili nič, keď videli, že sa tak rýchlo otváraš, cipuška????

Cipuška,aj ja mám takú skúsenosť - dve.Ooooch.Malý mal 4,25, 53cm, líčka tlusté...Keď som otehotnela mala som 47 kg, úzka v bokoch...hovorím, že ani po 1500 rokoch by som nezabudla, aké to bolo, rodila som od rána asi od siedmej - mi odtiekla plodová voda, narodil sa na druhý deň nadránom okolo piatej...bola som roztrihnutá, pozošívaná a mala so zlomené rebro... lebo už museli pomôcť dve sestričky tak, že sa na mňa navalili....doktorke tiekol pot dole tvárou, len som registrovala, že už je to vážne......prežili sme, obaja, chvála Bohu!!Iba potom som sa dozvedela, že to mal byť cisársky vzhľadom na úzke boky./Pán primár mi doporučovali v 8.mesiaci jesť med.../A čo nasledovalo ďalej...tiež mohlo byť ľahšie.Ibaže bol široko - ďaleko prekrásny, povedali, že ako z rozprávky, volali sme ho Dumbajko....Kojila som 9 mesiacov,chutilo mu veľmi.

Ahojteee,tak neviem co by ste povedali na taky 22 h.porod.Myslela som,ze zomriem od bolesti,strachu.Rodila som v sanatoriu KOCH,ale nikdy viac.Neochota lekarov,personalu,otrasne podmienky.Pri prijme ma dr.vysetril nic nepovedal poslali ma akoze do nejakej cakacky ktora mala meter krat meter,v nej jedna zelezna postel a nikdo nikde.Ja v ukrutnych bolestiach,klacala som opreta o tu postel a prosila boha,nech uz to mam za sebou,prosila som aj dr.aj sestricky nech mi nieco daju a oni len mavli rukou,ze nic nemaju.No hroza....nakoniec som zacala kricat,ze uz rodim a sestricka,ze to si len ja myslim,ze pred chvilou som bola otvor.len na 5cm.Po mojom urputnom proseni a uz pomaly kricani ma zobrali na salu na vysetrenie a sestricka sucho skonstatovala/rodimeee.V poslednej chvili prisiel dr.na salu ale to uz sa mi stihla roztrhnut aj maternica,spravil nastrih a na tri zatlacenia bol malicky vonku,ale to zasivanie a cele cakanie na porod neprajem zazit nikomu.Sil ma asi 45min.mozno si viete predstavit.Momentalne cakame druhe babo ale tentoraz nechcem nechat nic na nahodu pre isstotu urcite aj epiduraal.

Epidurálku môžem len odporúčať, všetko som si doslova vychutnala a spolupracovať sa dá....a človek potom nie je tak vykoľajený ako keď je taký ubolený...ak by som mala ísť ešte niekedy rodiť tak si ju pýtam znova...mne sa aj tak nepodarilo porodiť normálne, po viacerých pokusoch bol z toho cisársky rez...podotýkam s epidurálkou, manžel bol pri tom, cele to trvalo 40 minút a hotovo...paráda....na pôrod mám krásne spomienky....

Tak baby, pridávam sa k tým "epidurálkovým". Ja som prvú dcéru porodila pred 10 rokmi. Mesiac pred tým som lezala v nemocnici na oddelení hned vedla porodnych sal. Zazila som vsetky porody, ktore tam v priebehu toho mesiaca prebehli. To, co pisala cipuska na zaciatku (teda precitat si to)bola malina v porovnani s tym, ze take porody clovek mesiac vidi a pocuje. Ked mi doslo, ze inokadial cesta z nemocnice nepovedie, len cez tu porodnu salu, bola som vystrasena na smrt. Zacala sa moja cesta skumania roznych moznosti a vtedy mi moj porodnik povedal, ze je tu moznost epiduralky. Nezavahala som ani na sekundu. Pred desiatimi rokmi sa naslo vela zien, ktore mi tvrdili, ze som slaboch, ze to vydrzali nase babky, mamy....... Ja som si ale stala za svojim a vsetkym som tvrdila, ze keby sme zastali v dobe nasich babiek, aj dnes by sa este operovalo s "roubikom" v puse. Pokrok, zeny je pokrok, ak niektora chce, nech si aj dnes rodi trebars na poli, ja na moj prvy porod nezabudnem nikdy, no spominat budem vzdy len v dobrom. Ta pohodaaaaaa...... Brucho tvrdlo ako salene, kontrakcie kazdu chvilu a ja v pohode. To je na nezaplatenie. O dva tyzdne idem rodit zas a ked sa to len trochu bude dat, nezavaham ani na minutu. Som jednoznacne za epidural a cipuska, je super, ze si sem napisala svoju skusenost. Mna by ako prvorodicku nevyplasila viac, ako moj uz spominany pobyt vedla porodnej saly. len by ma to inspirovalo ku kroku, ktory to cele urobi peknym a jednoduchsim.

