zázraky sa dejú?

Lucrezia, pred 25-timi rokmi mi lekári mi povedali, aby som s deťmi veľmi nerátala. Pustila som jedným uchom dnu, druhým von, neriešila som. Vedela som, že deti mať budem.
Na syna sme čakali 8 rokov (mala som 30), lekári to označili za šťastie. Dcérka sa narodila za ďalších desať rokov, to už bol vraj zázrak.

Celý ten čas som to neškriabala, nenakúkala túžobne do kočíkov, neprosila boha, nesledovala ovuláciu, nechodila po vyšetreniach a nebrala som žiadne lieky na podporu otehotnenia. Proste som žila svoj život.
Stačilo to .

Polarka, Hnev z toho, ze clovek nemoze ovladat svoj zivot
Suhlasim, myslim, ze svoj zivot ovladame najlepsie tak, ak ho neovladame, resp. sa ho nesnazime ovladat. Dlho trvalo, kym som sa to v niektorych situaciach naucila akceptovat. V niektorych to este akceptovat neviem.

ked som mala 17 lekarka mi stroho oznamiladeti mat nebudem, lebo a lebo... zasiahlo ma to, ale vyrovnala som sa s tym, po par rokoch som vysadila antikoncepciu a... doma mi kvitne skoro 10 rocna slecna... casom som zmenila lekarku, prepustala ma s poznamkou v karte, ze som neplodna...
ked som riesila, trapila sa nad ovulacnymi testami, tehotenskymi testami a smoklila krokodilie slzy. potom sme sa s manzelom zamerali na nasu dceru a na seba, zacali sme sa spolocne venovat mnohym aktivitam, tiez som zmenila lekara a doma mame dalsi 20 mesacny zazrak, myslim, ze i preto, lebo som nesmoklila ci nad neuspesnymi tehotenstvami, ci nad negativnymi tehu testami... proste sme zili v pritomnosti, neriesili sme, co by bolo, keby bolo, ani to, co bude ak bude, ci nebude...

Toto je veľmi diskutabilná téma. Ja som nemohla otehotnieť 3 roky. Samozrejme,všetci mi vraveli, aby som na to nemyslela. Ale pravdou je, že sa to nedá. Zvlášť, keď som videla, že tá spolužiačka už dieťa má, ďaľšia bola tehotná...Boli sme na 3 spermiogramoch, ktoré dopadli katastrofálne. So záverom, že máme 5% šancu na prirodzené počatie. MM nemal snahu to akosi riešiť, on si totiž nevedel priznať, že chyba je na jeho strane. Tak som sa začala zmierovať s tým, že dieťa nebude. Lebo viem, že na umelé by som ho dostala len ťažko. A výsledok? Som v 10tt. Zostala som tehotná, keď som to najmenej čakala.

Veru, je to ťažká téma. Ktorá žena nechce mať deti? Ja som sa vydala a bábo sme plánovali, keď dokončím školu. Lenže po pol roku manželstva mi doktorka povedala, či plánujeme deti, lebo by bol zázrak ak by som otehotnela. Povedala mi to na bežnej prehliadke. Zostala som ako obarená. Naše rozhodnutie, že bábo až po škole sme dali bokom a radšej sme začali skúšať. Začala som brať lieky. Musela som vysadiť trojo liekov, lebo zo všetkých mi bolo zle a rapídne som z nich priberala. Takže ma nakoniec objednala na vyšetrenie do Ľubochne. Mala som ísť vo februári. Celé vianoce som preplakala, čo ak... A viete čo? Zatiaľ čo som ja plakala, moje bábätko rástlo. Stále som mala tušenie, že som tehotná, ani menštruácia neprišla, ale všetky testy boli negatívne, tak som si myslela, že sa zase niečo pokašľalo. Bývalo mi zle, pochodila som všetkých doktorov, lebo som neverila, že som tehotná. Veď testy nevyšli, ale nakoniec som s malou dušičkou šla k doktorke a modlila sa v čakárni, nech povie áno. A povedala, bola som taká šťastná. Mala som nakoniec rizikové, pol roka som musela podstivo ležať ak som nechcela ísť späť do nemocnice, ale stálo to za to. Teraz čakám kedy sa mi zobudí moje 5 mesačné dievčatko . Už viem, že sa nič nezmenilo a aj pri druhom bábätku budem mať problémy, ale som šťastné, že to jedno už máme. A nakoniec my to všetko vyšlo, lebo som odštátnicovala a v septembri, teda až po škole, som porodila Prajem vám všetkým ten pekný koniec

naozaj diskutabilne, lebo poznam cca 8 parov, ktore dieta riesili, chodili na vysetrenia, niekde jeden, ale aj obaja brali hormonalnu liecbu, niektori skusali aj umele oplodnenie. a nic. roky cakania, skusania a nic.

a ked sa na to doslova vykaslali, kupili si psa, macku, naplanovali zivot pre seba a ak uz deti, tak z najblizsej rodiny si bravali k sebe na prazdniny a tak ... bac, vlastne babatko bolo na ceste.

u niektoho to platit nemusi. to je jasne. su stavy, kde pocatiu brani doslova biologicka prekazka. tam sebe lepsie pozitivne naladenie nepomoze.
ale inak tato rada naozaj funguje.

Ak môžem pripjím sa aj ja k tejto siahodlhej diskusii. My sme s manželom čakali 2 roky intenzívneho snaženia sa o bábo a stále nič. Obvodný lekár to neriešil, vraj to máme nechať na prírodu. No nedalo mi a išli sme do centra asistovanej reprodukcie len na všetky vyšetrenia mňa i muža či je všetko v poriadku a prečo sa to nedarí. Výsledok znel (polycystické vaječníky, teratospermia) a doktor čo tam bol povedal , že sme prišli v poslednej chvíli lebo toto ochorenie sa zhoršuje rokmi, takže o rok by bolo neskoro. Ja som nemávala uz ku koncu ani menzes a ani ovuláciu. Nasadil nám lieky a podstúpili sme dva zákroky IUI a dnes som v 21. tt. Takže nehovorím, že bežthe hneď na umelé oplodnenie ale dajte sa vyšetriš špecialistom.