ahojte...rodila som v septembri a tiez zle znasam bolest,ale aj ked mi to lekar odporucal,epidural som nechcela...hovorila som si ze ked to normalne zvladli ine,tak ja nie som ziadna padavka a zvladnen to aj ja.No ked nastupili bolesti,tak som mala pocit,ze si vytrham vsetky vlasy...bolesti som mala neskutocnych 44hodin.bola som absolutne vycerpana a ked mi konecne povedali ze uz mozem tlacit,tak som nevladala...bol t najhorsi zazitok mojho zivota.este ma aj nastrihli,a maleho tiez museli doktorky tlacit von,lebo sa mu nechcelo.
Ak budem este niekedy rodit tak jedine s epiduralom alebo pojdem na sekciu-u ocneho sa na to da vybavit papier.ked som tam bola na vysetrenie tak sa pytal ci neccem,ale ako som vravela,myslela som ,ze to zvladnem aj sama

ahojte maminy ,
no ja skusenosti s vyvolavanim porodu nemam, rodila som dvakrat cisarskym, pricom cesta ku kazdemu z nich bola ina a vobec nie bezbolestna či bez komplikacii , ale s istotou Vam poviem, ze ziadna tehotna buduca mamina by nemala pocuvat pribehy zien zo svojho okolia, ktore rodili tak alebo tak, a to nie je len maj nazor, ale aj nazor psychologov! Je dobre vediet o moznostiach ako si pri porode pomoct, ci uz s epi alebo inak, ale tehotna zena pocas tehotenstva a pred porodom, je vplyvom posobenia hormonov v tak nestabilnom stave, ze je len krocik od zblaznenia sa!!!!!, a taketo postrehy rodičiek im v ziadnom pripade ani nepomozu a ani ich neupokoja.
Mozno aj to je dovod preco vam vas gynekolog nevesia na nos ake mozne komplikacie pocas svojej praxe zazil.
a podla vsetkeho ako tu pisete sa vacsine z vas narodili zdrave deticky a vas jediny problem je trauma a zle pocity z porodu, ale garantujem vam, ze ak by ste hned po porode museli niekolko mesiacov stravit v nemoctnici a bojovat o zivot vasho prave narodeneho dietata, porodne bolesti, nech uz boli akekolvek, by boli tym poslednym naco by ste mysleli.
vsetkym buducim mamickam, medzi ktorými som momentalne aj ja(uz po tretí krat), zelam aby ich porod prebehol co najlepsie a hlavne aby doverovali odbornym schopnostiam a radam svojich porodnikov , a hlavne nech sa im narodia zdravéééééééé a krasneeeeeeeeeee deturence, ktore im budu robit len radost.

no baby tak ja cakam dvojicky ktore su uz 28 tyzdna nachystane dole hlavickami sme teraz v 37 tyzdni velike a zatial kazdy lekar mi povedal ze budem rodit vaginalne tak si neviem predstavit ze by som mala rodit bez epiduralu to teda za ziadnu cenu kedze od bolesti odpadavam.

Ahojte, maminy. Ja sa s vami tiež podelím so svojou skúsenosťou. Evka už bude mať 6 rokov a ja stále neviem zabudnúť na pôrod. Narodila sa pár dní po termíne a tak som strávila niekoľko dní predtým v nemocnici. Bolesti som dostala o 11 v noci a narodila sa o 9.30. Nebolo to nič dramatické, ale chcem písať o ľuďoch. Bola to najhoršia noc v mojom živote, prežila som ju na čakačke a celú som ju preplakala, nielen od bolesti, ale aj od bezmocnosti. Keby ste videli ten prístup sestričiek, keď som ich žiadala o niečo proti bolesti, hrubo mi povedali, že to musím vydržať, keď som sa prechádzala po chodbe (vtedy opustenej, len práve nikto nerodil), aby som si zmiernila bolesti, surovo ma nahnala naspäť do čakačky. Bola som úplne na dne a tak veľmi opustená! Mužovi som nechcela v noci volať, na čakačku sa nedalo ísť s partnerom, zavolala som mu až ráno, keď prišiel, potom to bolo lepšie. Na pôrodnej sále boli sestričky úplne iné a na oddelení tiež. Tu bolo krásne vidieť, ako je to všetko v ľuďoch. Stačilo len zopár upokojujúcich slov a úsmev, hneď mi bolo psychicky lepšie. Aj preto touto cestou pozdravujem všetky milé sestričky, ktoré vtedy boli na Antolskej a tým "hnusobám" z nočnej služby prajem, aby aj oni zistili, čo to je nabrýzgať na niekoho, čo potrebuje pomoc a podporu. Keďže všetko prebehlo z lekárskeho hľadiska hladko, mohol to byť celkom pohodový pôrod. Takto mám z toho traumu ešte aj po rokoch a obavu z toho, že by som to mohla zažiť ešte raz. Želám všetkým budúcim maminám len tú najlepšiu starostlivosť v pôrodnici!